Figovník ako elegantná bonsai

Figovník ako elegantná bonsaj

Figovník je jediným rodom podčeľade Ficeae, čeľade morušovníkovitých (Moraceae). V slovenčine rozlišujeme Fikus a Figovník, botanicky sa vždy jedná o Ficus. Figovník zastupuje niekoľko druhov od okrasných, cez užitočné, po Figovníky s jedlými plodmi. Jedlé plody má Figovník smokvoň (lat. Ficus carica). Plody tohto figovníka sa jedia čerstvé, alebo sa sušia, či spracovávajú na marmelády a čatní. Jedlé plody má napr. ešte druh Ficus glomerata rastúci v Ázii a ďalšie. Predtým bol pre latex pestovaný Figovník pryžodárny, ktorý v pralesoch dosahuje výšku až 30m. Zaujímavý je Figovník banyán (lat. Ficus benghalensis), ktorý spúšťa stĺpovité oporné korene z vodorovných postranných vetiev. Z jedného figovníka tak môže byť celý lesík kmeňov, túto vlastnosť má tiež Figovník posvätný (lat. Ficus religiosa).

Ako izbové rastliny sú pestované najmä druhy Figovník drobnolistý (lat. Ficus benjamina), Figovník pryžodárny (lat. Ficus elastica), Figovník lýrovitý (lat. Ficus lyrata) a dlholistý Ficus binnendijkii.

Niektoré druhy sú pestované ako bonsaje, napr. Figovník maloplodý (lat. Ficus microcarpa) a Figovník retusa - Ficus retusa známy ako 'Ginseng'.

Figovník je stálozelený neopadavý strom pochádzajúci z Indie. V izbových podmienkach vyrastie do výšky 0,5-2m. Je to rastlina s tuhými kožovitými listami, ktoré sú pomerne robustné. Mladé listy bývajú sviežo zelené, staršie listy tmavšieho odtieňa. Listy sa vždy vyznačujú vysokým leskom. Listy môžu byť v farebných mutáciách, žíhané bielo, s bielymi okrajmi, apod. Figovník je veľmi obľúbený medzi pestovateľmi. Je nenáročný na svetlo, zálievku či starostlivosť.

Pestovanie figovníka

Ak si chceme Figovník naozaj užiť a urobiť si radosť zaujímavou rastlinou, vyskúšajme si vypestovať dobre tvarovateľné a zajímavé druhy bonsají práve z Figovníka. Výber druhu bonsaje je dôležitý. Fikusy sú najvhodnejšie a najvďačnejšie panelákovej rastlinkou pre pestovanie bonsají. Nevadí im prehriate, ani suchý vzduch v zime. Kto chcete začať s pestovaním bonsají, môžeme vám práve Figovník vrelo odporučiť. Budete spokojní, práca vám pôjde od ruky, rastlinka bude prosperovať a vy sa zamilujete do bonsají na prvý pokus. Kontrolujte si len aby rastlinky neboli premoknuté, prehnojené a v prievane.

Z Ficusu si môžeme vytvoriť ako izbový bonsai, tak aj vonkajší. Záleží na tom, aké máme priestory, aký druh bonsaje vyberieme, alebo ako chceme, aby konečná rastlina (tvar bonsaje) vyzerala. U bonsajov je potom dobré prihliadnuť k tomu, v akých klimatických podmienkach rastlina normálneho vzrastu rastie, aby sme vedeli, ako sa k nej správať v podobe miniatúrneho bonsaje. Bonsaje však nie sú len mini stromy. Rozlišujú sa hneď podľa niekoľkých výškových kritérií, pričom najvyššie bonsaje majú aj 60 cm.

Bonsai znamená v preklade rastlina v plochej nádobe. Keď sme už pri tej nádobe, je dôležitá aj z estetického hľadiska, bude nám zdobiť interiér niekoľko rokov.

Ako na bonsaje

Bonsaje jsou miniatúrne rastlinky, ktoré dodajú punc každému interiéru. Pôsobia majestátne a dôveryhodne. Sú záľubou na opatrovanie na niekoľko rokov, možno na celý život. Z Fíkovníkov sa dajú vytvarovať krásne a zajímavé kultivary a kto sa už trochu vyzná, môže si vytvarovať snáď všetky typy bonsajov podľa japonského meradla. Aj keď bonsaje vznikali už v starovekej Číne, Japoncami bolo toto umenie dovedené k dokonalosti.

