Lienka na záhrade - pomocník alebo škodca?

Lienka - pomocník alebo škodca?

Lienka sedembodková (lat.Coccinella septempunctata) - nazývaná tiež lienka, slniečko, lienočka alebo beruška je azda najznámejší chrobák vôbec. Pochádza z čeľade lienkovité (lat. Coccinellidae). Jedná sa o najznámejší stredoeurópsky druh, ktorý meria 5-9 mm. Živí sa listovými mšicami žijúcimi na kvetinách, zelenine, i voľne rastúcich rastlinách. Nevyskytuje sa na stromoch. Lienka sedembodková je neúnavným lovcom mšíc a veľkým pomocníkom pri ich likvidácii na vašej záhrade.

Lienkovité - sú rozšírené po celom svete. V Európe sa vyskytuje približne 100 druhov, vo svete potom cca. 4000 druhov. Väčšina lienok žije v subtropických a tropických oblastiach. Teplo potrebuje aj naša klasická lienka, ktorej sa lepšie darí, teplom je živšia, rýchlejšia a spokojnejšia. Za chladného počasia sa chod lienky spomalí. Počet bodiek u lienok znamená druh lienky, nie vek lienky, ako sa niekedy chybne uvádza. Lienka dvojbodková (lat. Adalia bipunctata) - má dve bodky na krovkách, najčastejšie požiera mšice na drevitých rastlinách, čiernom bze. Lienka desaťbodková (lat. Adalia decempunctata) - má tmavo hnedé krovky, na každej z nich má päť škvŕn v podobe bodiek, vyskytuje sa najčastejšie na lúkach a listnatých drevitých rastlinách. Lienka štrnásťbodková (lat. Propylaea quatuordecimpunctata) - existuje vo viac ako sto formách a rôznych farebných mutáciách, má červené i žlté krovky, bodky sú šachovnicovo usporiadané. Živí sa rôznymi druhmi mšíc. Lienka veľká (lat. Anatis ocellata) - je veľká 8-10 mm, má žltočervené krovky s dvadsiatimi tmavými bodkami so svetlým okrajom. Žije predovšetkým v lesoch na boroviciach, ale i na drevitých rastlinách v záhradách.

Ďalšie druhy lienok - Lienka austrálska (lat. Rodolia cardinalis) - bola úspešne využívaná na požieranie červcov na citrusoch už od roku 1888. Lienka škvrnitá (lat. Thea vigintiduopunctata) - je citrónovo sfarbený chrobáčik s dvadsaťdvoma bodkami. Táto lienka nepožiera mšice, ale plesne na drevinách, lúkach a viniciach. Clitostethus arcuatus - je hnedá chlpatá lienka. Na krídlach má dve súbežne usporiadané tmavé škvrny so svetlým okrajom. Táto lienka sa špecializuje na požieranie molíc. Neomysia oblongoguttata - je 7-9 mm veľká lienka s čiernymi krídlami, na ktorých má väčší počet žltkastých škvŕn. Živí sa prevažne mšicami na ihličnatých drevinách. Synharmonia conglobata - je 5 mm veľká lienka s ružovými až červenými krídlami s ôsmimi čiernymi hranatými škvrnami. Požiera listové mšice na ovocných stromoch a topoľoch. Chilocorus bipustulatus a Chilocorus renipustulatus - dorástajú veľkosti 4-6 mm, oba druhy sú žiarivo čierne. Dospelí chrobáci i larvy sa živia listovými mšicami a puklicami. Scymnus suturalis a Scymnus subvillosus - sú tmavo hnedé až čierne, chlpaté lienky. Živia sa prevažne mšicami vyskytujúcimi sa na boroviciach a ihličnatých stromoch. Stethorus punctillum - je lienka veľká 1,5 mm. Má čierne jemne chlpaté krídla, žlté nôžky i tykadlá. Žije na ovocných stromoch, živí sa sviluškami. Tento drobný chrobáčik a jeho larvy je schopný skonzumovať až 100 roztočov všetkých vývojových štádií denne. Je značne preletavý a kladie vajíčka na rôzne ohniska miest napadnutia. Pôsobí výborne proti sviluškám na paprikách, na uhorky, na paradajkách, ale aj na okrasných a ovocných druhoch.

