Brusnica obyčajná

Brusnica obyčajná

Brusnica pochádza z čeľade vresovitých a vyskytuje sa v celej Európe a je rozšírená cez Kaukaz a ďaleké časti Ázie až do Japonska a ďalej cez Severnú Ameriku až do Grónska. Je to vytrvalý až 40 cm vysoký, vankúšovito rastúci poloker. Brusnica obyčajná má opadavé listy, kožovitého vajcovitého okraja. Ich farba je zvrchu lesklo tmavozelená, zospodu bledozeleno matná bez vystupujúcich žiliek. Kvety má brusnica biele až svetlo ružové, zvonkovité, v previslých hroznoch. Plody sú od augusta vyvinuté bobule, najprv biele, neskôr sýto červené. Sú guľovitého vzhľadu, lesklé a chutia trochu múčnato.

Najvhodnejšie stanovište pre brusnicu sú vresoviská či rašeliniská, vyskytujú sa aj v ihličnatých i borových lesoch, rastú od nížin až do vysokohorských polôh. Darí sa im hlavne na polotienistých stanovištiach s chudobnou a kyslou pôdou. Ľahko nahorkasté, natrpklo kyslé brusnice sú lesnými plodmi mimoriadne bohatými na vitamíny. Z brusnice využívame jej listy a plody. Pokiaľ by sme si ich chceli vychutnať napríklad v ovocnom šaláte za surova, mali by prejsť mrazom. Už po varení sa však prejaví ich známa, ovocne sladká chuť. Využívame ich na džemy, kompóty alebo aj želé, z plodov sa vyrábajú likéry a šťavy, hodia sa do koláčov i ovocných polievok. V ľudovom liečiteľstve sa využíva čaj zo sušených či čerstvých listov na choroby močového ústrojenstva.

Pre svoj vysoký obsah účinných látok je brusnica v poslednej dobe veľmi vyhľadávanou rastlinkou. Jej plody obsahujú plodové kyseliny, triesloviny, minerálne látky, pektín a hlavne vitamíny. Z listov ťažíme tiež triesloviny, ďalej flavonoidy a urbutín, ktoré majú blahodarný účinok na trávenie a dezinfekciu močových ciest a mechúra. Už v dávnej histórii sa bobule zbierali ako lesné plody. Švédi ju označovali ako červené zlato lesa. Skôr ju však nepoznali pre jej liečebné schopnosti, teprve až v neskoršej dobe bolo poznané, že listy brusnice možno použiť proti chorobám močových ciest.

Zber brusnice je rôznorodý. Inokedy sa zberajú listy a inokedy zase bobule. Listy zbierame v septembri tak, že sa opatrne odtrhávajú od vetvičiek a sušia sa na dobre prevetrávanom mieste. Pokiaľ zbierame brusnice pre neskoršie využitie vo forme štiav, odporúča sa ich zber až po prvých mrazoch. Brusnice tiež môžeme zavárať, a pokiaľ majú poniekedy želírovať, tak sa plody zberajú skôr, môžu sa zbierať aj polozrelé plody.

V prípade brusnice si musíme dať pozor na jej možnú zámenu. Od čučoriedok a od vlochyne sa jasne odlišuje listami, keďže brusnica neopadáva a má červené plody. Má však aj jedovaté dvojníky a to už spomínanú vlochyňu, ktorá má tiež nezrelé plody podobne načervenalé, avšak vo svojej zrelosti sú tmavé a modro poprášené. Ďalej veľmi blízky je poloker kyhanka sivá, ktorej plody sú však úzko pretiahnuté a na spodnej strane bez hnedých bodiek. Musíme si však dať pozor aj na časté pitie čaju z listov brusníc, pretože svojimi obsahovými látkami by v takom množstve mohli poškodiť pečeň. Čaj z brusnice by tiež nemali piť diabetici.

Ako sme už spomínali, brusnica má veľké využitie tak z bobúľ, ako aj zo svojich listov. Náš tip: Brusnicová šťava – je veľmi vhodná na prevenciu a na liečenie močových ciest. Pripravuje sa z 5 dielov kašovito rozmixovaných plodov s 1 dielom cukru. Toto sa nechá stáť pod pokrievkou celú noc, druhý deň sa kaša bez zohrievania pretlačí sitom, spracuje sa v odšťavovači na šťavu alebo sa zmes privedie k varu a precedí sa. Šťava obsahuje kyselinu šťavelovú a jej vhodná denná dávka je okolo 0,1l.

-jn-