5 základných štýlov bonsajov:

• vzpriamený štýl - rovný kmeň
• voľne vzpriamený štýl - kmeň je ľahko zvlnený
• šikmý štýl - kmeň je výrazne naklonený doprava alebo doľava
• voľne vzpriamený štýl - šikmo rastúci kmeň so zvlnenou líniou
• polokaskádový štýl - kmeň je ohnutý k zemi či viac-menej vodorovný - terminál je nad úrovňou päty kmeňa alebo v rovnakej výške
• kaskádový štýl - kmeň sa ohýba pod úroveň zeme, vrchol kmeňa leží pod pätou kmeňa

Vhodný na tvarovanie je Ficus retusa a Ficus religiosa, je to zaujímavý druh Ficusu vďaka koreňovým náběhom a kmenu ako brušku. Má rozložitú korunu, ktorá má dobre stavané hlavné konáre - základ na tvarovanie. Je stálezelený, neopadavý, s množstvom lístkov, ktoré majú krátke rapíky. Vyrastajú v podstate priamo z konárov. Kôra stromu je šedohnedá s nádychom do zelena. Ficus môžeme umiestniť aj na priame slnko, ale musíme ho pomaly zvykať, aby sa listy nespálili. V zime potom ako všetky Ficusy vyžaduje teplotu nad 14°C a bez prievanu. Tento druh veľmi dobre znáša rez, pri dostatku svetla obrastá aj zo starších výhonov. Zaštipuje sa za druhým listom, po vytvorení výhonu o 5 až 6 listoch. Týmto pravidelným rezom dobre dosiahneme drobného olistenia. Pri odstrihnutí listu by mal zostať na konári malý kúsok rapíka z listu. Ak nezostane a kmeň z nejakého dôvodu poškodíme, začne z neho vytekať mlieko. Ranu ošetríme hustejším latexom alebo štepárskym voskom.

Substrát na pestovanie Fikusov a bonsají sa odporúča upraviť a to tak, že na jeden diel primiesime 2 diely jemného štrku, alebo antuky či perlitu. Môžeme tiež použiť japonský íl sušený na slniečku. Substrát by mal byť dobre priepustný. Ak máme vyššiu nádobu na väčšiu rastlinu, na dno dáme hrubší štrk cca. 2 cm. Ak rastlinu presadíme, opatrne so zálievkou, aby hlíza nebola suchá, ale aby v miske nestála voda. Pri presádzaní vždy zastrihujeme korene. Sadenice Fikusu presádzame každý rok, dvojročné rastliny každý druhý rok a staršie rastliny po piatich rokoch. Ak je chladnejšie počasie zalievame menej, ak są naopak teploty vyššie zalievame rastlinu častejšie, príp. i rosíme. V dobe vegetácie môžeme prihnojovať. V septembri prihnojujeme draslíkom. Pozor na zalievanie tvrdou vodou, vápnik môže rastlinke uškodiť. Vápnik z vody eliminujeme pridaním rašeliny k rastline. Môžeme tiež zalievať prevařenú vychladnutú vodu.

Fikus nám bude skvele prospievať. Jeho zdravý vzhľad nám bude robiť radosť. Môžeme si urobiť i viac bonsají a z jedného druhu a mať tak zbierku zaujímavých tvarov. Fikus najčastejšie tvarujeme do štýlu kaskády, dvojkmeň, trojkmeň, vzpriamený, strom na kameni, tiež koreňové tvary. Korunu potom do štýlu obláčiku, či dáždnikového tvaru.

Všeobecne platia tieto zásady:

• snažme sa o čo možno najnižší bonsaj, ideálny je pomer 1:7, tzn. kmeň stromu 2cm, výška 14 cm
• prednostne odstránime silnejšie vetvy, pretože sa horšie tvarujú. Ponecháme slabšie vetvy, ktoré i urobia bohatší vzhľad koruny
• odstránime čelné vetvy, aby bol dobrý pohľad na kmeň rastliny a jej celkový vzhľad
• odstránime jednu z vetiev, ktoré idú príliš pravidelne proti sebe
• spodná časť kmeňa, asi 1/3 je úplne bez vetiev
• hlavná vetva bonsaje je nasadená čo najnižšie a smeruje doľava, alebo doprava, vždy mierne dopredu
• pri pohľade zhora majú byť vetvy rovnomerne rozložené a nemali by si tieniť
• po zastrihnutí by mala koruna pôsobiť menšia, než bude jej skutočný tvar
• vetvy by sa seba nemali dotýkať v blízkosti kmeňa
• každý rez je zásah do rastliny, dáme jej vždy čas na regeneráciu, ďalšie rezy opakujeme po 2 mesiacoch