Väčšina lienkovitých je prospešná pre pestovateľa a jeho záhradu. Na jar lienky nájdeme na záhone, kde požierajú mšice. Ak si chceme lienky udržať, vyvarujte sa používania chemických postrekov. Lienka je prirodzený likvidátor mšíc na rastlinách. Ak si lienky uchováte, zaistíte si ekologické zlikvidovanie týchto škodcov v harmónii s prírodou. Lienky kladú svoje larvy v blízkosti rastlín napadnutých mšicami a červcami. Tak vyliahnuté larvy nájdu ľahšie potravu. Väčšina u nás žijúcich lienok sa živí rôznymi druhmi listových mšíc. Niektoré druhy molicami a sviluškami. Len úzka skupina druhov sa živí plesňami a potravou živočíšneho pôvodu. Lienky k tejto potrave požierajú aj rastlinný peľ.

Lienka štrnásťbodková požierajúca mšice:

Lienka ázijská - (lat. Harmonia axyridis) - táto lienka je tiež bojovníkom proti mšiciam, avšak nemá v prírode prirodzeného nepriateľa. Dnes sa rozšírila aj v Európe. Vo veľkých mestách sa usádza v oknách panelových domov, kde prezimuje. Táto lienka je zdrojom alergií. Jej uhryznutie pripomína mravčie uhryznutie. Pri nalietavaní do bytov hľadá miesto na prezimovanie, kde však nezazimuje, pretože je v bytoch teplo. Lienka je tak stále aktívna, dôjde jej zdroj energie a tuku a preto hryzú aj ľudí. Bežná lienka na človeka neútočí a pokiaľ už, jej uhryznutie nie je cítiť. V Británii je označená za superpredátora, pre jej usmerňovanie v premnožení je vývoj špeciálnych roztočov, ktoré na lienke parazitujú a znižujú tak jej plodnosť. Lienka ázijská sa množí päťkrát za rok. Je považovaná za invázny druh, ktorý potláča druhy pôvodné. Jeho premnoženie so sebou nesie ekologické a evolučné dôsledky.

Rozmnožovanie

Lienka sa rozmnožuje iba v prípade, že je dostatok potravy. Samička tak kladie veľký dôraz na úplný a úspešný vývoj vajíčok. Lienka kladie vajíčka na spodné strany listov - jedná sa o shluk až 400 oválnych vajíčok v menších skupinkách po 10-30 kusoch. Vajíčka kladie väčšinou v blízkosti kolónií mšíc. Druhy, ktoré sa živia puklinovkami kladú iba jedno až dve vajíčka pod ochranný krunýr týchto škodcov. Larvy sa z vajíčok liahnu po siedmich až desiatich dňoch. Majú pozdĺžne tmavo zafarbené telo a prekonávajú štyri až päť vývojových štádií. V tomto období potrebujú k svojmu vývoju požierať stovky mšíc. Po troch až šiestich týždňoch sa larvy zakuklia na listoch alebo kmeňoch stromov. Kukly sú oválne a vyzerajú trochu scvrknuté. Zafarbené sú do červena. Po štyroch až deviatich dňoch sa liahnu žlto zafarbení chrobáky s doteraz nevyvinutou kresbou. Celkový vývoj lienky trvá podľa druhu a podmienok jeden až tri mesiace.

Lienka sa pred predátormi správa ako mŕtva a padne bezvládne k zemi. Vylučuje žltú tekutinu, ktorá je jedovatá a nechutná napr. ani vtákom. Podobne jedovaté sú aj larvy a kukly.

Lienky žijú dva roky, mladé vyliahnuté lienky prezimujú, potom sa rozmnožia a na jar či v lete ich život končí.

Ako si lienku udržať na záhrade?

Je potrebné aby ste sa zriekli používania všetkých chemických prostriedkov. Lienka potrebuje k svojmu prežitiu mšice, ktoré by ste inak zahubili. Lienka za deň zožerie až 150 ks mšíc. Jediná larva za svoj vývoj spotrebuje až 800 mšíc. Záleží teda na vás, či dáte prednosť chemickému postreku, alebo umožníte tomuto chrobáčikovi, aby ukázal čo vie, a rastliny vám ochránil v súlade so životným prostredím.