Kým si na vlastných paradajkách budete môcť pochutnať, uplynie veľa času, aké nástrahy hrozia paradajkám pri ich raste sa dočítate v tomto článku.
Rajčiny (lat. Solanum lycopersicum) sú rastliny z čeľade ľuľkovitých (lat. Solanaceae). Ich pestovanie je aj v našich klimatických podmienkach veľmi rozšírené. Drobní pestovatelia si môžu bez väčších problémov vypestovať vlastné rajčiny už zo semienok.
Veľkou prednosťou rajčín je to, že obstarať si aspoň pár rastlín rajčín môžu takmer všetci, pretože mnoho odrôd rajčín je možné pestovať aj v kvetináčoch na balkóne, niektoré dokonca v truhlíku na parapete.
Pestovanie vlastných rajčín sa oplatí aj v dnešnej dobe, keď sú bez problémov dostupné za pár korún v obchodoch. Chuť vlastných rajčín je vždy lepšia než tých kupovaných.
Aby ste sa vlastných rajčín skutočne dočkali, prečítajte si nasledujúci článok, v ktorom sa dozviete, čo všetko môže rajčiny počas vegetácie stretnúť a jaké vykonať opatrenia, aby vám rajčiny dobre rástli a čo najdlhšie plodili.
Vyberte si vhodnú odrodu
Základom úspešného pestovania je výber vhodnej odrody. Pri výbere semienok alebo sadeníc vždy prihliadnite ku klimatickým podmienkam, v ktorých budete rajčiny pestovať a nezabudnite na svoje priestorové možnosti.
Pestovatelia disponujúci skleníkom či veľkou záhradou budú voliť jiné odrody než tí, ktorí si chcú vypestovať aspoň pár rajčiniek na balkóne v paneláku.
Pri výbere vhodných odrôd si rozmyslite, či chcete pestovať stále obľúbenejšie drobno plodé rajčinky alebo klasické rajčiny. Jednou z vecí, ktoré vás môžu pri pestovaní rajčín stretnúť je to, že očakávate úrodu nádherných veľkých rajčín a ono vám začnú dozrievať "malé žlté rajčinky pripomínajúce hruštičky".
Toto prekvapenie je častejšie pri výsadbe kúpených alebo darovaných rastlín, keď došlo k nechtanej zámene (zlému označeniu) pri predpestovaní.
Pred kúpou semien alebo rastlín rajčín sa uistite, či konkrétna odroda zodpovedá vašim požiadavkám a možnostiam pestovania.
Pri pestovaní zo semienok sa takýmto nechceným prekvapením môžete vyhnúť starostlivým preštudovaním etikety.
Kríčkové rajčiny sú vzrastovo menšie a tvoria krík, což ich predurčuje aj k pestovaniu v nádobách na balkóne. Tyčkové rajčiny rastú viac do výšky a hodia sa skôr k pestovaniu na záhonoch a v skleníkoch.
Pri pestovaní ich nezabudnite privazovať k opore, aby sa stonky pod ťarchou úrody rajčín nezlomili.
Kríčkové rajčiny môžete pestovať aj na okenných parapetoch.
Vytvorte rastlinám priaznivé podmienky
Ďalším, pestovateľom ľahko ovplyvniteľným faktorom pri pestovaní rajčín sú vhodné pestovateľské podmienky. Základom úspechu je slnečné, dobre vetrané, suchšie stanovisko a dobre vyhnojená zemina.
Hnojivo môžete do pôdy zapracovať aj tesne pred výsadbou, ale nesmie byť v priamom kontakte s koreňmi, ktoré by mohlo popáliť. Ako hnojivo možno použiť aj čerstvo nasekanú trávu (mulč), ktorá korene rastlín zároveň chráni pred vysychaním.
Rajčiny vysádzajte na záhony alebo ich preneste na vonkajšie stanovisko až v dobe, keď nehrozia mrazy. Na záhonoch ich proti chladu môžete spočiatku chrániť improvizovaným fóliovým prístreškom alebo netkanou textíliou.
Nezabúdajte však prístrešky cez deň dobre vetrať! Až to počasie dovolí, môžete prístrešok odstrániť a nechať rajčiny voľne rásť.
Zabezpečte rajčinám dostatočný prísun vzduchu
So zabezpečením vzdušnosti súvisí aj spôsob výsevu rajčín - nedostatok priestoru medzi jednotlivými rastlinami vedie k zlému prevzdušneniu a k rozvoju plesňových chorôb, na ktoré sú rajčiny veľmi citlivé.
Príliš bujne rastúcim rajčinám sa otrhávajú husto rastúce spodné listy, ktoré bránia voľnému prúdeniu vzduchu. U tyčkových rajčín je nutné počas sezóny okrem nadbytočných spodných listov vyštipovať aj bočné výhonky.
