Choroby a škodcovia papriky – ako ich zvládnuť

Papriky sú spolu s paradajkami jednými z hojne pestovaných druhov zeleniny. Klimatické podmienky umožňujú pestovanie paprík bez väčších omedzení.

Pravdou však je, že v chladnejších oblastiach sú na pestovanie paprík vhodnejšie skôr skleníky, parenisko alebo aspoň chránené stanovištia.

Skleníky zdieľajú papriky väčšinou s paradajkami a uhorkami, což môže občas spôsobovať problémy, pretože zatiaľ čo uhorky a paradajky preferujú skôr suchšie stanovište, papriky majú rady tropický vlhký vzduch.

Papriky (lat. Capsicum) sú rastliny z čeľade ľuľkovitých (lat. Solanaceae). Ich pôvodnou domovinou je Stredná Amerika, kde sa pestovali v trópoch.

Z tohto důvodu dávajú papriky prednosť vlhkému teplému stanovištu. Dnes však nie je problém vytvoriť vhodné podmienky takmer kdekoľvek na svete.

Papriky sa pestujú pre svoje plody, ktoré sa konzumujú ako zelenina, obľúbené sú chilli papričky využívané ako korenie.

Informácie sú pri pestovaní paprík kľúčové

Či už sa rozhodnete pre pestovanie kapií alebo chilli papričiek, mali by ste o pestovaní paprík vedieť čo najviac, pretože krásne papriky vyrastú pod rukami len skúsenejším a dobre informovaným pestovateľom.

Kameňom úrazu pri pestovaní paprík môže byť už samotný výsev. Papriky majú veľmi dlhé obdobie vegetácie, preto je potrebné začať s predpestovaním mladých sadeníc najneskôr v polovici marca. Aj samotný výsev je alchýmiou.

Azda najviac sa osvedčil výsev do perlitu (Agroperlit). Semienka vysievajte do kvetináčov naplnených dobre navlhčeným perlitom. Po výseve semienka zasypte tenkou vrstvičkou tohto materiálu tak, aby neboli zasypané úplne celé.

Pre udržanie stálej vlhkosti a vyššej teploty (najlepšie okolo cca 28 - 30 °C) vložte semienka do špeciálneho miniskleníka, ktorý si môžete zakúpiť aj v našom e-shope.

Kúpou si ušetríte veľa práce so zaistením vhodných podmienok pre klíčenie. Nezabudnite výsev umiestniť na svetlé stanovište. Po vyklíčení doprajte rastlinám dostatok svetla, teplo a výživný substrát.

Presadené rastlinky môžete preventívne ošetriť proti padaniu napr. prípravkom Previcur.

Papriky sú veľmi rozmanité, stačí si len vybrať!

Papriky majú rady dostatok živín a teplo

Keďže sa papriky pestujú skôr v skleníku, vyvstáva pred pestovateľmi ďalšie úskalie vyplývajúce z obmedzeného pestovateľského priestoru - vyčerpaná pôda.

Pracnejšou metódou je kompletná výmena pôdy v skleníku, ďaleko jednoduchšie je použitie dusíkatého vápna. Dusíkaté vápno sa rozhadzuje najlepšie na jeseň na vryté záhony alebo do skleníka, potom sa zapracuje do pôdy.

Ošetrenie pôdy dusíkatým vápnom môžete vykonať aj na jar, najmenej však 3 týždne pred výsadbou rastlín. Papriky majú rady dostatok živín v pôde, preto sa oplatí aj zapracovanie kompostu alebo hnoja do záhona určeného na pestovanie paprík (ako pestovať chilli na našom druhom blogu Semena-marihuany.cz). Hnojenie nevykonávajte bezprostredne pred výsadbou.

Mladé rastliny vysádzajte na stanovište až v dobe, keď teploty neklesajú pod bod mrazu. Ak budete papriky pestovať na vonkajšom záhone, vyskúšajte pestovanie na čiernej mulčovacej textílii.

Textília pomáha prihriať pôdu a navyše cez ňu nerastie burina. Ochranu čerstvo vysejaným sazeniciam môžete poskytnúť bielou netkanou textíliou, ktorou cez rastliny spočiatku prehodíte.

Chlad a prízemné mrazy sú jednou z najväčších hrozieb, ktoré môžu mladé papriky stretnúť.

Vyhĺbenú jamu pre papriku dôkladne prelejte vodou a až potom do nej vložte mladú sadenicu, spodné lístky by mali byť tesne nad povrchom substrátu. Po zasadení prihrňte zvyšnú zeminu a zalejte.

Výsadba a obdobie tesne po nej sú pre papriky najkritickejšie. Ak sa vám ju podarí bez ujmy prekonať, máte napoly vyhrané.

Druhou polovicou k úspechu je boj, lepšie však predchádzanie chorobám a škodcom, ktorí papriky s obľubou napadajú.

Základom sú zdravé rastliny, ktorých docielite pravidelnou zálievkou, občasným prihnojovaním a udržiavaním vyššej vzdušnej vlhkosti.

