Rosienky lákajú svoju korisť na "kvapky" rosy na svojich listoch - je to však dôkladne premyslená pasca, z ktorej niet úniku.
Rosničky sú veľmi zaujímavými mäsožravými rastlinami, ktoré majú svoj špecifický lapací mechanizmus - lapací sliz na listoch.
Vďaka tomuto lapaciemu slizu vyzerajú rosničky, ako by ich listy byly pokryté kvapôčkami rosy.
Nevzdávajte sa tejto podívané vopred, niektoré druhy rosničiek môžu pestovať aj menej skúsení pestovateľia. Stačí vedieť, do ktorej skupiny rosničiek práve tá vaša patrí, pretože tomu musíte prispôsobiť pestovanie.
V tomto článku nájdete: základné informácie o rosnièke, pestovanie, trpasličie rosničky, svetlomilné rosničky, druhy
Rosničky
Rosničky (lat. Drosera) sú ďalším rodom patriacim k mäsožravým rastlinám. Rosničky náležia do čeľade rosničkovitých (lat. Droseraceae) spolu s aldrovandkou (lat. Aldrovanda) a mucholapkou (Dioneea). Rod rosničiek číta cca 150 druhov, formy i variety.
Rosničky majú za sebou dlhú históriu, prvé záznamy o týchto rastlinách pochádzajú už z 12. storočia. Oficiálne bol rod rosničiek popísaný C. Linném v roku 1753.
Názov tohto rodu mäsožravých rastlín pochádza z gréckeho slova "droseros" znamenajúceho "pokrytý rosou". Rosničky planie rastú na všetkých kontinentoch v rôznych klimatických oblastiach. Niektoré druhy rosničiek rastú v tropických oblastiach, iné dali prednosť miernemu až chladnému podnebie.
Existujú dokonca rosničky, ktoré prežívajú aj v mrazivých regiónoch. Väčšina rosničiek rastie na svetlých stanovištiach, ktoré sú celoročne alebo aspoň sezónne značne vlhké.
Zoznámenie s Rosničkou
Rosničky sú viacročné rastliny tvoriace ružice. Veľkosť ružice závisí na konkrétnom druhu. Austrálske trpasličie rosničky majú ružicu o priemere niekoľkých milimetrov, zato stonky Austrálskej hľuznatej rosničky môžu dosahovať výšky aj niekoľkých metrov.
Tvar listov i ich farba sú takisto závislé na konkrétnom druhu. Rosničky sú v tomto ohľade veľmi rozmanité. Lapací mechanizmus rosničky je úplne odlišný napr. od špirlice, o ktorej si môžete tiež prečítať na našom webe. Listy rosničky sú osadené tentakulami, na ich konci sú žľazy tvoriace lapací sliz.
Lapací sliz sa okrem odchytu drobného hmyzu stará aj o následné trávenie. Drobný hmyz je nalákateľný odrazom svetla a červenou farbou tentakúl. Následne sa korisť prilepí na slizké kvapôčky, z ktorých už nie je úniku. V snahe o vyslobodenie sa obeť stále viac obaľuje v slize.
Niektoré druhy rosničiek (napr. Drosera burmannii) dokážu svoje tentakule skloniť k stredu listu, čím svoju korisť navyše aj zovru.
Rosničky sa členia do štyroch skupín podľa svojej pôvodnej domoviny.
Kvety rosničiek bývajú väčšinou biele alebo ružové, kvitnú len niekoľko dní. Kvety sa skladajú z piatich kališných a piatich korunných lístkov a piatich tyčiniek s tromi semenníkmi. Prednosťou rosničiek je fakt, že mnoho druhov je samooprašných.
Pestovanie rosničiek podľa skupín
Rosničky sa delia do štyroch základných skupín podľa miesta svojho pôvodu. S pôvodným stanovišťom súvisia aj nároky jednotlivých rosničiek na pestovanie.
Základnými skupinami rosničiek sú trpasličie rosničky, nezaťahujúce svetlomilné rosničky, snínomilné pralesné rosničky Austrálie a rosničky s prezimujúcimi pupenmi.
Trpasličie rosničky
Medzi trpasličie rosničky patria napríklad Drosera callistos, Drosera enodes, Drosera mannii, Drosera parvula, Drosera pygmaea, Drosera roseana a Drosera spilos.
