Čerstvý špenát zo záhrady

Špenát je listová zelenina plná vitamínov. Pochádza z Perzie, do Európy sa dostal vďaka križiackym výpravám. Latinsky spinacea oleracea. Listy špenátu sú sýto zelené, rapíkaté, oválne so zakulatenou špičkou.

• špenát je jednoročná i ozimná listová zelenina
• špenát vysiavame skoro na jar alebo na jeseň do riadkov 30 cm od seba
• rastliny zbierame pri výške 5 cm, alebo pretrhávame listy cca. 2,5 cm nad zemou, aby mohli rastliny znovu obrastať
• zber možno predĺžiť postupnými výsevmi

Najviac asi špenát preslávil Pepek Námorník. Paradoxne nie je až tak celkom špenát zdrojom sily a železa, ale obsahuje bohatú škálu iných dôležitých vitamínov. Napr. vitamín A, C, E, K ovplyvňujúci zrážanlivosť krvi, antioxidanty znižujúce riziko infarktu a prevenciu rakoviny, kyselinu listovú, cholín, inositol, ktoré spomaľujú tvrdnutie tepien, vápnik, fosfor a ďalšie.

Väčšina z nás pozná špenát len zo zmrazenej kocky. Čerstvý listový špenát môžeme použiť v mnohých receptoch napr. do lasagní, slaných palacinkách, ako dusenú prílohu k mäsu, na masle atď. Prípravy sa nebojte, aj keď ste kuchár začiatočník. Uvidíte, ako príjemne špenát spestrí váš jedálniček.

Zdravý šalát môžeme vytvoriť zmiešaním listových šalátov a lístkov čerstvého špenátu. Šťavnatá chuť vás milo prekvapí. Špenátové listy chutia korenitejšie než listové šaláty.

Špenát je z 90% tvorený vodou, preto ho zbytočne nerozvárame.

Špenát je vhodný pri redukčnej diéte.

Kedy vysadiť špenát?

Špenát vyžaduje hlinitú, vlhšiu, neutrálnu (6,5 - 7,5 pH), nezamokrenú pôdu a slnečné stanovište. Rastlinky si predpestujeme buď v parenisko alebo v skleníku. Osivo vkladajte do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 7 cm a hustejšie než obvykle. Po dobu klíčenia udržiavame vlhšiu pôdu.

Môžeme použiť aj bielu ochrannú textíliu, ktorá odráža slnko a zabraňuje odparovaniu vody zo záhona.

Vždy dodržiavame výsev podľa návodu na obale.

Klasický špenát má okrúhle semeno. Semená môžu byť ostnité, alebo s drsným povrchom.

Špenát je rýchla zelenina, po výsadbe ide veľmi skoro do kvetu. Proto vysadzujeme skoro na jar (marec, apríl), alebo na jeseň (koniec augusta). Listy sa dajú zbierať už 45 dní po výsadbe. Najlepšie špenát dozrieva pri teplote 12-15°C.

Za jeden rok sa teda dá špenát vysiať a zozbierať 3x po sebe. Špenát môžeme postupne dosiavať. Ak už má špenát kvety, môžu byť listy horké, preto vždy zbierame listy pred kvetom.

Špenát je v našich podmienkach mrazuvzdorný. Ozimné odrody vysiavame priamo na záhon prvý alebo druhý týždeň v septembri. Lepšie je vybrať si slnečný deň, keď je pôda ešte trochu prehriata.

Na záhone sadíme špenát do sponu 30x30 cm. Listy špenátu tvoria bohatý trs, krásnu ružicu, ktorú postupne utrháváme.

Špenát listový má korene plytko pod povrchom, preto okopávame opatrne.

Špenátové semená môžete zmiešať s osivom bežne pestovaných listových šalátov. Získate tak pestrú zmes ako po stránke tvaru listov, tak po stránke chuťovej na jednom záhone. Listy tak môžete česať súčasne.

U špenátu rovnako ako u ďalšej listovej zeleniny sledujeme hladinu dusičnanov, dohnojujeme iba odporúčanými hnojivami, alebo prírodnou žihľavovou šťavou. Hnojíme medzi riadkami.

Zaujímavosťou je jahodový špenát (chenopodium foliosum), ktorý je napoly okrasný a napoly jedlý. Má drobné plody podobné malinám. Oživí každý prázdny kút záhrady.

Listovou zeleninou, ktorá nejde do kvetu a je dobre vyšľachtená je špenát listový - novozélandský (Tetragonia expansa), ktorý tvorí rozložité kríky so špicatými šípovitými listami.

Špenát je vďačná rastlina, ktorá vám poskytne vitamíny po celý rok. Zozbierané listy môžeme uchovať v mraziacom boxe.