Pichľaví krasavci v záhrade

Ihličnany nerastú iba v lese, snáď na každej záhrade nejaký ihličnan nájdete tiež. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa ihličnany patria smreky, borovice a jedľe.

V okrasných záhradách dnes človek nenarazí iba na pôvodné druhy, ľudia hľadajú skôr kultivary menšieho vzrastu, ktoré môžu ich záhradu obývať mnoho desaťročí. Stromy sa rôzne tvarujú, vytvárajú sa z nich zaujímavé kompozície...

Na skalky a menšie plochy sa vysádzajú ihličnany narúbované na kmeňoch - tzv. čarovníky. Poznáte ich?

V tomto článku si môžete prečítať o: ihličnanoch na záhrade,

Ihličnany na záhrade

Množstvo i konkrétny výber ihličnanov závisí na mnohých faktoroch. Prvým z nich je veľkosť záhrady. Na menšiu záhradu je vhodné zvoliť ihličnany nižšieho vzrastu, s malými ročnými prírastkami.

Použiteľné sú aj čarovníky. Aj na malom priestore možno vytvoriť veľmi pekné kompozície ihličnanov. Ihličnany menšieho vzrastu vhodne dopĺňajú múriky, malé jazierka i voľne kladené kamene.

K ihličnanom malého vzrastu patrí napríklad: Jedľa balzamová (lat. Abies balsamea) kultivar "Nana". Jedná sa o jedľu s guľovitou a kompaktnou korunkou s ročnými prírastkami len cca 5 - 6 cm. Zo smrekov je to napr. smrek čierny (lat. Picea mariana) kultivar "Nana".

Z borovíc si na malú záhradu môžete vysadiť borovicu kosodnrevinu (lat. Pinus mugo) kultivar "Mops", ktorá rastie veľmi pomaly, má hustú korunu a skrátené vetvičky. Tento kultivar dorasta do veľkosti iba 0,5 - 1m v priemere.

Pomaly rastúcich kultivarov ihličnanov je veľa. Najjednoduchšou orientáciou je výber rastlín označených "Nana" či "Compakta". Pri kúpe ihličnanov si pozorne prečítajte informácie o vzraste alebo sa opýtajte obsluhujúceho personálu. V dobrých záhradníctvach vám isto radi poradia.

Uzdu fantázii možno najviac popustiť pri prvotnom osádzaní rozsiahlejšej záhrady. Ani tu to však nepreháňajte s množstvom stromov, po nejakom čase by ste mohli ľutovať, že celú záhradu zatienili vzrastlé stromy.

Pár ihličnanov zvládne kompozične správne zasadiť takmer každý. S väčšou výsadbou sa poraďte radšej s odborníkom. Najťažšie na samotnej výsadbe je správny odhad rastu jednotlivých rastlín. Najčastejšou chybou je zasadenie ihličnanov príliš blízko pri sebe.

Úlohu hrá aj pôda, nadmorská výška a čistota vzduchu

Pri výbere ihličnanov hrá dôležitú úlohu aj stanovište a klimatické podmienky. Pôvodné druhy, bežne rastúce na danom území, sú veľmi odolné a dobre rastú aj na záhradách.

Horšie je to u kultivarov a ihličnanov pochádzajúcich z iných klimatických oblastí. Najcitlivejšie sú všeobecne jedle, ktoré potrebujú k dobrému rastu skôr hlboké vlhčie pôdy a pomerne čistý vzduch. Niektoré jedle sú navyše citlivé aj na silnejšie holomrazy.

Pre svoj atraktívny vzhľad a "modré" šišky sa na záhradách veľmi často pestuje jedľa kórejská (lat. Abies koreana), ktorá rastie veľmi kompaktne a pomaly.

Smreky bývajú odolnejšie voči chladu ako jedle. Potrebujú vlhčie stanovište, pretože na suchom stanovišti by mohlo dôjsť k ich vyvráteniu v důsledku príliš plytého koreňového systému.

Vyvarujte sa preto výsadbe smrekov na náveterné a suché stanovištia. Sťaženým podmienkam najlepšie odolávajú borovice. Vďaka hlbokému koreňovaniu dobre znášajú aj suchšie prostredie. Sú menej náchylné na kvalitu ovzdušia, väčšina borovíc dokáže pomerne dobre rásť aj v lokalitách so znečisteným ovzduším.

Borovice sú navyše veľmi variabilné, preto nie je problém s nájdením vhodnej rastliny do takmer akejkoľvek záhrady. Ďalšími často pestovanými drevinami sú tuje, ktoré sú tiež veľmi odolné.

Ich prednosťou je najmä zadržiavanie prachu, tlmenie hluku, ochrana pred vetrom. Vďaka svojej odolnosti a funkciám sa tuje používajú veľmi často ako živé ploty.