Trpasličie rosničky vyžadujú pre uspokojivý rast maximálne množstvo svetla po celý rok. V byte ich umiestnite na východné, južné alebo na západné okno. Rosničky sa pestujú v plastových kvetináčoch s priemerom okolo 15 cm.
Nebojte sa do väčšieho kvetináča umiestniť aj menšie rastliny, výhodou väčšieho množstva substrátu je lepšia stabilita pH. Kvetináče naplňte substrátom zmiešaným z vláknitého machového rašeliny a jemného kremičitého piesku v pomere cca 1:2.
Trpasličie rosničky sú teplomilné rastliny, ktoré vyžadujú v letnom období teploty v rozmedzí cca 18 - 25 °C a v zime cca 15 - 20 °C. Trpasličie rosničky dobre prospievajú v širokom rozmedzí vlhkosti od 40 % až do 80 %.
Rovnako ako ostatné mäsožravé rastliny je na polievanie odporúčaná mäkká voda, najlepšie dažďová alebo destilovaná. Počas vegetačnej sezóny by rosničky mali stáť neustále vo vode, substrát nesmie v tomto období nikdy vyschnúť.
V zime rosničky potrebujú vody o poznanie menej, ale aj tu platí pravidlo - substrát nesmie nikdy vyschnúť, musí byť neustále vlhký.
Nezaťahujúce svetlomilné rosničky
Do skupiny svetlomilných nezaťahujúcich rosničiek patria napríklad Drosera indica, Drosera burmanii, Drosera capillaris, Drosera capensis, Drosera dielsiana a Drosera binata.
Pestovanie tejto skupiny rosničiek je podobné ako u rosničiek trpasličích. Bez problémov rastú v obyčajných plastových kvetináčoch naplnených zmesou vláknitej rašeliny a kremičitého piesku (pomer 2:1).
Ak pestujete rosničky na uzavretom stanovišti, nezabudnite ich dostatočne vetrať.
Na povrch substrátu môžete zasadiť mach, ktorý bude rosičkám vytvárať príjemnú mikroklímu. Rosičkám doprajte počas celého roka dostatok svetla. Odporúčaná teplota pre pestovanie rosičiek sa líši pre letné a zimné obdobie.
V lete je optimum v rozmedzí 20 - 25°C, v zime je nižšia cca od 10 - 18 °C. S teplotou úzko súvisí aj vlhkosť a vzdušnosť. Nezaťahujúce svetlomilné rosičky prospievajú pri vzdusenej vlhkosti cca 60 - 80 %.
Na zálievku i na rosenie používajte zásadne mäkkú dažďovú alebo destilovanú vodu. V lete rosičky nechajte stáť vo vode, v zime iba udržiavajte vlhký substrát. Ak sa budete o rosičky cez zimu vzorne starať, odmenia vás na jar bielymi alebo ružovými kvetmi vyrastajúcimi na vysokom šlahúne.
Rosičky s prezimujúcimi pupenmi
Do tejto skupiny rosičiek patrí napríklad Drosera rotundifolia, Drosera linearis, Drosera intermedia a Drosera stenopelata.
Táto skupina rosičiek vyžaduje čo najviac svetla po celý rok. Optimálne je pestovať rosičky pri stálej teplote v rozmedzí 15 - 28 °C. Rosičky s prezimujúcimi pupenmi neznášajú príliš vysoké ani príliš nízke teploty.
Odporúčaná vlhkosť pre pestovanie týchto rosičiek sa pohybuje v rozmedzí cca 60 - 80%. Rastliny pokiaľ možno pravidelne orosujte. Nezabúdajte na vetranie, je podmienkou pre úspešné pestovanie. Odlišnosťou tejto skupiny rosičiek je sposôb ich prezimovania.
Väčšina rosičiek z tejto skupiny na zimu zaťahuje a tvorí tzv. hibernakula (prezimujúce pupene), ktoré na konci vegetačného obdobia odpadajú od materskej rastliny a na jar z nich vyrastie rastlina nová.
Tieňomilné pralesné rosičky Austrálie
Do tejto skupiny patrí napríklad Drosera schizandra, Drosera prolifera a Drosera adelae. Ako už samotný názov napovedá, je táto skupina rosičiek o niečo menej náročná na svetlo než ostatné rosičky.
