Anemone čiže veternica

Anemone alebo veternica je známa skalnička, ktorá môže na prvý pohľad svojím kvetom pripomínať kvet narcisu. Veternice však na rozdiel od narcisov radíme do iskerníkovitej čeľade.

Ich latinské, rodové meno Anemone je odvodené od gréckeho slova anemos = vietor, keďže rastlina sa aj pri slabom vetre ohýba a jej okvétne lístky ľahko opadávajú.

Základné informácie

Táto pestro kvitnúca rastlinka je však jedovatá. Obsahuje protoanemonín, kyseliny anemónovú, izoanemónovú a anemoninovú, saponíny a údajne aj stopy alkaloidov. V oddenku je ďalej obsiahnutý arginín.

Toxickou látkou je predovšetkým protoanemonín.

Otrava touto látkou sa prejavuje podobne ako u iskerníka prudkého, tj. vracaním, bolesťami tráviacich orgánov, hnačkou, zápalom obličiek. Pri kontakte s pokožkou môže vyvolať jej zápal, v očiach potom zápal spojoviek. Udáva sa, že smrteľná dávka pre dospelého človeka činí asi 30 rastlín.

Veternice pochádzajú prevažne zo severnej pologule a z približne 90 botanických druhov ich okolo 70 rastie v miernom podnebia. Z nich bolo vyšľachtených mnoho záhradných kultivarov. Aj náš najznámejší druh veternica hajná (A. nemorosa) dal vznik mnohým rôznofarebným odrodám.

Popis

Rastlinka veternice je nízkého až vyššieho vzrastu. Dorastá do výšky približne od 10-25 cm. Má lysý až roztroušene chĺpkatý stonok, ktorý môže byť až fialovo nabehlý. Obvykle má jeden prízemný lístok, ktorého rapík je dlhý, obvykle tiež chĺpkatý. V hornej polovici stonku vyrastajú obvykle 3 stonkové listy, ktoré sú rapíkaté.

Kvety má dvojpohlavné, miskovité a vyrastajú jednotlivo aj v súkvetiach. Vždy záleží na druhu či kultivare. Bývajú rôzne sfarbené, a to od bielej, žltej, modrej, ružovej až po niekoľko odtieňov červenej. Veternicu môžeme vidieť ako na jar, tak niektoré druhy aj na jeseň.

Nároky na pestovanie

Veternice sú veľmi vhodné na pestovanie v našich podmienkach. Jarné druhy veterníc vyžadujú slnečné miesta, naopak rastlinky kvitnúce od leta do jesene a veternica hajná kvitnúca na jar, potrebujú skôr polotienisté miesta.

Dôležitá je humózna, hlinitopiesočnatá pôda a dobre priepustná zemina bohatá na živiny. Niektoré špeciálne druhy veterníc potom môžu vyžadovať pôdu mierne kyslú, iné neutrálnu až mierne zásaditú.

Veternice vydržia aj v teplotách mrazivých (zhruba do -12°C). Pri nižších teplotách je potom nutné rastlinky vybrať zo záhona a uložiť ich do bezmrazového priestoru do rašeliny. Znova do záhonov sa vysádzajú koncom marca, alebo začiatkom apríla.

Exotické sasanky

Z Ďalekého východu je jednou z najznámejších a tiež najčastejšie pestovaných sasaniek sasanka japonská (Anemone japonica) a sasanka hupejská (Anemone hupehensis). Obe začínajú kvitnutť koncom augusta a vydržia až do októbra.

Sú oveľa vyššie než európske druhy – v čase kvitnutia dorástajú výšky až okolo jedného metra. Zdobia ich pôvabné miskovité kvety, väčšinou biele, ružové až nafialovené.

Tieto druhy všeobecne vyžadujú tienisté zákutia a priepustnú vlhkú, skôr mierne kyslú pôdu, bohatú na živiny. Na zimu potom privítajú vydatnú prikrývku z lístia či chvoja.