Drobné ovocie na záhrade

Medzi drobné ovocie väčšinou radíme jahody, maliny, ostružiny, ríbezle, egreš a jostu.

Takisto by sa sem dalo zaradiť lesné ovocie, ako čučoriedky alebo brusnice.

Väčšina drobného ovocia je nenáročná na pestovanie a zároveň pomerne odolná.

Plody sa dajú využiť na mnoho spôsobov a deti ich milujú. Proto nájdeme nejaký ten krík ríbezlí, pár jahodníkov alebo maliník takmer v každej záhrade.

Napriek ich relatívnej nenáročnosti občas tieto kríky potrebujú našu starostlivosť.

Ak im poskytneme všetko potrebné, môžeme sa tešiť z ďaleko väčšej úrody.

Jahodník

Jahody patria medzi jedno z najobľúbenejších ovocia. Výborne chutia surové, v dezertoch alebo ako marmeláda. Na pestovanie sú pomerne nenáročné, vyžadujú však značné množstvo živín.

Jahody môžeme rozdeliť na lesné a záhradné. Záhradné potom rozlišujeme jednorazplodné, na ktorých dozrievajú plody len raz za rok v rozmedzí asi troch týždňov, stáloplodiace, ktorých plody zberáme dvakrát do roka, a mesačné, ktoré plodia priebežne drobné, chuťovo veľmi výrazné plody.

Stanovište vyberajte plne osvetlené a teplé. Záhon pre jahody by mal byť dobre vyhnojený, ideálne je hnojiť skôr k predplodine, po ktorej až ďalší rok vysádzame jahody.

Pretože sú jahodníky tak náročné na výživu, rozhodne nepodceňujte pravidelné hnojenie - to Vám zaistí bohaté kvitnutie a zber. Vhodné sú hnojivá pre jahody alebo drobné ovocie, pretože obsahujú veľa dusíka a aj iných prvkov, o ktoré je pôda jahodníkmi ochudobnená.

Jahodníky pôdu rýchlo vyčerpajú, preto sú komerčne pestované väčšinou len v dvojročných kultúrach. Ani na záhrade neprekračujte lehotu troch alebo štyroch rokov - rastliny aj pôda sa vyčerpajú natoľko, že je následný zber chudobný a potom trvá dlho pôdu uviesť späť do dobrého stavu.

Ideálnou plodinou na pestovanie po jahodách sú bôbovité rastliny, ktoré vďaka svojej symbióze s hľuzkovitými baktériami obohatia pôdu o tak potrebný dusík.

Vďaka tmavej farbe sa pôda rýchlejšie zohrieva, menej vysychá a bráni aj niektorým škodcom. Listy ani plody neležia priamo na zemi, čo ich chráni pred plesňou a bakteriálnou škvrnitosťou.

Ostružiník

Ostružiníky plodia ochotne a bohato. Komu vadí tŕne, môže zohnať aj beztŕnne odrody, ktoré vynikajú veľkými sladkými plodmi. Horšie však znášajú tuhé mrazy. Ak sa zaujímate o liečivé a povzbudzujúce účinky tohto ovocia, nájdete ich v tomto článku.

Ostružiníku vyhovuje slnečné stanovisko s humóznou pôdou o slabo kyslej alebo neutrálnej reakcii. Tomu môžeme pomôcť pridaním kompostu alebo maštaľného hnoja, reakciu upravíme vápnením alebo prídavkom rašeliny.

Rastliny vysádzame na jeseň, do asi pol metra hlbokej jamy. Ostružiník vyžaduje oporu.

Nie je nijako náročný na závlahu, pri dlhodobom suchu ju však ocení, obzvlášť pri raste plodov. Prihnojujeme hnojivom pre drobné ovocie.

Ostružiník vyžaduje pravidelný rez. U bežných odrôd odstraňujeme na jeseň odplodené výhony. U odrôd remontantných (plodiace dvakrát ročne - v lete aj na jeseň) režeme na jeseň len časť prúta pod oblasťou, kde boli plody.

Na jar sa výhon rozvetví a odplodí znovu. Potom ho odstránime.

Ríbezľa

Ríbezle sú vďačné, odolné rastliny. Ich plody sa využívajú na prípravu múčnikov, ovocných vín, štiav a marmelád.

Rozlišujeme tri druhy ríbezlí: červená a biela (niekedy aj ružová), ktoré vznikali krížením rovnakých druhov, a ríbezľa čierna, ktorá je samostatným druhom už od počiatku.

Pred obstaraním ríbezle sa teda musíme rozhodnúť, aký druh chceme pestovať - červené, biele a ružové sú pikantne kyslé, čierne sladšie.

Biele ríbezle Vám nebudú vykľobávať vtáky, pretože ich biele guličky nelákajú. Taktiež je potrebné vybrať formu ríbezle - pestujú sa ako kríky alebo malé stromčeky. Kríkové formy vyzerajú lepšie a dobre sa zberajú, stromčekové zase o niečo bohatšie plodia.