Papriky majú rady vlhšie stanovištia, preto im vyhovujú skleníky a pařeniská, v ktorých možno požadovaných podmienok ľahšie dosiahnuť. Ak nemáte skleník nezoufajte, mnoho odrôd sa dá bez problémov pestovať aj na slnečnom stanovišti na záhonoch.

Ide predovšetkým o odrôdy s tenkou dužinou, ktoré sú menej chúlostivé. Naopak rastliny so silne dužnatými plodmi vám lepšie porastú v skleníku. Nádej na vlastné papriky majú aj pestovatelia, ktorí ich môžu pestovať iba v kvetináči na balkóne.

Niektoré odrôdy bez väčších problémov znesú aj pestovanie v kvetináči. Musíte ich však umiestniť na čo najteplejšie miesto s dostatkom slnečných lúčov.

Pre pestovanie v kvetináči sú vhodné skôr "okrasné papričky", ale ani klasické papriky nie je nemožné vypestovať v kvetináči.

O paprikách a rajčinách sa tvrdí, že sa spolu veľmi nemusia. Kúsok pravdy na tom isto bude, vyplýva to už z rozdielnych požiadaviek na vlhkosť na stanovišti. Zatiaľ čo papriky preferujú tropy (vlhko a teplo), rajčiny potrebujú skôr teplo a sucho.

Bohužiaľ priestorové podmienky nútia pestovateľov umiestniť tieto dve rastliny do skleníka spoločne, což nie je celkom ideálne. Keď nie je iná možnosť, snažte sa v skleníku umiestniť rajčiny poblíž dverí a okien, kde budú mať dostatok vzduchu a papriky do stredu skleníka, kde je vzduch prirodzene trochu vlhší.

Aké choroby a škodcovia papriky najčastejšie napadajú?

Papriky sú najčastejšie napadané mšicami. Boj s nimi je beh na dlhú trať, pretože veľmi skoro po likvidácii jednej várky mšíc sa na paprikách objavujú mšice nové.

Pestovatelia paprík sa snažia neustále nájsť najlepšie prostriedky pre boj s týmto odolným hmyzom. Niektorí spoliehajú na "osvedčené" babské rady a omývajú papriky mydlovou vodou, iní dôverujú insekticídnym prípravkom a ekologicky zmýšľajúci pestovatelia používajú prípravky na olejovej báze, ktoré sú celkom nezávadné.

Či už dávate prednosť insekticídom alebo ekologickým prípravkom, v ponuke nášho e-shopu si určite vyberiete. Pásavky chmeľové, to sú ďalší škodcovia vytvárajúci na paprikách jemné pavučinky.

Pre likvidáciu pásaviek je možné použiť rovnaké prípravky ako pre likvidáciu mšíc. Ak v blízkosti paprík spozorujete lietať "biele mušky", máte tú česť sa stretnúť s molicami.

Molice sa celkom ťažko hubia, preventívne možno do blízkosti paprík rozmiestniť žlté lepové dosky. V prípade výskytu molíc je nutný rýchly zásah, skôr ako sa rozmnoží.

Pri pestovaní paprík sa môžete stretnúť s rôznymi deformáciami plodov a listov, ktoré môžu byť způsobené genetickou poruchou alebo zlým opelením.

Častejšou príčinou však bývajú nepravidelná závlaha, veľké výkyvy v teplotách, nedostatok vápnika v pôde alebo naopak prebytok draslíka.

Pri manipulácii s paprikami dávajte pozor, aby ste im nepoškodili tkanivá, pretože poškodené miesta sa veľmi často stávajú zdrojmi rôznych infekcií a hniloby, ktoré sa rýchlo šíria po celej rastline.

Napadnuté časti rastlín pravidelne odtrhávajte, zabránite tak prípadnému šíreniu chorôb.

Papriky sú napadané vírusom mozaiky uhorky, ktorá spôsobuje deformáciu a menší vzrast plodov paprík. Na listoch chorých rastlín sa objavujú hnedé škvrny.

S touto chorobou sa najčastejšie stretnete v druhej polovici leta. Ďalšími vírusovými ochoreniami paprík sú škvrnitosť a bronzovitosť paprík.

Na plodoch napadnutých rastlín sa objavujú rôznofarebné, rozptýlené škvrny. Papriky veľmi spomalia rast a pri zanedbaní starostlivosti môžu aj uhynúť.

Nepríjemná je hniloba koreňov a koreňového krčka. Prevenciou proti nim je pravidelné striedanie stanovišťa, odstraňovanie a správna likvidácia napadnutých častí rastlín.

V prípade výskytu hniloby koreňov alebo koreňového krčka je dobré pôdu po sezóne desinfikovať napríklad vápnením.

Či už sa rozhodnete pestovať klasické nepálivé papriky (kapie) alebo dáte prednosť chilli papričkám, v našom e-shope si vyberiete zo širokej ponuky semienok aj prípravkov vhodných na ochranu proti chorobám a škodcom. Dajte paprikám šancu!

Veľa zdaru pri pestovaní paprík vám praje LenkaZ.