Iste každého, kto sa zaoberá pestovaním rastlín, láka myšlienka vypestovať si vlastné hrozno. Starostlivosť o kry vinnej révy však vôbec nemusí byť jednoduchá a pri nedodržaní niektorých základných opatrení sa vízia chutnej úrody môže rozplynúť

Čo zvážiť pred výsadbou

Nadmorská výška miesta, kde chceme vinič pestovať nám určuje, či je to vôbec reálne v mieste našej záhrady. Pestovať vinič voľne mimo chránené polohy (južné svahy, južné steny domu) je možné len do nadmorskej výšky 250 m.n.m, inak nám kríky v zimách omrznú a nejakej úrody sa dočkáme priemerne raz za 3 roky, v rokoch s miernejšími zimami a priaznivým jarom. Naproti tomu, pokiaľ máme možnosť vysadiť vinič priamo ku stene budovy, ktorá je orientovaná na juh, prípadne JV, či JZ, možno sa každoročnej krásnej úrody dočkať aj v 500 m.n.m.

Vinič vyžaduje celodenné slnenie, blízkosť vyšších stromov alebo budov sa vždy negatívne podpíše na veľkosti zberu.

Voľba odrody - druhu viniča

Významnú úlohu vzhľadom k odolnosti proti mrazu a chorobám hrá správna voľba odrody. Treba podotknúť, že staršie a málo odolné odrody sú stále najviac predávané. Zabudnite na odrody, ktorých názvy poznáte z fliaš vín v obchodoch. Oplatí sa investovať viac námahy a získať kvalitnú odrodu.

Odrody viniča sa delia na stolové a moštové. Aj hrozná moštových odrôd sú chutné, avšak z hrozien stolových sa víno vyrába horšie.

Z moštových odrôd možno do horších pôdno-klimatických podmienok namiatkou odporučiť odrodu Hibernal, Medina a staršiu odrodu Isabella.

Stolové odrody vinnej révy, odolné sú odrody vzniknuté na území bývalého ZSSR – Ustojčivyj dokučajevoj, Augustovskyij, Vostorg, Kutuzovskij, ďalej moderné odrody vzniknuté na československom území sú na polceste k odolnosti – Vitra, Pola, Olšava, Ametyst, atď.

Z iných druhov viniča možno odporučiť ešte Vitis Amurensis, najlepšie vyšľachtené odrody.

Výsadba a rez viniča

Pri optimálnej starostlivosti dokáže vinič priniesť menšiu úrodu v závislosti na odrode už druhý rok po výsadbe. U vinnej révy, rovnako ako u ostatných ovocných rastlín platí, že pre zachovanie vlastnosti odrody je potrebné rozmnožovať časťou rastliny (rezom), nie semenom. Vinič si môžeme rozmnožiť aj sami, pomocou rezanca, alebo kupujeme naštepované sadenice.

Výsadbu sadenice vykonávame hlboko, tak aby místo štepenia bolo niekoľko cm nad úrovňou pôdy. Vinič je rastlina liánovitá, vyžaduje oporu. V prvom roku postačí kolík, v ďalších rokoch budujeme oporné konštrukcie.

Bez rezu nemožno vinič úspešne po dlhšiu dobu pestovať.

Základom rezu všetkých ovocných rastlín je to, že niektorú časť skrátime úplne a niektorú len nepatrne. Zjednodušene možno povedať, že rez u révy by mal byť rez tak hlboký, aby nám v budúcom roku na jeseň dosiahli výhony silu ceruzky. Sú li príliš silné - rezalo sa priveľmi, sú li slabé a neodrevnatené - rezalo sa málo. Neprekonateľný a pre révu najlepšie vyhovujúci tvar, ktorý zároveň využíva jej fyziologické predpoklady plodnosti, je jeden kmeň s jedným ťahom alebo dvoma ťahmi a jedným zásobným čipom na vrchole.

Ťah privazujeme vodorovne, tak, aby všetky pupene mali rovnaké podmienky. U révy totiž najvyššie položená časť rastie najbujnejšie. Tento tvar, keď máme hrozná v rovnakej výške, ocenime ako pri postriekoch, tak pri aplikácii ochranných sietí. Na obrázkoch ker pred rezom a po. Jeden starý ťah byl nahradený dvoma. Oba ťahy sa v apríli opäť vodorovne priviažu.

Zelené práce

Tak sa nazývajú práce, ktoré sa vykonávajú počas vegetácie. Je to podlom, vyštipovanie zalistkov a skrátenie výhonov. Týmito prácami udržiavame ker révy vzdušný a v určitej veľkosti, čo má vplyv na zníženie možnosti napadnutia kra chorobami a uľahčenie starostlivosti.

