Pestujeme mäsožravé rastliny zo semienka

Pestovanie mäsožravých rastlín nie je v mnohých ohľadoch rozdielne od pestovania izbových kvetín. Mäsožravky len vyžadujú viac svetla. Čím viac svetla mäsožravým rastlinám poskytnete, tým lepšie. Najideálnejšie je preto južné a juhozápadné okno domu či bytu. Existujú ale aj mäsožravé rastliny, ktorým vyhovujú vlhké zatienené kútiky, kde teploty neklesajú pod 20 °C.

Takýmto príkladom sú napríklad mäsožravé mucholapky. Tento rad mäsožravých rastlín môžete pestovať, pokiaľ vlhkosť neklesá pod 80 %. Takéto tropické podmienky má rada ľudí doma a možno o tom ani netušia. Obdobnú klímu môže panovať napríklad v kúpeľniach, tam sa mucholapkám veľmi darí a vytvárajú na konci listov zvláštne džbániky, do ktorých chytajú dotieravý hmyz.

Nenáročné špirlice

Na pestovanie pre úplných začiatočníkov sú ale najlepšie všemožné kultivary a krížence mäsožraviek. Tie sú väčšinou odolnejšie, keďže dedia od svojich rodičov celý rad špeciálnych schopností a vlastností. Jedným z ukážkových kríženocov sú špirlice z rodu Sarracenia. Niektoré jej listy sa premenili na hlboké lievikovité útvary s roztokom. Ten je zmesou vody a enzýmov, ktoré sa rýchlo stanú záhubou pre celý rad hmyzu alebo dokonca menších hlodavcov. Väčšinou všetky mäsožravé špirlice sú nenáročné na pestovanie. Výnimku tvoria len druhy sarracenia purpurea a s. psittacina, ktoré sú náročnejšie na vodu a vlhkosť. Špirlice majú rady plné slnko, hoci im nevadí ani občasný polotieň.

Nie všetky mäsožravky ale dokážu žiť v polotieni. Prirodzeným výskytom mäsožravých rastlín sú močiare, bažiny, vresoviská, vlhké lúky, a preto nie je divu, že vyžadujú maximum svetla. Veď nad močiarmi sa len málokedy nachádza nejaký ten strom alebo porast. Špirlice znášajú aj priame slnko, keď teploty neklesajú pod 30 °C, v zime ale vyžadujú prezimovanie v chlade pri teplote okolo 10 °C. Zaujímavosťou je, že sarracenie cez zimu neuschnú, ale iba „hibernujú".

Medzi najčastejšie takto pestovaný druh špirlíc patrí sarracenia flava.

Darlingtonia, nápadný unikát

Medzi tie najzajímavejšie mäsožravky sa musí bezpochyby zaradiť aj Darlingtonia so svojím jediným zástupcom Darlingtoniou kalifornskou (darlingtonia californica).

Najpestovanejšie sú rosničky

Ďaleko variabilnejšie sú možnosti pestovania mäsožravých rosničiek – drosera. Tie sa prirodzene vyskytujú od vlhkých tropických lesov až po najsevernejšie krajiny Európy. Je preto možné si vybrať druh, ktorý sa do vášho domu či bytu presne hodí. Najviac Česi pestujú rosničky aliciae a capensis, hneď za nimi je v poradí spathulata. Obľúbenou je aj drosera binata s listami rozvetvenými do vidlice.

Pestujeme mäsožravé rastliny

• Substrát - väčšine mäsožraviek vyhovuje substrát z rašeliny a perlitu alebo piesku. Môžeme substrát namiešať v pomere jeden k jednému alebo pridať 2x viac rašeliny. Avšak pestovať mäsožravky môžete aj v čistom rašelinisku. Ten by však nemal byť príliš starý.

• Zálievka - nádoba s rastlinou môže byť trvale v stojatej vode, mäsožravky totiž pochádzajú z trvale zamokřených oblastí a v takýchto podmienkach sa cítia ako doma. Na zálievanie mäsožraviek sa musí vždy použiť odstátá voda, nikdy nezalievajte mäsožravky priamo vodou z vodovodu! Väčšina mäsožraviek totiž neznáša chlór.
• Presádzanie - s presádzaním si príliš hlavu nerobte, väčšinu mäsožraviek netreba presádzať ani niekoľko rokov. Bežne sa nechávajú v rovnakej pôde, pokiaľ už neprerastajú z kvetináča. Starnutím pôdy samozrejme pôda stráca živiny, tie si však mäsožravé rastliny ako jediné dokážu doplniť alternatívnou metódou – lovom hmyzu.
• Hnojenie - s presádzaním súvisí aj ďalší faktor pestovania a tým je hnojenie. Mäsožravé rastliny sa nikdy nehnoja. V prípade, že na ne aplikujete nejaké to hnojivo, buď živiny neprijmú, alebo im to dokonca uškodí. Mäsožravé rastliny sa dokážu hnojiť samé, čo robí mäsožravky menej náročnými na pestovanie.