Mäsožravka - Rosnatka

Rosičky - Drosera sú jedným z najväčších rodov mäsožravých rastlín. V roku 2008 bolo napočítaných 188 druhov týchto mäsožraviek. Sú to členovia čeľade Droseraceae, ktorá zachytáva a trávi hmyz pomocou slizových žliaz na povrchu listov. Hmyz alebo drobné stavovce slúžia ako doplnok v chudobných pôdach s malým obsahom živín. Všetky druhy rosičiek možno prirodzene nájsť na každom kontinente okrem Antarktídy.

Botanický názov pochádza z gréckeho δρόσος "drosos" = čo znamená doslova rosa alebo kvapky rosy. Názov je odvodený od lesklých priesvitných kvapiek slizy, ktoré sú na špičke každého chápadla.

Rosičky jsou väčšinou viacročné rastliny a rastú veľmi rýchlo. Rosičky merajú od niekoľkých cm až desiatok cm na výšku. Popínavé druhy môžu dosahovať až 3 m. Niektoré rastliny sa môžu dožiť až 50 rokov!

Čo sú rosičky?

Rosičky sú charakteristické chápadlami so žľazami vylučujúcimi lepkavý sekrét, ktorý pokrýva drobné výbežky na listoch rastliny. Na chytanie a trávenie koristi bývajú väčšinou použité stopkaté žľazy vylučujúce sladkú lepkavú látku. Tá priláka a prilepí hmyz. Korisť buď podľahne smrti vyčerpaním alebo zadusením spôsobeným lepkavými látkami, ktoré ju obklopujú. Smrť obvykle nastane do hodiny a pätnástich minút. Rastlina medzitým vylučuje esterázu, peroxidázu, fosfatázu a proteázne enzýmy. Tieto enzýmy rozkladajú hmyz a uvoľňujú z neho živiny. Výsledná látka je potom vstrebávaná cez povrch listu a živiny z nej použité ako doplnková výživa. Mäsožravé rastliny sa týmto způsobom de facto 'prihnojujú'.

Všetky rosičky dokážu prispôsobiť tvar aktuálnej potrebe, napr. aby lepšie omotali korisť. Pohyb je však pomerne pomalý v ráde hodín. Avšak niektoré druhy dokážu reagovať aj v ráde sekúnd (napríklad Drosera burmannii). Chápadlá sú extrémne citlivé na akýkoľvek dotyk a pri podráždení sa ohýbajú smerom k stredu listu. Podľa Charlesa Darwina stačí na podráždenie kontakt nohy malého komára s jedným chápadlom. Táto reakcia na dotyk je označovaná ako thigmonastická. Okrem chápadiel môžu niektoré druhy ohýbať čepeľ listov do rôznych stupňov, aby sa maximalizoval kontakt s korisťou. Tento pohyb je ale oveľa pomalší a trvá asi 30 minút.

Ako rosičky vyzerajú

Kvety rosičiek, rovnako ako u takmer všetkých mäsožravých rastlín, sú držané vysoko nad listami na dlhom stonke. Kvety sú izolované od pascí, aby na ne mohli čo najbezpečnejšie lietať opeľovači. Väčšina kvetenstiev sú puky, ktorých kvety sa otvárajú len na krátke obdobie. Kvety sú otvorené v reakcii na intenzitu svetla (často sa otvárajú len na priamom slnečnom svetle). Kvety sú obvykle biele alebo ružové a svoj smer prispôsobujú pohybu slnka po oblohe. To najspíš svedčí o chudobných podmienkach, v ktorých rosičky prirodzene žijú. Napriek tomu na svete rosičiek ubúda, najmä ničením ich prirodzeného výskytu. Ide najmä o bažiny, močiare alebo rašeliniská.

Koreňový systém väčšiny rosnatiek je veľmi málo rozvinutý. Slúži predovšetkým na absorbovanie vody a ukotvenie rastliny v pôde, pokiaľ ide o príjem živín, korene sú takmer nepoužiteľné. Niekoľko juhoafrických druhov používa svoje korene na skladovanie potravy. Niektoré druhy majú šľachovitý koreňový systém, ktorý zostáva počas mrazov živý, ak vrchná časť rastliny odumrie. Druhy, ako je Drosera adelae a Drosera hamiltonii používajú svoje korene na nepohlavné rozmnožovanie.

Mnoho druhov rosnatiek je jednodomých. Rosnatky vytvárajú veľké množstvo veľmi drobných semien. Semená exotickejších druhov klíčia v reakcii na vlhkosť a svetlo, zatiaľ čo semená druhov mierneho pásma vyžadujú vlhko a chlad. Vegetatívne rozmnožovanie sa prirodzene vyskytuje u niektorých druhov, ktorých korene sú veľmi blízko pri povrchu pôdy (napr. Drosera adelae a Drosera hamiltonii). Nová rastlina môže tiež vyklíčiť zo starších listov, ktoré sa dotýkajú zeme.

Kde rosnatky nájdete

Rozsah týchto mäsožravcov siaha od Aljašky na juh po Nový Zéland. V Austrálii žije vo voľnej prírode cez 50 % všetkých známych druhov, v Južnej Amerike najmenej 20 a v južnej Afrike cez 20 druhov. Malá časť druhov mäsožravých rastlín sa prirodzene vyskytuje v Severnej Amerike a v Európe.

Mnoho liekov tiež obsahuje aktívne zložky obsiahnuté v rosnatkách, napríklad niektoré flavonoidy (Kaempferol, Myricetin, quercetin, Hyprrin), chinóny, karotenoidy, živice, triesloviny a niekoľko kyselín (maslová, citrónová, jablčná, askorbová). Ďalšie využitie našli domorodci z Austrálie, ktorí považujú rosnatky za delikatesu. Hľuzy niektorých druhov sa využívali ako farbivo na textil. Vo škótskych vysočinách vyrábajú podľa prastarého receptu z Drosera rotundifolia likér. V krajinách ako je Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Česká republika, Fínsko, Maďarsko, Francúzsko alebo Bulharsko sú rosnatky chránené. V súčasnosti je situácia kritická najmä v Severnej Amerike, kde vysúšaním močiarov mizne ich prirodzený biotop.