Rozmarín pestujeme hlavne pre jeho listy, ktoré sa zberajú v ich najväčšej zrelosti a sile od júna do augusta, zozbierané listy potom sušíme v tieni a následne umiestňujeme do uzatvárateľných sklenic. Rozmarín sa k nám do Európy dostal cez Alpy do kláštorných záhrad, kde sa už v tej dobe pestoval ako okrasná i liečivá rastlinka.

Známy či neznámy rozmarín lekársky

Rozmarín je stálozelený krík dorástajúci výšky až okolo 1,5 m. Tento krík má husté, metlovité konáre s prisadnutými listami, kožovito, čiarkovito vstricné, tmavozelené zvrchu. Pokiaľ ich rozotrieme, vydávajú aromatickú vôňu, pripomínajúcu kafru. Rozmarín má hnedé, nenápadne sfarbené plody. Kvety sú bledofialové, dvojpyskového vzhľadu a kvitne od marca do júla. Jeho chuť je trpko horká a veľmi aromatická.

Stanovište pre rozmarín je vhodné slnečné, aj pokojne s mierne suchými, vápenatými pôdami. Čím má teplejšie prostredie, tým je lepšia jeho aróma. Rozmarín znesie mráz, ale ak je už teplota okolo nuly, je lepšie si ho vziať domov a umiestniť na teplé miesto. Táto bylinka je viacročná, takže ak ju vysejeme, rastie veľmi pomaly, takže sa musíme obrnit trpezlivosťou a pokojne počkať aj tri roky na väčšiu úrodu. Rastlinku rozmarínu udržiavame v mierne vlhkej pôde. Keďže je rozmarín odolný voči škodcom, nemusíte hnojiť vôbec.


Bylinku umiestňujeme na balkón či na terasu do vedierka. Ak sadíme do zeme, mal by byť rozmarín v zapustenom kvetináči v zemi, aby sme ho potom na zimu mohli preniesť dovnútra. Vhodný je substrát v pomere ½ substrátu výsevného a alebo ½ záhradnej pôdy, ¼ kompostu a zvyšok piesok alebo jemný štrk s trochou vápna. Nemá rád uľahnutú pôdu. Zberáme priebežne čerstvé výhonky, avšak tie sa nesmú otrhať príliš, lebo potom by rastlinka neochotne obrážala. Konce výhonkov strihajme tak, aby rastlinka získavala pekný tvar. V zime sa zbiera menej, avšak už koncom februára rastlinka obráža novými výhonkami.

Rozmarín pestujeme hlavne pre jeho listy, ktoré sa zberajú v ich najväčšej zrelosti a sile od júna do augusta, zozbierané listy potom sušíme v tieni a následne umiestňujeme do uzatvárateľných sklienok. Rozmarín sa k nám do Európy dostal cez Alpy do kláštorných záhrad, kde sa už v tej dobe pestoval ako okrasná i liečivá rastlinka. Ako liečivá rastlinka sa potom zberala a používala na posilnenie pamäti a proti moru. Je nutné ale podotknúť, že v tehotenstve by sa nemali používať žiadne prípravky s rozmarínom a ani ho konzumovať v pokrmoch. Obsahuje totiž účinné látky, ako sú silice, triesloviny alebo horčiny. Tiež nie je vhodný ako večerná kúpeľ, nakoľko ruší spánok.

Táto bylinka má výhodu v tom, že ju nemusíte konzervovať či skladovať, pretože ju môžete zbierať aj v zime. Pokiaľ ju máte v zime doma a máte možnosť ju dať von, ak práve nemrzne a svieti slnko, tak istě tak urobte, pretože následne sa vám rozmarín odvďačí väčšou chuťou a vôňou. Ľuďom vadí rozmarín v jedle kvôli ihlicovitým listom, ale pokiaľ ju pomelieme v mlynčeku na korenie, tak vynikne jej chuť a my máme výborný pokrm. Môžeme ju tiež variť ako celú vetvičku s pokrmom a pred podávaním jedla ju vytiahnuť. Z rozmarínu tiež možno urobiť rozmarínový čaj, takisto aj víno, či ju môžeme použiť ako prísadu do kúpeľa, ako olej, alebo si z nej tiež vyrobiť bylinnú vlasovú vodu. Náš tip: Rozmarínové víno – v jednom litri červeného vína necháme vyluhovať 20g sušených listov rozmarínu po dobu 5 dní, občas tekutinu pretrepať. Nemiešať. Pije sa denne jedna likérová sklienička. Pôsobí proti nechutenstvu a nadúvaniu a aj pri slabých žalúdočných a črevných kŕčoch. Rozmarínový čaj zase povzbudzuje tvorbu žalúdočných štiav a žlče, čím pomáha pri nechutenstve. Pokiaľ je rozmarín v pokrme, sú tieto pokrmy ľahšie stráviteľné.

-jn-

Potrebujeme Váš súhlas s využitím jednotlivých cookies, aby sme Vám okrem iného mohli zobrazovať informácie týkajúce sa Vašich záujmov. Súhlas udelíte kliknutím na „Súhlasím“.