Okrasné jedovaté rastliny 2/2

V poslednej dobe sa aj u nás stále častejšie pestuje mnoho exotických rastlín, niektoré z nich však môžu byť nebezpečné, obsahujú totiž látky, ktoré sú pre ľudský organizmus jedovaté. K takýmto rastlinám patrí napr. mochyňa peruánska (lat. Physalis peruviana). Zrelé plody mochyne sa bežne konzumujú, ale v nezrelom stave sú rovnako ako zvyšok rastliny pre človeka jedovaté. Podobné je to aj u fľašníka – čerimoja (lat. Annona cherimola). Plody tejto rastliny sú veľmi chutné, ale pozor na semienka v nich obsiahnuté, tie sú vo väčšom množstve jedovaté. K skôr neznámym rastlinám patří tekvička striekavá (lat. Ecballium elaterium). Táto rastlina pripomína uhorku a jej nebezpečenstvo spočíva v tom, že v zelených plodoch sa hromadí slizovitá šťava, ktorá zo zrelého plodu dokáže prudko vystriknúť aj pri letmom dotyku. Pri styku slizy s pokožkou môže dôjsť k silnému podráždeniu. Príznaky otravy sa môžu dostaviť pri predávkovaní sa odvarom z tejto rastliny. Na liečebné účely teda túto rastlinu užívajte iba s odporúčaním odborníka v presne stanovených dávkach. Naopak u nás už zdomácnelou rastlinou je lupina mnoholistá známa tiež pod názvom vlčí bôb mnoholistý (lat. Lupinus polyphyllus). Hoci sa to o tejto rastline veľa nevie, sú najmä jej semená veľmi jedovaté.

Mochyňa peruánska

Mochyňa peruánska (lat. Physalis peruviana) je rastlinou z čeľade ľuľkovitých (lat. Solanaceae). Nezrelé plody obsahujú mierne jedovatú horčinu physalin a karotenoid physalein, listy obsahujú pektínové a pryskyričné substance. Po skonzumovaní väčšieho množstva akejkoľvek časti rastliny môže dôjsť k žalúdočným nevoľnostiam a zvracaniu. Pri podozrení na otravu nevyvolávajte vracanie a okamžite volajte záchrannú službu na čísle 155 alebo Národné toxikologické informačné centrum (nonstop, tel. +421 2 5477 4166).

Mochyňa a jej pestovanie

Mochyňa peruánska dorástá do výšky cca 1 m. Táto rastlina je blízkou príbuznou českej mochyne jedlej (lat. Physalis alkekengi). Physalis je na pestovanie nenáročnou rastlinou, ktorá má rada polotieň. Celkom rýchlo sa rozrastá, takže časom môže utláčať okolité rastliny. Vďaka ozdobným kalichom, ktoré obbaľujú plod sa mochyňa často používa do suchých väzieb. Zrelé plody mochyne majú osviežujúcu chuť a jemnú arómu. Výborne sa hodia do ovocných šalátov.

Annona šupinatá

Annona šupinatá (annona cherimola) je exotickou rastlinou s veľmi chutnými plodmi, ktoré mnohí ľudia považujú dokonca za jedny z najlepších. Dužina vo vnútri plodov je smotanovo bielej farby, chuťově je jemná a aromatická. Semená obsiahnuté v dužine sú vo väčšom množstve jedovaté. Pozor si dávajte aj na šťavu zo semien, pri kontakte s očami môže spôsobiť dokonca slepotu. Ak však budete dodržiavať základné hygienické zásady, nehrozí vám takmer žiadne nebezpečenstvo. Pred podávaním plodov annony nezabudnite odstrániť semená.

Annona a jej pestovanie

Annona šupinatá môže dorásť do výšky až 6 metrov. V našich podmienkach však dorastá oveľa menších rozmerov. Možno ju dokonca pestovať v dostatočne svetlých bytoch s vyššou vzdušnou vlhkosťou. Annonám prospieva striedanie obdobia letnej vegetácie a zimnej stagnácie. V lete je vhodné annony preniesť na vonkajšie stanovište, v zime annony ocenia zníženie teploty na 10 –15 °C. V krajnom prípade stačí aj zníženie teploty na cca 18 °C. Annony si musia počas zimy odpočinúť, preto ich v zime nehnojte a veľmi mierne zalievajte.

Lupina mnoholistá

Lupina mnoholistá alebo tiež vlčí bôb mnoholistý (lat. Lupinus polyphyllus) je u nás pomerne rozšírenou rastlinou. Semená lupiny obsahujú alkaloidy lupinidín, lupanín a glykosid lupinid. Tieto alkaloidy silne poškodzujú pečeňovú tkáň, môže dôjsť k poškodeniu nervového systému, srdca a obličiek. Intoxikácia sa prejavuje slinením, vracaním, kŕčmi, nepokojom, poruchami srdcovému rytmu. Silná otrava môže mať za následok ochrnutie dýchacích orgánov či dokonca smrť. Pri intoxikácii je nutné rýchlo vyhľadať lekársku pomoc. Experimentovanie so semenami tejto rastliny je veľkým hazardom so zdravím.

Lupina a jej pestovanie

Lupina je vytrvalou bylinou, ktorá dorastá do výšky v rozmedzí od 50 – 160 cm. Kvetenstvo tvorí až 40 cm dlhý hrozen kvetov, ktoré môžu byť modré, fialové, ružové i biele farby. Vždy záleží na konkrétnej odrode. Lupinám sa najlepšie darí na slnečných až polotienistých stanovištiach v hlbokej a výživnej pôde, pridaním rašeliny rastline len prospejete. Vyvarujte sa sadenia lupiny do vápnitých pôd, tu by vám pravdepodobne nerastla. V zimnom období sú lupiny citlivé na nadmerné vlhko a niektoré „cudzokrajné" druhy aj na silný mráz, preto je vhodnejšie ich na zimu trochu prikryť. Lupiny neznášajú časté presádzanie.

Zaujímavosť

Boli vyšľachtené aj odrody, ktoré obsahujú len nepatrné množstvo alkaloidov, takže sa dajú použiť ako krmivo pre dobytok a paša pre zver. Semená tohto druhu lupiny sa dokonca používali ako náhražka kávy.

Tykvica striebavá

Tykvica striebavá (lat. Ecballium elaterium) sa občas nazýva „striehajúca uhorka", pretože v ich plodoch sa hromadí tekutina. Po dozretí sa plody prudko roztvoria a spolu s tekutinou vystrelia aj semená. Táto tekutina môže pri kontakte s pokožkou vyvolať silné podráždenie, najmä u citlivejších jedincov. Tykvica pôsobí prehnačkovo, predávkovanie sa prejavuje vracaním a v závažných prípadoch až otravou. Proto je vhodné užívať tykvicu len pod dohľadom odborníka v presne stanovených dávkach.

Tykvica a jej pestovanie

Tykvica striebavá sa často pestuje ako jednoročná rastlina, pretože nie je schopná prežiť mrazy. Naopak vďaka svojim mohutným repovitým koreňom je tykvica schopná prežiť dlhé obdobia sucha. Vo svojej domovine je vytrvalou rastlinou. Vzhľadom sa podobá uhorke, akurát jej listy sú viac chlpaté. Tykvici sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti a v dobre priepustnej pôde. Pri dostatku miesta môžete tykvicu pestovať aj cez zimu, nesmú ju však dlhodobo vystavovať teplotám pod 10 °C.