Lahodný patizón

Lahodný patizón

Patizón patrí medzi plodovú zeleninu z čeľade tekvicovitých. Tekvice boli pestované už cca. 5000 rokov pred n.l. v starom Egypte, Grécku i Ríme. Patrí teda medzi najstaršiu kultúrnu zeleninu, z ktorej bol pravdepodobne vyšľachtený aj patizón (lat. Cucurbita pepo).

Plody patizónu sú bielej alebo žltej farby, diskovitého tvaru s vlnitým okrajom. Jedná sa vzhľadovo o veľmi dekoratívnu a tvarom poetickú zeleninu. Je ozdobou každého záhonu a záhradkára.

Patizón obsahuje z 90% vodu. Ďalej obsahuje dôležité minerálne látky ako sú sodík, draslík, vápnik a železo a vitamín C a betakarotén (žlté plody majú vyšší obsah betakaroténu). Vďaka obsahu draslíka pomáha proti opuchom a pôsobí močopudne. Pomáha tak pri liečbe vysokého krvného tlaku, navrátiť do organizmu rovnováhu.

Rastlina patizónu je jednoročná, kríčkovitého vzrastu. Typická veľkými žltými kvetmi. Kmeň tvorí dutá nedrevnatá stonka s veľkými listami a liánovitými výbežkami. Môže byť posiata ostrejšími chlpmi. Rastlina, ak sa jej dobre darí, veľmi rýchlo rastie, naopak ak jej chýba závlaha, alebo príde chladnejšie počasie, veľmi rýchlo vadne a odumiera.

Patizón je chutný, ľahký a dobre stráviteľný. Obsahuje vysoký obsah vlákniny a pomáha telu so správnou látkovou výmenou. Je vhodný pri redukčných diétach.

Semienka patizónu si samozrejme môžeme už na konci februára/v marci predpestovať doma v kelímku na parapete. Rastlina je ale natoľko odolná, že ju môžeme sadiť v polovici mája priamo na záhon.

Pestujeme patizón

Pre pestovanie patizónu sú vhodné ťažšie, ílovité pôdy, s vysokým obsahom živín. Pôdu odporúčame už na jeseň zorať a zapraviť kompost alebo maštaľný hnoj.

S výsevom semien patizónu priamo na záhon odporúčame počkať s výsevom po zmrznutých mužoch. Semienka sejeme do sponu 100-120cmx60 cm, vždy cca. 2-3 semienka k sebe. Nepokladáme ale semienka cez seba, vždy im necháme trochu priestoru. Nehodíme ich teda len tak do pripravenej jamky.

Zasadené semienka starostlivo zalievame. Patizón podobne ako cuketa vyžaduje vlhčie pôdy a slnečné stanovište. Pravidelnú zálievku vykonávajte ku koreňom, nie na listy a plody, najlepšie navečer.

Rastlinu tiež môžeme priebežne prihnojovať, nakoľko vytvára košatý krík a živín je naozaj veľmi potreba. Môžeme dohnojovať priemyselnými hnojivami, alebo kompostom.

Zberáme patizón

Patizón má krátke vegetačné obdobie (približne 70 dní) a v ideálnom prípade môžeme zberať plody už v júli. Zberá sa obdobne ako uhorky. Pri pravidelnom zbere sa zvyšuje jeho úrodnosť.

Plody patizónu zberáme ešte nezrelé. Ak dodržíme postup výsevu, mali by mať plody optimálne 10 cm v priemere, max. 15 cm. Staršie plody majú veľmi tvrdú šupku. Plody neodrezávame nožom, ale odkrútime stopku pri stonke. Ak by sme plody odrezávali, hrozí prenášanie chorôb.

Ak zoberieme viac plodov, ako sme schopní spotrebovať, môžeme patizón uskladniť. Pri ich zbere dbajte na to, aby plody zostali nepoškodené, bez rýh a odrenín. Uchovávame v chladnej a suchej miestnosti.

Vyskúšajte patizónovú polievku, obaľované a smažené patizóny, či patizónový nákyp.

Recepty

Patizóny môžeme jesť syrové, ako doplnok do šalátov. Nie sú ale až tak chutné, preto ich radšej pripravujeme v teplom stave. Pre recepty z patizónu nemusíme chodiť ďaleko, kto ste zvyknutí variť s tekvicou či cuketou, bude pre vás jednoduché nahradiť ich patizónmi. Ostatní isto vykúzlia originálny recept (vydlabaný patizón naplňte zmesou mletého mäsa, cibuľky a korenia podľa chuti, posypte nastrúhaným syrom a zapečte a budete prekvapení z výbornej chuti. Hlavne zdraviu prospešnej chuti.

V letných mesiacoch môžeme využiť grilovanie a patizón nakrájať, potrite olivovým olejom s cesnakom a v tejto marinádě grilovať na vonkajšom grile. Je skvelým doplnkom k mäsu.

Poznáte chutné jedlo z patizónu? Podeľte sa o recept s priateľmi na Facebooku!

Semienka Patizónu objednávajte už teraz!

Autor: Hana Michalíková