Ako vypestovať zdravé jablká vo vlastnej záhrade

Čo je to podpník a ako ovplyvňuje rast ovocného stromu?

Keby sme rozmnožovali ovocné odrody priamo semenami, tak vzniknuté stromy by vplyvom genetiky stratili svoje požadované vlastnosti. Proto požadované odrody štepujeme na predtým rozmnožený podpník, jedná sa teda o rozmnožovanie nepriame. Podpníky sa získavajú výsevom semien a vegetatívnym množením. Vegetatívne množené podpníky majú ustálené vlastnosti, spravidla slabší rast a priaznivo ovplyvňujú plodnosť. Generatívne – semenom – množené podpníky majú u jabloní bujnejší rast, sú dlhoveké, oddiaľujú plodnosť, ale lepšie sa vyrovnávajú so stresom na stanovišti. Podpníky sa označujú kódmi – písmenami a číslami, ktoré vyjadrujú miesto pôvodu a poradie, v akom boli vyšľachtené.

Výber podpníka a odrody

V súčasnosti prevládajú u jabloní podpníky množené vegetatívne. Týchto podpníkových odrôd je veľké množstvo. Podľa vzrastu ich možno zoradiť od najslabšie rastúcich, ktoré vytvoria len malý stromček viac podobný kríku, až po bujne rastúce podpníky, ktoré vytvárajú veľký strom.

Voľbou podpníka možno teda určiť, aký veľký strom bude. Treba podotknúť, že slabo rastúce podpníky vyžadujú väčšiu starostlivosť (zálievka, okopávanie), neznášajú zatrávnenie až ku kmeňu a vyžadujú oporu v podobe napr. kôla po celý život. Na druhú stranu plodia skoro po výsadbe a možno ich udržať v nízkych tvaroch pohodlne obhospodarovaných bez použitia rebríka.

Veľmi slabo rastúce podpníky sú J-TE-G a M27 vhodné pre nádoby a veľmi malé tvary. Istou zotrvačnosťou je dnes ešte stále najviac množený podpník M9, ktorý je však pre ovocné steny a husté výsadby ešte príliš bujný, avšak už zle kotví v pôde. Pre jednotlivo stojaci strom je zase slabý, v prípade zlej starostlivosti nerastie vôbec. Pre jednotlivo stojacie stromy s nízkou korunkou je asi najlepší podpník MM106, ktorý už dobre kotví v pôde a vytvára nevelký strom, ktorý možno udržiavať celý zo zeme. Pre klasické tvary starých záhrad – veľké stromy – je vhodný najsilnejšie rastúci podpník A2.

Odrody jabloní sa podľa termínu dozrievania delia na letné, jesenné a zimné. Letné a jesenné odrody majú správne konzumné vlastnosti už v dobe zberu, zimné odrody dozrievajú až za niekoľko týždňov či mesiacov po zbere a to v skladovacích priestoroch. Odrôd jabloní sú tisíce, avšak k dostaniu je len niekoľko desiatok. Napriek tomu sa medzi nimi nájdu veľké rozdiely. Pre výsadbu do záhrad je lepšie voliť odrody odolné, u ktorých je potreba postrikov minimálna. Medzi tieto určite nepatria trhové odrody, ktorých názvy vidíme v obchodoch (Golden delicious, Gala, Granny smith).

Odolnejšie letné odrody: Priesvitné letné, Mio, Ametyst

Jesenné: Nabella, Rubín, ..

Zimné: Resista, Petra, Spartan, Matčino, Bohemia gold, Topaz, Lipno ...

České šľachtiteľstvo sa môže pochváliť celým radom odrôd, sú chutné, odolné a zvyknuté na tuzemské klimatické podmienky.

Niekoľko poznámok k tvarovaniu a rezu

• Po výsadbe stromčeka jabloňa je nutný výchovný rez. Jeho cieľom je vytvoriť svetlú a pevnú korunu.

• V neskorších rokoch sa zameriavame na plodnosť a rez by mal uvádzať strom do rovnováhy medzi rastom a plodnosťou. Táto je dôležitá pre dostatok plodov primeranej veľkosti. Mierou optimálneho rezu jsou ročné prírastky, ktoré by mali byť dlhé 20 – 30 cm. Ak sú kratšie, je potrebný hlbší rez, ak sú dlhšie, je nutné zmiernit rez.

• Termín rezu je dôležitá vec, u jabloní možno rezať od konca februára (prechod hlavných mrazov) do konca augusta. Tzv. jesenný rez je rozšírený nesprávny postup, na strom nemá pozitívnejší vplyv než rez v uvedenom období, naopak, čerstvé rany do zimy nezahoja a namŕzajú – horšie sa hoja.

• Používame výhradne ostré náradie, režeme tak aby vznikali čo najmenšie rany a nezostávali pahýle. Tie sú vždy bránou pre drevokazné patogény (tracheomykózy).

• Väčšie rany, najlepšie všetky, ošetrujeme stromovým balzamom pre ľahšie zahojenie.