Pri výsadbe môžeme pôdu obohatiť pridaním kompostu, maštaľného hnoja alebo nejakým viacprvkovým postupne sa uvoľňujúcim hnojivom.

Pred výsadbou namočíme korene rastlín na deň alebo aspoň na niekoľko hodín do vody (nie úplne studenej). Zakorenenie môžeme podporiť aplikáciou niektorého stimulátora korenenia, výborne tiež funguje pridanie lignohumátu do vody, v ktorej sadenicu namáčame.

Ríbezle sázame najmenej meter od seba, vždy o niečo hlbšie, než rástli v škôlke. U červených, ružových a bielych odrôd asi o 5 - 10 cm hlbšie, čierne ríbezle len asi 2 cm hlbšie.

Ponechajte len asi 5 najsilnejších výhonov, ostatné odstráňte a zvyšné skráťte na polovicu alebo až tretinu ich pôvodnej dĺžky.

Následnú starostlivosť predstavuje pravidelné prihnojovanie, predovšetkým hnojivami na drobné ovocie, prerezávanie a mulčovanie. V roku po výsadbe skrátime všetky výhony asi o tretinu, čím sa ríbezľa rozvetví.

Režeme už veľmi skoro, pred koncom zimy, pretože ríbezle raší skoro. Pri ďalšom prerezávaní odstraňujeme všetky štvorročné, prípadne staršie (ak nám v predchádzajúcich rokoch unikli) výhony.

Korunka stromkových kultivarov by mala byť pravidelná a neprehustená, u kríkových odrôd dbáme na tvorbu mladých plodných výhonov. Ríbezľa potrebuje veľa slnka, preto by sme mali dbať na presvietenie porastu a regulovať jeho prehustenie.

Veľmi účinným opatrením pre dobrú úrodu je pravidelné mulčovanie kompostom alebo maštaľným hnojom - podľa výskumov sa tým zvýši plodnosť kríkov najmenej o 60%.

Egreš

U egreša môžeme, rovnako ako u ríbezľe, vyberať z odrôd kríkových a stromkových. Stromčeky môžete ľahko udržiavať a zbierať plody, majú však trochu nižšiu životnosť a vyžadují oporu.

Kríkové jsou náchylnejšie k hubovým chorobám.Egrše sú samoopeľovacie, takže Vám k úrode stačí aj jedna rastlina.

Pre egrše vyberáme stanovište skôr v miernom tieni, pretože plody sú náchylné na úžeh. Pôda by mala byť neutrálna alebo slabo kyslá s dostatkom živín.

Opäť je možné ju upraviť vápnením, pridaním rašeliny alebo kompostu a hnojív. Hnojivá sú vhodné organominerálne, pre drobné ovocie. Celkovo je však egreš nenáročný.

Plody sa tvoria najlepšie na jedno- až dvojročných výhonoch. Preto sa oplatí vykonávať u egreša pravidelný rez na predjarí. U stromkových odrôd vykonávame nasledujúci rok po výsadbe rez všetkých výhonov na 2-3 očká.

V ďalšom roku vyberieme 4 alebo 5 najsilnejších výhonov, tie skrátime na 2/3 alebo polovicu, zvyšok odstránime. Pri ďalšom prerezávaní odstraňujeme vetvy príliš zahusťujúce korunku a výhony skrátime asi na 8 očiek.

Kríkový egreš na predjarí po výsadbe skrátime na dva až tri pupene. Slabé výhony odstránime úplne. V ďalšom roku vyberieme päť alebo šesť najsilnejších prútov, ktoré rastú vzpriamene, tie skrátime o tretinu a zvyšok odstránime.

Neskôr odstraňujeme všetky slabé a nedužívé výhony, ostatné vždy mierne skrátime, vrátane bočných výhonov. Udržujeme počet základných vetiev na ôsmich až dvanástich.

Josta

Josta je mimoriadne odolný kríženec egreša a čiernej ríbezle. Plody vyzerajú ako veľmi veľké bobule čiernej ríbezle, chuťou je však niekde medzi ňou aegrešom. Plody dozrievajú postupne, môžete ich zbierať v priebehu asi jedného mesiaca.

Rovnako ako jej rodičia, aj jostu môžeme pestovať buď ako ker, alebo ako stromček. Ide o pomerne bujne rastúcu rastlinu, vyžaduje asi dva metre rozostupu.

Porastie vám takmer všade, nie je nijako vyberavá, pokiaľ ide o pôdu alebo podnebie. Najväčšiu úrodu dáva v oblastiach s hlbokou, nevysychajúcou humóznou pôdou.

Josta plodí už na jednoročných výhonoch, konáre si však svou plodnosť udržiavajú niekoľko rokov. Najlepšie je udržiavať asi 8-12 plodných konárov tak u kerovej, ako aj u stromkovej formy.

Bohatú úrodu vám zaručí správna starostlivosť a kvalitné hnojivá. Doprajte svojim rastlinám to najlepšie, nakupujte v našom e-shope!

Napísala Eliška Kadlecová