Obídeme sa bez rašeliny? Alternatívy v substrátoch

Obídeme sa bez rašeliny?

Ako vzniká rašelina

Rašelina je laicky veľký kus prírodného bohatstva, nachádza sa v rašeliniskách (močiaroch, bažinách, slaťoch). Celosvetovo sú zásoby rašeliny na 4 triliónoch m3 a pokrýva cca 2% povrchu Zeme. Štáty bohaté na rašelinu sú napr. Írsko. V rašeline je uložené veľké množstvo energie. K jej vzniku napomáha vlhké prostredie. Je zložená prevažne z vegetácie - stromov, trávy, húb, organických zvyškov, hmyzu a živočíchov. Tento materiál sa na seba postupne vrství a rozkladá sa. K rýchlemu rozkladu prispieva hlavne nasýtenie rašeliny vodou. Rýchlejšie vzniká vo vlhkých podmienkach. Zložená je teda prevažne z organických látok - celulózy a organickej kyseliny. Rašelina môže niektorý materiál aj uchovať pre ďalšie generácie, v rašeline sa nachádzajú archeologické vykopávky. Väčšina rašelinísk bola vytvorená vo vysokých zemepisných šírkach po ústupe ľadovca na konci poslednej doby ľadovej asi pred 9000 rokmi. Rašelina rastie/pribúda veľmi pomaly, asi milimeter ročne.

Rašeliniská rozoznávame podľa druhu rašeliny na:

• Slatinná rašelina - neutrálna až mierne nakyslá, bohatá na minerály. Prevažne vzniká rozkladom rákosia, ostríc, preslička. Má vysoký obsah popolovín. Vyskytuje sa najčastejšie v nížinách a zamokrenných priehlbinách.

• Vrchovištná rašelina - je chudobná na minerály, vzniká z machu a rašeliníka. Tieto rašeliniská sa nachádzajú na severozápade Nemecka. Nachádza sa v pohoriach s plochým povrchom. Tento typ rašeliny je priemyselne ťažený.

• Prechodová rašelina - skladá sa z oboch druhov, podľa typu zloženia a podmienok.

Použitie rašeliny na záhradke

Najčastejšie sa rašelina používa ako prímesť do substrátov. V rašeline sa dobre darí nielen rododenronom. Urýchľuje klíčenie rastlín. Je prirodzene teplým obalom a dodáva živiny. Rašelina zadržiava vlahu v pôde a podporuje rast koreňového systému. Nevýhodou rašeliny je, že skoro vysychá. Neplytváte ňou teda na slnečných záhonoch, kde vám ju potom vysušenú zbytočne rozfúka vietor.

Rašelina je výborne nasákavá a kvetináče naplnené rašelinou ľahko vzlínajú a vodou uvoľňujú živiny pre rastliny. Tieto kvetináče - rašelinové tablety po vyklíčení rastliny zostávajú pri presadení v pôde a ešte rastlinku zásobujú živinami. Zabezpečujú to, že pri presádzaní rastliniek nie sú poškodené koreňové baly a rastlina tak neutrpí pri presádzaní na svoje nové stanovisko. Rašelina je mierne kyslá, vhodná aj pri pestovaní brusníc či čučoriedok. V rašeline sa takisto dobre darí okrasným rastlinám ako sú vresy, azalky a pod.

Substrát z rašeliny si môžeme sami namiešať, zlepšuje kvalitu piesočnatých pôd a obohacuje ich o živiny. Kvalitné už namiešané substráty sa dajú zakúpiť. Pozor na nekvalitné rašeliny, môžu obsahovať hmyz, ktorý poškodzuje rastliny. Rašelinu možno prehriať v mikrovlnke v uzavretom igelitovom vrecku. Rašelinu pridávame všade tam, kde je potrebná prevzdušnená, vlhká pôda.

Zaujímavosti

Málokto asi vie, že za správnych podmienok je rašelina najranejšou etapou v tvorbe uhlia. Rašelinové brikety sú vhodné ekologické kúrenie. Ekologické, ale do akej míry. Prírodu je potrebné chrániť, neťažiť ju do vyčerpania všetkých zdrojov.

Rašelina tiež môže obsahovať stopové množstvo ťažkých kovov, ako je ortuť. Zdroje ortuti môžu súvisieť s prenikáním metánu, ktorý stúpa z veľkej hĺbky a reaguje s rašelinou.

Najväčšie nerastné bohatstvo v podobe rašeliny má Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Írsko, Fínsko, Estónsko, Škótsko, Poľsko, severné Nemecko, Škandinávia, Nový Zéland, Kanada, Michigan, Florida a ďalšie.

V Česku sa rašelina ťaží na Šumave, v Slavkovskom lese pri Krásne a v ďalších lokalitách. Na vyťažených rašeliniskách niekedy vedú náučné chodníky (napr. Blatská stezka, Chalupská slať), kde si môžete zaísť a oboznámiť sa tak s typickou vegetáciou, ktorá pre vás môže byť inšpiráciou aj pre vašu záhradu.

Ťažba rašeliny je považovaná za hrubý zásah do biologickej rozmanitosti zloženia pôdy a krajiny. Pri ťažbe sa rušia stanovištia voľne žijúcich živočíchov. Ťažba tohto prírodného zdroja môže spôsobiť únik škodlivých látok do ovzdušia. U vysušenej rašeliny môže dochádzať k samovoľnému vznieteniu a požiarom. Podzemné požiare zapália lesy na povrchu zeme.

V praveku boli rašeliniská považované za domovy duchov a spirituálne miesta.

Rašeliniská patria k najviac ohrozeným prírodným úkazom. Ťažbou rašeliny strácame kus cennej prírody.

Celosvetovo je ťažba rašelinísk diskutovaná a hľadá sa najvhodnejšie riešenie pre zachovanie harmónie prírody a dôsledkov vznikajúcich v biologických procesoch svetového podnebia.