Mäsožravé rastliny - špirlica

Mäsožravé rastliny budia obdiv všetkých pozorovateľov. Dôkladne premyslený mechanizmus lapania koristi a jej následné "trávenie" sú úchvatnou podívanou. Nielen samotný proces trávenia je na mäsožravých rastlinách zaujímavý, za pozornosť stoja nádherné kvety.

Väčšina pestovateľov sa však o túto nádheru radšej dobrovoľne pripravuje, pretože sú presvedčení o náročnosti pestovania mäsožravých rastlín. Niektoré druhy sa pestujú náročne a odporúčajú sa skôr odborníkom, ale nájde sa rada tých, ktoré môžu pestovať aj menej skúsení pestovatelia.

V tomto článku si môžete prečítať: špirlica, čo potrebujú rastliny k rastu, umiestnenie, ročný cyklus rastlín, presádzanie

Špirlica (lat. Sarracenia) sú mäsožravé rastliny z čeľade špirlicovitých (lat. Sarraceniaceae). Rod špirlic číta 8 druhov, niekoľko poddrodov, foriem, variet a samozrejme aj hybridov. Niektoré z nich vznikli prírodne, iné boli umelo vyšľachtené.

Domovinou špirlic sú severoamerické pobrežné regióny. Konkrétne sa jedná o oblasť rozprestierajúcu sa pozdĺž východného pobrežia Kanady cez Floridu až do Texasu.

V prírode špirlice rastú prevažne v bažinách, rašeliniskách alebo na mokrých lúkach na kyslých pôdach. Špirlica potrebuje pre svoj rast pôdy s veľmi malým obsahom dusičnanov a fosfátov.

Zoznámenie sa so Špirlicou

Špirlice sú viacročné rastliny. Vyrastajú do výšky približne 10 cm - 100 cm. Charakteristickým znakom špirlic sú ich listy, ktoré tvoria trubice týčiace sa zvisle nahor, u niektorých druhov môžu ležať tesne pri zemi.

Farba listov je závislá na konkrétnom druhu a forme. Trubicovité listy sa smerom nahor rozširujú podobne ako lievik, na konci listu vyrastá viečko alebo väčší poklop (pasce typu džbánok). Na viečku i pri hornom okraji trubice sa nachádza nektár lákajúci hmyz.

Prilákaný hmyz na nektári ukĺzne a spadne dovnútra trubice, kde sú naň pripravené chlpy smerujúce dolu, ktoré mu bránia uniknúť. Uväznený hmyz je následne strávený vďaka baktériám a enzýmom.

Najkrajšie sú na špirliciach ich previslé kvety s priemerom 3 - 8 cm. Farba a tvar kvetu sa medzi jednotlivými rodmi značne líši.

Čo potrebujú rosničky, aby dobre rástli?

Na túto otázku sa ponúka veľa odpovede, tá najjednoduchšia je prostá - rosničky potrebujú pochopenie základných pestovateľských nárokov. Aj rosničky, ktoré pestujete doma majú rovnaké nároky na pestovanie ako tie, ktoré rastú vo voľnej prírode.

Rosničky teda potrebujú kyslú pôdu (rašelinu) s minimálnym množstvom živín. Močiare sú väčšinou vystavené priamemu slnečnému žiareniu, preto aj "domáce" rosničky umiestnite na stanovisko s dostatkom priameho slnečného žiarenia.

Snáď najdôležitejším požiadavkom je striedanie teplého leta a chladnej zimy.

Umiestnenie rosničiek

Rosničky umiestnite na svetlé stanovisko s dostatkom priameho slnečného svitu. Množstvo slnečných lúčov dopadajúcich na listy rastlín má vplyv na ich zafarbenie - čím viac slnka, tým farebnejšie budú listy.

Silné priame slnko zafarbuje listy väčšine rosničiek do odtieňov červenej, žltej alebo nachovej. Naopak nedostatok svetla povedie k vytváraniu dlhých, slabých listov, ktoré nebudú príliš vzhľadné.

V byte umiestnite rosničky na parapet južného okna alebo pod žiarivku, lepšie stanovisko je cez léto rozhodne vonku. Rosničky si vystačia s normálnou vzdušnou vlhkosťou okolo cca 40 - 50 %.