Tejto skupine rosičiek stačí bežné denné svetlo, v zime im nerobí problém ani kratší deň a nižšia intenzita svetla. Nie je nutné im umelo svietiť. Tieňomilné pralesné rosičky potrebujú menej svetla, ale viac vlhkosti.
Odporúčaná vlhkosť prostredia pre pestovanie týchto rosičiek je od 70 do 100%. Rastliny navyše pravidelne orosujte. Táto skupina rosičiek neobmedzuje rast v zimnom období, rastú rovnako po celý rok, preto vyžadujú aj stálu teplotu počas celého roka v rozmedzí od 18 - 30 °C.
Čím rosičkám prilepšiť?
Rosičkám najviac prospeje pravidelné orosovanie mäkkou vodou. Hnojivom im určite neprilepšíte, preto hnojivo do vody nikdy nepridávajte, rosičky i ostatné mäsožravé rastliny by uhynuli z dôvodu nadbytku živín.
Rosičkám najlepšie pomôžete pravidelným orosovaním, hnojivo im škodí!
Prikrmovanie? Prikrmovanie rosičiek nie je nutné. Pokiaľ nie sú rastliny izolované od okolitého prostredia a hmyz sa k nim môže dostať, chytia si potravu samy. V opačnom prípade im občas môžete predhodiť živú muchu.
Presádzanie rosičiek
Rosičky nepotrebujú presádzať príliš často, záleží na okolnostiach. Väčšinou sa presádzajú raz za 2 - 3 roky. Najvhodnejším obdobím na presádzanie je koniec zimy, keď skončí obdobie pokoja.
Výsev rosičiek
Výsev rosičiek nie je nijako zložitý. Je však nutné dať si pozor na to, ktorú rosičku vysiavate. Rosičky s prezimujúcimi pupenmi sa vysiavajú inak ako tropické rosičky.
Tropické rosičky vysiavajte do výsevného zariadenia napr. do miniskleníka alebo do misky naplnenej rašelinou bez upraveného pH (najlepšie do pH 5,5). Rašelinu pred výsevom dôkladne navlhčite dažďovou vodou. Na povrch substrátu rovnomerne rozprestrite semená rosičiek, nezasypávajte ich.
Rosičky potrebujú na klíčenie vysokú vzdušnú vlhkosť a neustále vlhký substrát, preto je nutné výsev prikryť sklom, vložiť do mikroténového vrecka alebo najlepšie umiestniť do miniskleníka.
Rosičky s prezimujúcimi pupenmi potrebujú po výseve prejsť obdobím chladu.
Misku (kvetináče) s výsevom je možné umiestniť do podmisy s vodou, aby mohla rašelina neustále nasávať potrebnú vlahu. Výsevné zariadenie umiestnite na svetlé miesto, ale bez dopadu priamych slnečných lúčov, ktoré by mohli mladé rastlinky ľahko spáliť.
Semená by mali začať klíčiť cca po 14 dňoch až 1 mesiaci v závislosti na podmienkach. Po vyklíčení začnite výsev pomaly odvetrávať, aby si rastlinky zvykli na nižšiu vzdušnú vlhkosť.
K prvému presadeniu do bežného substrátu sú mladé rosičky pripravené cca po 2 - 3 mesiacoch. Po presadení rosičky cca týždeň menej zalievajte, potom zálievku vráťte do normálu.
Pokiaľ sa na listoch rosičky nebudú objavovať požadované "kvapôčky" je nutné zvýšiť vzdušnú vlhkosť napr. umiestnením rastlín do polouzavretého akvária alebo do väčšej sklenenej nádoby.
Semená rosničiek s prezimujúcimi pupenmi musia pred výsevom prejsť chladom rovnako ako v prirodzenom prostredí. Semená vysejte do misky rovnakým způsobom ako rosničky tropické, ale namiesto na svetlé stanovisko ich umiestnite do chladu (najlepšie na dno chladničky).
Ideálna teplota je v tejto fáze výsevu okolo 5 °C. V chladničke by ste mali výsev skladovať cca mesiac. Za ten čas dôjde k odbúraniu inhibítorov klíčenia.
Po mesiaci výsev z chladničky vyberte, umiestnite ho na svetlé stanovisko. Ďalej už postupujte rovnako ako u tropických rosničiek. Nezabúdajte na dostatočnú vlhkosť substrátu a postupné odvetrávanie po vyklíčení.
Veľa zdaru pri pestovaní rosničiek vám praje Lenka Z.