Známi škodcovia: molice, mšice a svilušky

Títo škodcovia rastlín sú spoločne charakteristickí tým, že škodlivé pôsobia sávaním na mladých častiach rastlín. Sú pomerne malí, jednotlivec nespôsobuje veľkú škodu priamo, avšak ich schopnosť rozmnožovania je obrovská. Vytvárajú kolónie o mnohých jedincoch a spoločne sú schopní silne poškodiť napadnutú rastlinu. Okrem priameho poškodenia, ktoré môžu spôsobiť, sú mnohokrát prenášačmi vírusových ochorení, z ktorých niektoré sú pomerne závažné. Mšice a molice sajú z rastlín šťavu, z ktorej prijímajú bielkoviny, avšak cukry nezužitkovávajú a vylučujú ich zo svojho tela na povrch rastlín. Tam porástajú čerňami, čo sú hubové choroby způsobujúce čiernanie povrchu rastlín, alebo sú vylúčené cukry v prípade mšíc vyhľadávanou potravou mravcov a iného hmyzu. Používanie neselektívnych (hubiacich široký okruh živých organizmov) prípravkov nie je na vonkajších plochách dlhodobým riešením, skôr naopak, tým, že si spoločne so škodcom zlikvidujeme aj užitočné organizmy, docielime toho, že ďalší výskyt bude masívnejší a odolnejší proti použitým chemikáliám.

Molice

Sú úpornými teplomilnými škodcami najmä v skleníku, avšak v posledných rokoch sa pravidelne vyskytujú aj na poľných plodinách. Molice prechádzajú vývojom vajíčko - larva - pupárium - dospelec. V našich podmienkach sa môžeme stretnúť s niekoľkými druhmi molíc.

• Molica skleníková – Trialeurodes vaporariorum
• Molica bavlníková – Bemisia tabaci

Prvé dva druhy nájdeme prevažne v skleníku, parazitujú najviac na uhorky, rajčinách a ľuľkoch. Molice prenášajú virózy, pričom molica bavlníková prenáša viac ako 25 viróz. Oba druhy u nás prezimujú len v uzavretých priestoroch.

• Molica lastovičníková – Aleyrodes proletella

Je škodcom kapustovej zeleniny, najviac napáda ružičkovú kapustu, karfiol, brokolicu.

Ochrana pred molicami

Skleníky sú príhodným útočiskom molíc, najmä preto, že sa v nich pestujú neustále rovnaké rastliny. Význam tu má odstraňovanie a spaľovanie rastlinných zvyškov na konci vegetácie a dezinsekcia v zime. Do skleníka sa z okolitého prostredia ťažko dostávajú prirodzení nepriatelia molíc, avšak význam tu má aplikácia komerčne produkovaných bioagensov.

Vonkajšie plochy sú spravidla obsadené pestrejším druhovým zložením prirodzených nepriateľov.

Pre skleníky a uzavreté plochy možno využiť razantnejšie prípravky s dlhšie trvajúcim účinkom.

Odporúčanie k aplikácii insekticídu u molíc

Molice sú úpornými škodcami najmä preto, že sú rýchlo schopné vyvinúť rezistentnú populáciu k používanému insekticídu. Preto je tu potreba používané prípravky striedať.

Vzhľadom na to, že ich pokožka obsahuje veľké množstvo vosku, je potrebné používať spolu s chemickým prípravkom zmáčadlo.

Mšice

Na mšice existuje dvojaký pohľad. Jednak sú vytrvalým škodcom, ktorý môže prenášať rad vírusových chorôb a jednak sú užitočné, pretože mšicami vylučovaná medovica je vyhľadávaná včelami, tvorí ich potravu a je podstatnou časťou lesných medov. Samozrejme existuje veľké množstvo druhov mšíc, ktoré sa svojím vývojom delia na monocyklické (populácie týchto druhov sa v priebehu roka vyvíjajú iba na jednom hostiteľovi), dicyklické (dvoch), a polycyklické (viac). Toto delenie má význam najmä pre odhalenie ich vývoja a možného prenosu viróz.

Vývoj mšíc je pomerne rýchly, ich rozmnožovanie je rôzne, mladé jedince sa buď liahnu z vajíčok, alebo sú priamo rodení dospelci, niekedy aj bez predchádzajúceho párovania, vznikajú tzv. partenogenézou. U niektorých druhov mšíc sa toto všetko môže kombinovať, u iných nie. Niektoré generácie mšíc sú okrídlené a slúžia na rozširovanie do okolia. U väčšiny mšíc v našich podmienkach prezimujú silnostenné vajíčka. Prakticky každý ovocný druh má na seba špecializovaný druh mšice, niektorý aj dva, napríklad na slivkách možno nájsť Mšicu slivovú a M. slivkovú. Väčšina druhov mšíc napáda viac rastlinných druhov.