Podlom je vylamovanie výhonov skoro po vyrašení, odstraňujú sa ním tie výhony, ktoré nenesú základy hrozien a ani ich nevyužijeme pre tvarovanie kra. Tie by sa vyvíjali zbytočne na úkor tých, ktoré hrozná nesú.

Zálistky vyštipujeme podobne ako u rajčín, minimálne v oblasti, kde sa vyskytujú hrozná. Skracovanie výhonov (osečkovanie) vykonávame v júli a auguste, je nutné ponechať výhony dostatočne dlhé, minimálne 1 meter, radšej viac!

Ochrana vinnej révy

Vinná réva je jednou z najdlhšie pestovaných rastlín na zemi, u ktorej sa vďaka dlhodobej kultivácii vyvinulo veľké množstvo odrôd. Vďaka medzištátnej i medzikontinentálnej introdukcii odrôd a druhov révy sa celkovo obohatil svetový sortiment odrôd, avšak spolu s novými druhmi révy sme si z Ameriky doviezli aj najzávažnejšieho škodcu a najzávažnejšie choroby, na ktoré musíme myslieť už pri plánovaní výsadby vinnej révy.

Mšica révokaz

Stála v čase svojej introdukcie za likvidáciou takmer všetkých viníc v Európe. Európska réva totiž nebola zvyknutá na tohto nového škodcu a veľmi ľahko mu podliehala. Dnes už nie je takou hrozbou, pretože všetky vinice sa vysádzajú na odolných podpníkoch, ktoré dokážu révokazu vzdorovať. Do záhradkárskych podmienok možno napriek tomu skôr odporúčať roubované sadenice vinnej révy.

Pleseň révová Plasmopara viticola

Táto choroba dokáže úplne zničiť hrozná a listy révy. Výskyt podporuje teplé a vlhké počasie. Pri začiatku prejavov choroby je charakteristická svetlozelenými, neskôr hnedými olejovitými škvrnami na vrchnej strane listov, ktoré sú zo spodnej strany listov porastené bielym mycéliom huby. Listy neskôr zasychajú a opadávajú, hrozná nekrotizujú, zasychajú.

Chemické prostriedky ochrany proti tejto chorobe sa delia podľa spôsobu účinku na kontaktné a systémové. Kontaktné prípravky sú na báze oxychloridu medi, majú kratšiu účinnosť, so známymi (menšími) nežiaducimi účinkami.

Systémové prípravky sú zložitejšieho zloženia, majú dlhšiu účinnosť avšak nie sú úplne preskúmané ich nežiaduce účinky.

Múčnatka révová – Uncinula necator

Choroba sa prejavuje belasým povlakom na listoch, ktoré sú múčnatkou akoby pomúčené, odtiaľ synonymum Múčnatka révy. Belasé povlaky pokrývajú hrozná, šupka bobule tvrdne a prská (semenný pretrhnutie). Ako kontaktné prípravky sa používajú proti múčnatke sírnaté prípravky.

Infekcia révy múčnatkou spôsobuje hospodárske škody len vtedy, ak je réva napadnutá do konca júna.

Kalendár ochrany révy

Nasledujúca schéma ochrany sa používa u stredne náchylných odrôd. U odolnejších (viď odporúčané odrody) postačia prvé dve aplikácie a potom len posledná, aplikovaná v čase vyfarbenia hrozna.

S prvým ošetrením révy proti plesni révovej sa začína v období pred kvitnutím, tzn. v druhej polovici mája či začiatkom júna. Pre prvé ošetrenie postačí kontaktný prípravok.

Ďalšie ošetrenie sa vykonáva v odstupe 14 dní – ošetrenie po odkvete. Tu je dobré ošetrovať už aj proti múčnatke, v jednej nádrži sa zmiešajú oba prípravky, len je nutné zabrániť priamemu styku koncentrátov. Lepšie je použiť už prípravky systémové.

Ďalšie ošetrenie je vhodné vykonať v čase uzatvárania hrozna – bobule sa v hroznách začínajú dotýkať.

Termíny ďalších aplikácií sa riadia podľa počasia, ak je suché období bez zrážok, ošetrovať nie je potrebné, naopak, ak je teplé a vlhké obdobie, je potrebné ošetrovať každých 14 dní v prípade systémových prípravkov a každých 7 dní v prípade používania kontaktných prípravkov.

Odporúčania pre aplikáciu prípravkov

Vhodné je používať zmáčadlo, prípravok potom má lepšiu účinnosť. Pre dobrú účinnosť systémových prípravkov je potrebné používať jeden typ len 2 krát za sezónu, a to z dôvodu, aby na neho nevznikala rezistencia.

Potrebujeme Váš súhlas s využitím jednotlivých cookies, aby sme Vám okrem iného mohli zobrazovať informácie týkajúce sa Vašich záujmov. Súhlas udelíte kliknutím na „Súhlasím“.