Substrát vhodný pre rosničky

Správny substrát hrá v živote mäsožravých rastlín životne dôležitú úlohu. Rosničky vyžadujú kyslý substrát chudobný na živiny. Potrebné živiny rastlina získava "jedením" svojej koristi, čomu sa prispôsobil aj koreňový systém, ktorý nevie prijímať živiny z pôdy.

Vhodným substrátom pre pestovanie rosničiek je zmes hrubej vláknitej rašeliny, perlitu a záhradníckeho piesku v pomere cca 2:1:1. Použitie bežného záhradníckeho substrátu býva pre rosničky vo väčšine prípadov smrteľné. Rosničky uhynú kvôli prebytku živín.

Voda je pre rosničky nutnosťou

Voda je rovnako dôležitá. Rosničky sú zvyknuté na dostatok vody, takže kvetináče v ktorých ich pestujete musia neustále stáť v cca 2-3 cm vody.

Jednoduchým riešením je postavenie kvetináčikov s rastlinami do hlbokých misiek s vodou. Substrát nesmie cez leto nikdy úplne vyschnúť. Citlivosť koreňov ovplyvňuje nielen výber substrátu, ale aj vodu pre zálievku.

Rosničky by sa mali zalievať "prírodnou" vodou, najlepšie dažďovou. Voda z vodovodu je chlórovaná a pre väčšinu rosničiek toxická.

Ročný cyklus špirlic

Z prírody jsou špirlice zvyknuté na striedanie obdobia teplého leta a chladnej zimy. Tento ročný cyklus je nutné rešpektovať aj pri pestovaní v našich podmienkach. Dôležité je rešpektovanie teploty, ktorá by sa počas leta mala pohybovať v rozmedzí 20 - 30°C.

Obdobie zimného odpočinku odborné nazývané "dormancia" sprevádzané zníženou teplotou by malo trvať najmenej 3 mesiace. V tomto čase potrebujú špirlice teplotu v rozmedzí 5 - 7 °C. Miestom v byte, kde je požadovaná teplota stabilne po celý rok je chladnička.

Ak nemáte iné "vhodné" miesto na zimovanie špirlic, neobávajte sa a rastliny do chladničky umiestnite. Salámou ich kŕmiť nemusíte. Do chladničky nemožno špirlice umiestniť bez prípravy.

Substrát nechajte pred vložením do chladničky vyschnúť, aby nedošlo k uhnití rastlín. Po vybratí špirlic z chladničky bude v krátkej dobe vyvolané kvitnutie. Rastliny vybraté z chladničky sa zalejú a pestujú obvyklým způsobom.

Presádzanie špirlic

Špirlice by sa mali presádzať minimálne každé dva roky. Oddenky nezasypávajte, umiestnite ich do roviny s povrchom substrátu, tak sa ľahšie vyhnete ich hnilobe.

Rastliny saďte do dostatočne veľkých kvetináčov, aby mali dostatok priestoru. Pri manipulácii s rastlinami dávajte pozor na ich korene, sú citlivé na poškodenie. Nové korene rastú pomerne dlhú dobu.

Presadené rastliny nechajte aklimatizovať v polotieni.

Množenie špirlic

Špirlice sa množia dvoma základnými spôsobmi - zo semien a delením trsov. Vypestovať špirlice zo semienok je zdĺhavejšie, ale ak nemáte matečnú rastlinu s odnožami, neostáva vám nič iné.

Pri výseve rešpektujte všetky pravidlá pre pestovanie dospelých rastlín, snažte sa udržať výsev bez plesní, ktoré by mohli mladé rastlinky zahubiť. Rozmnožovanie pomocou odnoží je najvhodnejšie vykonávať pri presádzaní. Od rastlín oddeľte odnože, ktoré už majú korienky, lepšie sa po zasadení prijmú.

Choroby a škodcovia napadajúce špirlice

Špirlice sú najčastejšie napadané mšicami, ktoré ožierajú nové lačky a puklichami vysávajúcimi rastlinné šťavy. Napadené rastliny ošetrite čo najšetrnejšími prostriedkami.

Veľa zdaru pri pestovaní mäsožravých špirlic vám praje Lenka Z