Výhonky vyštipujete rukou, použitie noža by mohlo spôsobiť prenos chorôb medzi jednotlivými rastlinami. Mladé bočné výhonky o veľkosti cca 5 - 10 cm sú dostatočne krehké, takže sa dajú ľahko vyštipnúť aj bez pomoci nástrojov.
Tyčkové rajčiny priviažte k opore, aby stonky pod ťarchou plodov nezlomili.
Dôvody zvíjania listov a popálenia plodov rajčín
V priebehu vegetácie môžete na rajčinách spozorovať zvíjanie listov. Ak sú listy úplne zdravé, nie sú napadnuté žiadnym škodcom a zvíjajú sa predovšetkým staršie spodné listy, nie je dôvod na paniku.
Listy sa najčastejšie zvíjajú u rastlín, u ktorých došlo k výraznejšiemu odstráneniu zelenej hmoty (vyštipnutie mnohých vedľajších výhonkov či zaštipnutie vrcholu).
Razantným zásahom môže dôjsť k narušeniu prísunu živín do listov a tým následne k zvíjaniu listov. Ďalším dôvodom zvíjania listov, najmä vo vrchnej časti rastlín, je nedostatok vody alebo nadmerne slnečných lúčov.
Zvíjaním listov sa rastlina chráni pred nadmerným výparom. Po vydatnej zálievke sa listy rajčín väčšinou rozvinú späť. Rajčinám prospieva vydatná zálievka, vykonávaná v pravidelných intervaloch.
Intervaly však nesmú byť príliš dlhé, pretože po vydatnej zálievke, ktorá nasleduje po dlhšom období sucha majú plody rajčín tendenciu praskať.
Nadbytek slnka môže poškodiť dozrievajúce plody. Rajčiny síce milují slnečné a teplé stanovište, ale nadbytek slnečných lúčov môže popáliť dozrievajúce plody, ktoré nie sú chránené listami.
Popálené plody možno poznať veľmi ľahko podľa toho, že strácajú farbu, plody nerastú. Výrazne sa zmení aj chuť rajčín. Popálené rajčiny nie je možné skladovať.
Ak predpoveď počasia hlási vlnu horúčav a vaše rajčiny sú na plnom slnku, oplatí sa nechránené plody aspoň cez poludnie zastieniť.
Choroby a škodcovia
Rastliny rajčín sú pomerne chúlostivé voči napadnutiu rôznymi plesňami. Z tohto důvodu ste prevzdušnili spodné listy a nevysadili ste jednotlivé rastliny príliš blízko seba.
Pomôcť môže aj pestovanie rastlín pod strieškou alebo pri južnej stene, kde sú rastliny chránené proti dažďu. Samozrejmosťou je aj zálievka len ku koreňom, nie teda kropenie na listy!!!
Bohužiaľ väčšinou ani tá najlepšia prevencia nepomôže a je potrebné pristúpiť k chemickému ošetreniu.
Napadnuté časti rastlín čo najskôr odstráňte a zlikvidujte. Nikdy ich však nedávajte do kompostu!
Rastliny rajčín sú vo vlhkejších rokoch napadané plesňou zemiakovou. Pleseň postupne napáda listy, plody a v poslednej fáze aj stonky rastlín. Bez včasného zásahu chemickým postrekom rastliny čoskoro uhynú.
S plesňou býva často zamieňaná septoriová škvrnitosť rajčín, ktorá je voči rastlinám rovnako zákerná. Septoriová škvrnitosť nenapáda plody, preto je aspoň minimálna šanca, že sklidíte aspoň niekoľko plodov skôr, než rastlina úplne uhynie.
Voči obom týmto chorobám možno účinne bojovať preventívnym postrekom prípravkami Korzár, Ridomil Gold MZ či Kuprikol, ktoré si môžete kúpiť aj v našom e-shope.
Rastliny rajčín sú často napadané aj šedou hnilobou rajčiny, ktorá sa prejavuje rýchlo sa šíriacimi šedými škrvnami na listoch, stonkách aj na plodoch. Podobné príznaky má aj choroba zvaná múčnatka rajčiny.
Prejavom tejto choroby sú belasé rýchlo sa rozrastajúce múčnaté škvrny, ktoré po čase pokrývajú takmer celý povrch listov, rapíkov aj stonky. Napadnuté rastliny žltnú a postupne usychajú a odumierajú.
S ošetrením rastlín sa musí začať už pri spozorovaní prvých príznakov napadnutia. Proti múčnatke na rajčinách sa používajú prípravky na báze síry.
Rastliny rajčín môžu okrem hubových chorôb napadnúť aj škodcovia, najčastejšie mšice a svilušky. Napadnuté rastliny postriekajte prípravkom určeným na hubenie savého a žravého hmyzu. Vhodných prípravkov nájdete v našej ponuke veľa.
Tip pre pestovanie: Vyberte si v našom e-shope odrody rajčín odolné voči plesňám a zbavíte sa starostí!
Veľa úspechov pri pestovaní paradajok praje Lenka Z.