Použitie mykorhízy pri pestovaní

Mykorhiza znamená symbiotický vzťah medzi rastlinou a hubou. Huba dodává vodu a živiny, rastlina zase poskytuje hube cukraté látky a hormóny. Jedná sa teda o obojstranne prospešné spolužitie.

Tento vzťah je v prírode celkom bežný, mykorhiza sa vyskytuje u naprostej väčšiny (cca 95%) všetkých rastlín. V dnešnej dobe sú však podhubia často ničené používaním chemických prípravkov, minerálnych hnojív, orbou a udusávaním pôdy.

Huby sú na tieto činitele veľmi citlivé a intenzívne obhospodarovanie neprežijú. Bez nich je však oveľa zložitejšie niečo vypestovať - rastliny viac trpia suchom aj nedostatkom živín, ktorými by ich inak zásobovala prospešná huba.

Princíp mykorhizy

Ak podhubí stretne korene správneho druhu rastliny, dochádza vlastne k "napadnutiu" - huba násilím prenikne do medzibunkových priestorov alebo priamo do buniek vonkajšej časti koreňa. Potom dochádza k ustáleniu rovnovážneho vzťahu, z ktorého majú obe strany prospech.

Podhubí je hustou sieťou jemných vlákien, ktorá niekoľkonásobne zväčšujú plochu koreňa a umožňujú tým efektívnejší transport vody a rozpustených látok.

Huby zase získavajú od rastliny produkty fotosyntézy, ktoré samy nie sú schopné vytvárať, pretože postrádajú chlorofyl. Môžu tiež prijímať látky podporujúce rast. V niektorých prípadoch môže symbióza prerásť v parazitizmus, ak jeden z organizmov získa príliš veľkú prevahu.

Druhy mykorhizy

Podľa toho, ako symbióza vzniká, môžeme rozlíšiť niekoľko rôznych kategórií:

Endomykorhiza

Ide o častejšiu formu symbiózy. Pri tomto type mykorhizy prenikajú hubové vlákna dovnútra buniek koreňa. Huby, ktoré sa tohto vzťahu zúčastňujú, nie sú samostatne väčšinou schopné prežiť.

Medzi typy endomykorhizy patria:

• Orchideoidná mykorhiza - mnohé orchidey sú pri klíčení úplne závislé na hube, pretože semená neobsahujú prakticky žiadne živiny

• Arbuskulárna mykorhiza - najčastejší typ mykorhizy vôbec, vyskytuje sa u 90% rastlín. Hyfy sa vnútri buniek vetve.

• Erikoidná mykorhiza - typická pre kyselomilné rastliny (čučoriedky, azalky, vresy...)

Ektomykorhiza

Menej častý druh mykorhizy. Huba pri nej tvorí plášť na povrchu koreňa a nahrádza koreňové vlásky. Hyfy neprenikajú dovnútra koreňových buniek, iba do medzibunkových priestorov.

Rastliny s týmto typom mykorhizy majú korene redukované s chýbajúcimi koreňovými vláskami, často vidlicovito rozvetvené. Patria k nim niektoré ihličnany a lesné listnáče - breza, dub, buk, smrek, smrekovec, borovica.

Huby, ktoré tvoria túto symbiózu, pozná každý hubár - jedná sa často o druhy, ktoré vytvárajú veľké, niekedy aj jedlé plodnice (huby vreckovýtrusé a stopkovýtrusé). Väčšina jedlých druhov húb vytvára ektomykorízu.

Ako získať a udržať symbiotické huby

Mykorízne huby sa v prírode vyskytujú hojne. Na miestach, ktoré są obhospodarované alebo v kupovanom substráte v kvetináči však väčšinou nedostanú šancu.

Jednou z možností, ako tieto huby získať, je preniesť trochu zeminy od rastliny v prírode k tej na vašej záhradke. Úspešnosť však nie je príliš veľká, navyše si môžete spolu s prospešnými hubami priniesť aj nejaké škodlivé.

Podobný postup je umiestnenie pilín k rastline, u ktorej mykorízu predpokladáme - podhubie by malo do pilín prerásť a my si ho môžeme odniesť na záhradu. Úskalia sú ale rovnaké ako v predchádzajúcom postupe.

Dôležité vždy je nájsť rovnaký strom alebo rastlinu, pretože mykorízne huby sú často veľmi úzko špecializované - jeden druh huby môže byť schopný nadviazať symbiózu napríklad len s jedným druhom rastliny.

Výrazne jednoduchšie a spoľahlivejšie je zakúpenie mykoríznych prípravkov. Tie obsahujú správne druhy húb podľa toho, na čo je prípravok určený, a navyše v dostatočnom množstve.

Možno ich aplikovať zálievkou alebo vo forme gélu alebo roztoku pri sadení priamo na korene rastlín. Aplikácia pri výsadbe je najefektívnejšia.

Navyše, ak raz prípravok použijete a podhubie sa v poriadku ujme, huby sa v pôde udržia aj naďalej, pokiaľ pestujete rovnakú plodinu každý rok a nepoužívate veľa fungicídov.

Je potrebné myslieť na to, že mykoríza je tiež huba, aj keď prospešná. Proto po aplikácii prípravkov nepoužívajte najmenej niekoľko týždňov k rastline fungicídy, najlepšie sa im vyhnite úplne.

Ak chcete umožniť mykoríze rýchly rozvoj, je lepšie vyhnúť sa aplikáciám umelých hnojív a používať skôr hnojivá organické a organominerálne.

Mykoríza nie je vhodná do úplne všetkých prostredí. Ak je vaša záhradka premoknutá alebo veľmi bohatá na všetky živiny, nebude mať aplikácia mykorízy veľký význam.

Huby totiž potrebujú pôdny kyslík, rovnako ako korene rastlín, preto v premoknutej pôde dlho neprežijú.

Pri dostatočnom zásobení rastlín vodou aj živinami má huba pre rastlinu len malý význam, naopak jej môže uberať časť látok, ktoré by mohla použiť na vlastný rast.

Málokterá pôda je však natoľko bohatá, aby huba neprinášala rastline úžitok - dôležité sú predovšetkým mikroprvky, ktoré ležia často vo väčšej hĺbke alebo sú viazané v mineráloch, odkiaľ ich huba môže získať.

Obzvlášť výhodná je mykoríza v podmienkach s menším množstvom mikroprvkov (na rastlinách môžete väčšinou pozorovať blednutie a žltnutie listov, prípadne škvrny a okrajové nekrózy listov), s vysychajúcou pôdou alebo na miestach, kde hrozí napadnutie chorobami.

Mykoríza umožňuje zásobenie rastliny aj ťažšie dostupnými prvkami a vodou, čím obmedzuje stres rastliny spojený s nedostatkom vlhkosti. Vďaka tejto výžive, zásobeniu vodou a niektorým látkam je rastlina so symbiotickou hubou vitálnejšia a odolnejšia voči stresu aj chorobám.

Mykorhízne prípravky pomáhajú rastlinám rýchlo rásť a bohato plodiť. Vyskúšajte ich aj Vy, poznáte rozdiel!

Napísala Eliška Kadlecová