Najrozšírenejšie druhy mšíc

Mšica jablonová, Mšica slivková, Mšica kapustová, Mšica maková

Príznaky napadnutia mšicami

Spravidla dochádza, vplyvom pre rastlinu toxických látok vylučovaných mšicami, po cicaní mšíc k tvarovým deformáciám listov či výhonkov rastlín, listy môžu meniť sfarbenie. Napadnuté časti rastlín zaostávajú v raste, menej kvitnú, pri silnejšom a dlhšie trvajúcom napadnutí môže dôjsť k odumretiu napadnutej časti. Mšicami vylučovaná medovica potom na povrchu rastlín porastá v suchom období čerňami.

Ako je to s mšicami a mravcami

Ako už bolo povedané skôr, mšice nedokážu spracovávať cukry, ktoré potom vo forme medovice vylučujú na svojom zadôčku. Tento na cukry bohatý exkrement je vyhľadávaný včelami, mravcami a ďalšími druhmi ako potrava. Zatiaľ čo ostatný hmyz medovicu iba zbiera, mravce zašli ďalej, a kolónie mšíc chránia pred ich nepriateľmi. Dokonca sú mravce schopní mšice po rastlinách roznášať a v podstate si ich chovajú obdobne, ako človek kravu. Práve mravce potom majú význam pri prirodzenej regulácii mšíc lienkami, kedy mravce aktívne bránia mšice a útočia na larvy lienok. V takýchto prípadoch stačí aplikáciou lepu na kmeň stromu zabrániť mravcom v prístupe.

Ako na mšice

Prirodzení nepriatelia mšíc sú veľmi hojní a spravidla vo voľnej prírode stačia na potlačenie mšíc, ktoré netvoria veľké populácie (M. hniezdotvorná, M. jitrocelová). Iné druhy sú schopné úplne napadnúť aj vzrástený strom (M. jabloňová, M. slivková). Mšice sú potravou lienok, bystrušiek, dravých ploštic, zlatoočiek, pavúkov a mnohých ďalších. Za opakovaný výskyt mšíc si môže v mnohých prípadoch sám človek, ktorý vyničí neselektívnym insekticídom spoločne s mšicami aj ich prirodzených nepriateľov, ktorí majú oproti mšiciam niekoľkonásobne dlhší vývoj.

Na drevitých rastlinách je základom jarné ošetrenie prípravkami na báze oleja. Počas vegetácie je na vonkajších plochách lepšie voliť prípravky na báze prírodných látok. V uzavretých priestoroch sa oplatí postrekom razantnejším insekticídom s dlhodobým účinkom, napr. tu.

Svilušky

Sú spoločne s vlnovníkmi a hálčivcami drobné roztoče, voľným okom ťažko viditeľné. Prezimujúce samičky kladú vajíčka, z ktorých sa potom liahnu samce a tie spoločne s prezimujúcimi samičkami dávajú základ ďalšej generácii. Svilušky prekonávajú vývoj: vajíčko-larva-nymfa - dospelec. Nymfy majú päť stupňov vývoja a celkovo majú svilušky za rok 6-8 generácií.

Príznaky napadnutia sú charakteristické medzižilkovým žltnutím listov, až ich zasychaním a opadom, na spodnej strane listov sú drobné pavučinky pokrývajúce drobné vajíčka a drobné asi 0,5 mm veľké roztoče.

Ochrana rastlín proti sviluškám

Prípravky na svilušky sa nazývajú akaricídy. Účinkujú na svilušky aj na ďalšie roztoče, ako sú vlnovníky (Vlnovník ríbezľový, Vlnovník čerešňový) a hálčivce (Hálčivec révový). Kalamitný výskyt svilušiek nastáva na vonkajších plochách v prípadoch, keď dôjde k vyhynutiu ich prirodzených antagonistov. Ten je väčšinou zapríčinený aplikáciou širokospektrálneho insekticídu. Prirodzení nepriatelia svilušiek sú draví roztoče, lienky, zlatoočká a dravé trásnenky. V súčasnosti je k dispozícii dravý roztoč Typhlodromus pyri, ktorého aplikácia má význam v skleníkoch a na vonkajších plochách. Pre izbové rastliny a v odôvodnených prípadoch aj na vonkajších plochách možno použiť razantnejšie prípravky ako Karate, inak je vždy lepšie, ak sa používajú prípravky na prírodnej báze.