Pestovanie ihličnanov

Pestovanie ihličnanov nie je náročné, pokiaľ ste si vybrali ihličnan vhodný do podmienok panujúcich na vašej záhrade. Ihličnany vypestované v kvetináčoch je možné sadiť takmer po celú sezónu, najvhodnejšie sú jarné mesiace, keď ešte nie je príliš horúco a ihličnany majú dostatok času na aklimatizáciu a dobré prekorenenie pred zimou.

Ihličnany vysadzujte do dostatočne hlbokej jamy, pokiaľ zemina v okolí ihličnanu nie je celkom ideálna, môžete ju vylepšiť zmiešaním so záhradníckym substrátom. Na dno jamy môžete položiť tabletu špeciálneho hnojiva pre ihličnany, ktoré poskytne rastlinám dostatok živín pre prvé mesiace v pôde.

Tento postup používajú aj profesionálni záhradníci. Po výsadbe nezabudnite ihličnany pravidelne zalievať, hlavne v období sucha.

S hnojením môžete počkať, pretože tablety umiestnené pod koreňovým balom sa rozkladajú pomerne dlho. S hnojením veľmi úzko súvisí zloženie pôdy (pH pôdy).

Prekýslené a premokré pôdy je nutné najprv odvodniť pomocou drenáže a následne dodať vápnik pomocou mletého vápenca alebo práškového haseného vápna.

Naopak príliš alkalické pôdy sa okyseľujú pridaním rašeliny alebo zálievkou 0,2% roztokom síranu amónneho. Ihličnany nie je nutné príliš hnojiť, pretože rýchly rast je často skôr nežiaduci.

Pestovateľia sa snažia o udržanie malého vzrastu rastlín pomocou vyštipnutia výhonkov a hnojivo by naopak podporovalo rast. Úplne stačí prihnojiť ihličnany na jar pre povzbudenie rastu a na jeseň pre podporu vyzrievania tkanív.

Podceňovanou súčasťou pestovania ihličnanov je zálievka. Ihličnany síce nepotrebujú pravidelnú zálievku ako zelenina a kvety, ale v suchom období by sa na ne nemalo zabúdať.

Pôda býva veľmi presušená, záhradkári si tento fakt neuvedomia a nenapadne ich, že je nutné ihličnany zalievať aj počas zimy, keď nie sú mrazy. Ihličnany môžu vďaka nedostatku vody cez zimu uschnúť, čo býva hlavným dôvodom úhynu ihličnanov cez zimu.

Tvarovanie a rez ihličnanov

K rezu ihličnanov sa v dnešnej dobe pristupuje skôr sporadicky, skúsenejší pestovatelia vedia, že ihličnany sú najkrajšie vo svojej prirodzenej podobe, preto radšej zvolia drevinu s menším vzrastom, než aby sa snažili udržať malý ihličnan s prirodzene vysokým vzrastom pomocou vyštipnutia výhonkov či rezom.

Bol by to skôr boj s veternými mlynmi a zbytočne by dochádzalo k vysilňovaniu dreviny.

Niektoré ihličnany sú odolnejšie a je možné ich bez problémov tvarovať. Ihličnany vhodnými k tvarovaniu sú tis, cyprušky, tuje či jedľovce. Tieto ihličnany je možné tvarovať do všemožných tvarov, najčastejšie sa na záhradách stretávame s kužeľmi, ihlancami, špirálami, guľami, kvádrami...

Zložitejšie tvary ihličnanov sa vytvoria pomocou foriem vytvarovaných z pletiva. Vytvarovanie zložitého tvaru ihličnanu je časovo náročné a musí sa s ním začať už u mladých rastlín, ktoré sa začínajú zastrihávať do požadovaného tvaru, v neskoršom veku sa na ne nasadí šablóna podľa ktorej sa ihličnan tvaruje.

Po niekoľkých rokoch ihličnan šablónu úplne prerastie a následne už dochádza len k strihaniu výhonkov vyčnievajúcich cez šablónu. Šablóna z pletiva v ihličnane zostáva po celú dobu jeho života.

Do malých záhrad sú vhodné čarodejnice

Čarodejnica nie je druhom ihličnana, jedná sa o znetvoreninu (hustý zhluk vetvičiek, s odlišným tvarom ihlíc aj ich usporiadaním), ktorá vyrástá na stromoch v důsledku ochorenia či poškodenia.

Tieto znetvoreniny sa potom zbierajú a rúbujú na podpníky (kmeňové podpníky). Čarodejnice si zachovávajú aj po narúbaní svoj znetvorený, pomalý rast, takže sa hodia do skaliek a malých záhrad.

Čarodejnice vyžadujú rovnaké pestovateľské podmienky ako ostatné ihličnany. Zvýšenú pozornosť venujte ihliciam, ktoré sú na sebe viac nazhluštené a môžu sa v nich skrývať škodcovia.

Napísala LenkaZ