Ihličnany na Vašej záhrade

Ihličnany radíme do triedy nahosemenných rastlín, stretnúť sa s nimi môžeme na celom území Slovenskej republiky. Ide o hojne rozšírený druh stromov, o ktorých už málo kto vie, že sa označujú aj ako konifery, což v úplnom preklade znamená „šiškonoši".

Trochu histórie

Ihličnany sú tu o mnoho dlhšie, než sa objevili prvé zmienky o ľudskej rase. Ich pôvod hľadajme v prahorách, presnejšie v geologickom období zvanom karbon. Tu sa podľa vedcov a bádateľov objavili prvé z ihličnanov vôbec. Išlo o prvé lastovičky, ktoré sa snažili nájsť pevné miesto na planéte. Všetko začalo o mnoho skôr, a to v dekáde druhohor, kde ihličnany zaznamenali veľký posun. Svojho absolútneho vrcholu dosiahli v kriede. Ich špecifický vývoj možno sledovať na názornej ukážke najstarších primitívnych rastlín v ráde inotvarých a cykasotvarých, ktoré môžeme porovnať s mladšími borovicotvarými.

Výskyt konífer

Ak budeme hľadať nevyvratiteľný rozdiel medzi ihličnanmi a listnatými stromami, teda ak pominieme ich vzhľad, tak zistíme, že ihličnany sú o mnoho staršie, než listáče. Vo svojom ranom období patrili medzi dominantu na našej planéte. Najviac pokrývali mierny podnebie pás, najradšej majú horské lokality, kde hrajú prím aj dnes. Ak svoju pozornosť prenesieme do tropických oblastí, kde sa ihličnany tiež objavujú, tak tu narazíme na cykasotvaré druhy. Inotvaré sa potýkajú s existenčným problémom, ale aj napriek tomu sa dochovali v čínskom tropickom pásme, kde sa ukrývajú poslední z posledných. Pre úplnosť výskytu nesmieme opomenúť na krásnu kategóriu liánovcotvarých ihličnanov, ktoré nájdeme v oblastiach Starého aj Nového sveta.

Podrobnejší popis rastlín

Ihličnany patria k rôznorodým neopadavým stromom, avšak vyskytujú sa aj v podobe kríkov a lián. Svoju výhodu prejavujú vo veľkej odolnosti a schopnosti poradiť si s obdobím sucha a nedostatkom vlahy. Z valnej väčšiny môžeme s istotou povedať, že ide o rastliny dvojdomé, čo znamená, že jedna z rastlín má samčie rozmnožovacie orgány a druhá samičie rozmnožovacie orgány. Nemajú typické listy, ktoré môžeme vypozorovať na listnatých stromoch, ale napriek tomu sa ich ihliciam listy vraví. Dokonca sa delia na ihlicovité, šupinovité, hladké alebo zperené. Listy im neustále dorástajú, a to vďaka pryskyričným kanálikom. Rozmnožujú sa za pomoci vetra alebo hmyzu, ktorý prenesie peľ zo samčích šišiek na samičie rozmnožovacie orgány. Následne dochádza k splynutiu a vytvoreniu semien, ktoré sú voľne zachytené v dužnatom obale v jednej zo šišiek. Existujú aj zakrpatené ihličnany, ktoré majú značne spomalený rast.

Rády ihličnatých rastlín

• Inanotvaré – Sú veľmi odolné. Darí sa im ako v suchom prostredí, tak aj v časoch nehostinných s veľmi nízkou teplotou. Rozmnožovanie tohto pomaly vymizelého druhu je veľmi obdobné ako u ostatných. Samčie rozmnožovacie orgány môžu pripomínať jehňady, v nich je ukrytý peľ, ktorý sa musí dostať do zhluku stopkatých semenníkov na samičích stromoch. Plody pripomínajú zelené čerešne, čo je hlavným poznávacím kritériom z amatérskeho hľadiska. Keďže sa jeho výskyt zúžil na oblasť dnešnej Číny, tak nie je divu, že sa jeho semená objavujú v ich národnej kuchyni, rovnako ako v Japonsku. Taktiež sa hojne využívajú ako medikament a liek na najrôznejšie neduhy.

• Cykasotvaré – Ide o najnižšie ihličnaté rastliny dvojdomé so zperenými listami. Stromy majú jednopohlavné šišky skryté na samom vrchole kmeňa. Aj tento druh ihličnatej rastliny našiel využitie v kuchyni. Vyhľadávaná je dreň aj semená, avšak pre svoj vysoký obsah toxínov vyžadujú špecifickú úpravu – kvasenie, var prípadne vylúhovanie.

• Borovicotvaré – Tento druh má najpočetnejšie rodové zastúpenie. Semená sú obdarené tzv. krídielkami a po dozretí sa samovoľne uvoľnia zo šišiek, keďže tá sa pod vplyvom mocnej sily prírodného vplyvu rozpadne. Semená sú rozfúkané vetrom.

• Liánovcotvaré – Jedná sa o stále zelené rastliny, ktoré sa vyskytujú v podobe lián a krov, ale aj stromov. V tejto dreve môžeme naleznúť efedrín, presnejšie v oblasti vetvičiek a v dužinatom obale semien, ktoré nápadne pripomínajú bobule.

Na čo ihličnaté rastliny slúžia

Hlavnou devízou, ktorá stromy vždy vynášala do žiadaných sfér a stále vynášať bude, je samo-obnovovací proces, ktorý zabezpečuje nepostrádateľný stavebný a konštrukčný materiál. Stále častejšie sa stretávame s návratom k drevenej móde. Dopyt po ňom je obrovský. Rovnako sa využíva aj v papierenskom priemysle. Strom nám dal knihu a kniha vedomosti. Stromy sú aj zdrojom tepla a obživy pre mnohé živočíchy. Veľký význam zohrávajú v úlohe zabezpečovania kyslíka. Ich preukázateľne pozitívny vplyv sa našiel aj v oblasti ľudskej psychiky, preto nám je v lese tak príjemne. Vážme si ihličnaté rastliny a stromy ako také, bez nich by nebylo života. Vysaďte si pár stromčekov aj na vašej záhradke a ochutnajte ich blahodarný účinok na ľudskú myseľ.