Bob: starobylá plodina na slovenských záhonoch

Bob - známa neznáma zelenina

Bob obyčajný - pochádza zo severnej Afriky a juhozápadnej Ázie, kde sa pestoval už 6000 rokov pred n.l. Patrí medzi najstaršie zeleniny-píce vôbec. Do Európy sa dostal až v dobe bronzovej. Bob patrí do čeľade bôbovitých, latinsky Faba vulgaris alebo tiež Vicia Faba - VIKVA BOB. Je významnou poľnohospodárskou plodinou pestovanou pre plody struky a pre semená, používanou tiež na kŕmenie hospodárskych zvierat v podobe siláže alebo bôbovej múčky. Bob je jednoročnou rastlinou, vikvovitého druhu, ktorá vďaka obsahu zdravých látok pre ľudský organizmus zažíva návrat na slovenské záhony.

Pestujeme bob

Bob je jednoročná zelenina s mohutnou vzpriamenou lodyhou. Dorástá do výšky 100 cm. Znáša dobre aj nižšie teploty, prežíva aj pri teplotách -4°C. Bob môžeme pestovať aj na malých záhradách.

Výsev a výsadba - Bobu na rozdiel napr. od fazule nevadí nízke teploty. Nebojte sa začať veľmi skoro na jar.

Najvhodnejšie są hlboké pôdy, prekypré s dostatkom živín, ktoré dohnojujeme maštaľným hnojom. Bob si odporúčame predpestovať už začiatkom februára. Klíčenie prebieha 8-10 dní. Ideálna teplota na klíčenie je 5-10°C. Hneď v marci môžeme bob presadiť na záhon. Môžeme tiež vysadiť priamo na záhon v marci, ale predpestované rastlinky sú odolnejšie a úroda je tak zaručene výnosnejšia.

Pri výsadbe na záhon dodržiavame hĺbku sejby 8-10 cm a rastliny vysádzame do úzkych riadkov 15-25 cm.

Závlaha - vykonávame hlavne v období kvetov (júl) a dozrievania plodov, kedy je rastlina najnáročnejšia na vlahu. Okolie rastliny udržiavame čisté, bez buriny. Bob má dekoratívne kvety, ktoré tvoria mohutné biele až štvorcentimetrové kvety.

Zber - bob sa zbiera v období mliečnej zrelosti. U bobu sa zberajú nezrelé struky koncom júna a nezrelé semená v auguste. Plodom je struk dlhý až 7 cm a 1,3 cm široký, obsahuje 4 semená. Semená sú oválne, osemenie je často rôzne prehnuté. Hnedočiernej farby.

Bob zlepšuje kvalitu pôdy, môže byť aj tzv. zeleným hnojením. Viaže na seba vzdušný dusík. Darí sa mu v teplejších oblastiach.

Bob obsahuje veľký obsah bielkovín a aminokyselín. Obsahuje tiež levodopy, chemické látky, ktoré telo využíva na produkciu dopamínu (spojeného s motiváciou mozgu). Bob je zdrojom vlákniny, vitamínu C, E, draslíka a obsahuje tiež fosfor. Bob je rozšírený v nemeckej kuchyni, v slovenskej kuchyni je známy medzi ľuďmi vyznávajúcimi zdravý životný štýl a vo vegetariánskej kuchyni.

Bôb využívame do šalátov, polievok, pyré, fašírok, k tepelným úpravám (rizotá, cestoviny, pod mäso). Použitie bôbu je veľmi podobné použitiu hrášku a fazule. Zrelé semená môžu mať nahorkastú chuť, pred ďalším použitím ich sparíme horúcou vodou. Bôb môžeme skladovať v chladničke, kde vydrží 7-10 dní, alebo v rámci zachovania čerstvosti v mraziacom boxe, kde ho uskladníme rozdelený na porcie, ktoré potom použijeme ďalej ku konzumácii.