• Režeme-li pred rašením, rez bude mať povzbudzujúci účinok, keďže zásobné látky putujúce z koreňov do nadzemných častí smerujú do menšieho priestoru a zvyšné vetvy tak majú k dispozícii viac výživy – rastú bujnejšie.

• Naopak, režeme-li počas kvetu a po ňom, rezom odstránime vetvy už so zásobnými látkami a strom porastie spočiatku približne rovnakou intenzitou akou by rástol keby nebol rezaný.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Najrozšírenejšie choroby jabloní sú strupovitosť a padlie.

Týmto chorobám sa dá úspešne predísť vhodným výberom odrôd (máme dostatok kvalitných rezistentných odrôd). V prípade že sme vysadili už náchylnú odrodu, možno tento problém elegantne vyriešiť preroubovaním stromov. Rovnako mikroklimatické podmienky stanovišťa hrajú významnú úlohu. Pre strom je prospešnejšia vzdušná osvetlená lokalita s miernym prúdením vzduchu viac než uzavreté a zatienené stanovište.

Strupovitosť jabloňa - Venturia inaequalis je vreckovýtrusná huba ktorá prezimuje na spadnutých listoch jabloňa. Na jar huba, za priaznivých podmienok, pomocou askospor, infikuje strom. Najviac nebezpečná je brzká infekcia stromu v období kvitnutia a krátko po ňom.

Racionálna chemická ochrana stromu vychádza z viacerých aplikácií rôznych fungicídov. Pre úsporu prostriedkov i ochranu prírody je dobré vedieť, že strupovitosť sa šíri za vlhka. Z toho vyplýva, že chemické ošetrenia vykonávame v stanovených lehotách, ktoré je možné v prípade suchého počasia predĺžiť. Proti strupovitosti využívame kontaktné fungicídy, ktoré pôsobia preventívne a kuratívne fungicídy, ktoré dokážu chorobu zastaviť, ak sa zasiahne včas.

Pri prvom ošetrení – keď púčiky budúcich kvetov majú ružovú farbu – používame kontaktný fungicíd. Ďalej nasledujú postreky kuratívnym fungicídom v intervale približne 14 dní v závislosti od počasia. V súčasnosti sú k dispozícii rôzne sady postrekov, ktoré v príbalovej informácii majú uvedenú imunizačnú schému a odpadá tak štúdium problematiky choroby.

Múčnatka jabloňová – Podosphaera leucotricha je opäť hubovou chorobou napadajúcou náchylné odrody na pre ňu vhodných lokalitách. Prejavuje sa sivavými povlakmi na listoch a výhonkoch, napada lokálne časti výhonkov. V zanedbaných výsadbách u náchylných odrôd (Jonathan) môže byť napadnutie značné. Kladný vplyv na prepuknutie choroby má aj prehnojenie dusíkom.

U mladých stromov má veľký vplyv odstraňovanie napadnutých častí stromu. V súčasnosti prevažná časť fungicídov účinných na strupovitosť má účinok aj proti múčnatke.

Škodcovia jabloní

Najzávažnejším škodcom jabloní je Obaleč jablkový – Cydia pomonella, ktorý spôsobuje červivosť plodov. Húsenica prezimuje v zámotku v prasklinách kôry stromu, aj v pôde. Motýle obaleča sa liahnu v máji a po párení kladú samice 80 – 120 vajíčok. Z tých sa liahnu húsenice, ktoré sa po krátkom povrchovom žere zavŕtavajú do plodu. Po 4 týždňoch sa z plodov húsenice spúšťajú na vlákne k zemi, alebo zliezajú po vetvách do vhodných miest na úkryt v korune stromov. Obaleči majú u nás 1 – 3 generácie za rok. Plod na napadnutie neskôr reaguje vo väčšine prípadov opadom, ktorému môže predchádzať sekundárna infekcia botrytídou. Neskôr napadnuté plody predčasne dozrievajú a sú konzumovateľné, avšak rýchle podliehajú skaze. V rokoch gradácie výskytu obaleča môže byť napadnutých až 80 % plodov.

Prezimujúce húsenice v prasklinách kôry sú likvidované sýkorkami, z pôdy ich časť zlikviduje hrabavá hydina, ak má tu prístup. Takto môže byť po zime zlikvidovaných až 90 % húseníc. Rovnako vajíčka obaleča sú vyhľadávanou potravou škvorov, tí ich dokážu zlikvidovať 40 %. Podpora prirodzených nepriateľov je teda na mieste.

Vo veľkých sadoch sa používajú proti obalečom feromóny – látky, ktoré mätú samce obaleča tak, že nedokážu nájsť samicu. Ďalšími prostriedkami proti obalečom sú biologické prípravky na báze vírusu granulózy obaleča jablkového. Dostupnosť aj použitie týchto metód v záhradkárskom meradle nemá opodstatnenie.

Chemická ochrana

Proti obaľovačom sa používajú insekticídy, lepšie vždy selektívne, ktoré nehubí široký okruh hmyzu.

Náš tip sú jablká v župane, čo sú jablká obalené v lístkovom ceste :-)