Sviluška - osemnohý nepriateľ rastlín

Svilušky sa môžu vyskytnúť na záhrade samy od seba, väčšinou si ich však prinášame zo záhradníctva spolu s rastlinou. Ide o veľmi nebezpečné škodcov, preto sa v pre ne priaznivých podmienkach oplatí aj preventívne opatrenia.

Čo sú vlastne svilušky zač?

Svilušky patria medzi pavúkovce, konkrétne roztoče. Existuje ich viac než 100 druhov, pre nás je však najvýznamnejšia sviluška chmeľová (Tetranychus urticae), ktorá škodí na úžitkových aj okrasných rastlinách. Je veľmi častým a nebezpečným parazitom najmä na izbových rastlinách.

Sviluška chmeľová je drobná, meria len zlomky milimetra. V dospelosti má osem nôh a bielu farbu s dvoma zelenými škvrnami na zadočku. Na jeseň sa svilušky zafarbujú žiarivo červeno (pozor, nezamieňajte si ju so sametkou jesennou - tá vyzerá podobne, ale je oveľa väčšia).

Tieto roztoče sa živia sáním na spodnej strane listov, čo spôsobuje ich žltnutie a predčasný opad. Vyhľadávajú suché a teplé prostredie, ktoré im umožňuje neuveriteľne rýchlo sa množiť. Jediná oplodnená samička môže v ideálnych podmienkach za mesiac spôsobiť nárast populácie až na 13 000 000 jedincov!

Dĺžka rozmnožovacieho cyklu svilušky závisí od vlhkosti a teploty ovzdušia. Pri RVV nad 60% sa výrazne znižuje rýchlosť reprodukcie. Naopak s rastúcou teplotou rýchlosť množenia veľmi rýchlo rastie. Maxima dosahuje až nad 30-timi stupňami Celzia, zimovať svilušky začínajú pri teplote pod 10 stupňov.

Svilušky nie sú schopné letu, preto sa šíria len po suchom povrchu a pešo. Najrýchlejšie sa rozlezú, ak sa rastliny dotýkajú navzájom listami. K svojmu šíreniu ale môžu využiť aj vás alebo napríklad domáceho miláčika - jednoducho sa zvezú na ďalšiu rastlinu.

Najväčšie škody svilušky pôsobia v uzavretých priestoroch - v skleníkoch a na izbových rastlinách. Vonku sa totiž väčšinou vyskytuje dostatok antagonistov týchto škodcov, teda prirodzených predátorov. Niekedy sa však môžu aj vonku svilušky premnožiť natoľko, že ich predátori nestíhajú účinne likvidovať.

Príznaky napadnutia sviluškami

Spočiatku sa napadnutie prejavuje nenápadne, môže byť zamenené s nedostatkom živín. Listy blednú, neskôr žltnú a opadávajú. Napadnutie postupuje od starších listov k mladším.

V neskorších štádiách napadnutia svilušky vytvárajú na rastline sieť jemných pavučiniek, ktoré im uľahčujú pohyb po rastline. Najprv ich nájdeme v úžlabí listov a vo vetvení, neskôr môžu obaľovať celé listy a vetvičky. V tejto fáze už sú svilušiek na rastline tisíce a zbaviť sa ich nebude vôbec jednoduché.

Kvety a plody svilušky obvykle nenapádajú, ak nie sú extrémne premnožené. Intenzívne napadnutie môže však spôsobiť pomerne rýchlu smrť celej rastliny.

Preventívne opatrenia proti svilušikám

Prevencia vždy vychádza z opaku toho, čo danému škodcovi prospieva. Svilušikám vyhovuje sucho a teplo, najľahšie ich preto odradíme vlhkom a chladom. Vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať nad 60% RVV. Ak nemáme možnosť zvýšiť vlhkosť vzduchu, môžeme rastliny niekoľkokrát denne rosíme z rozprašovača. Tento postup je čiastočne účinný aj pri ľahšom napadnutí svilušikou.

Ďalším protiopatrením je izolačná vzdialenosť medzi rastlinami, ktorá neumožní svilušikám preliezať priamo z rastliny na rastlinu a tým sa rýchlo šíriť.

Každú rastlinu, ktorú si prinesiete zo záhradníctva, ponechajte najmenej týždeň, ale radšej dlhšie v karanténe. Vo veľkých pestovateľských skleníkoch sú totiž svilušiky, ale aj iní škodcovia veľmi rozšírení a málokedy bývajú rastliny dostatočne ošetrené.

Aktívna ochrana pred svilušikami

Ak sa u vás už svilušiky rozmnožili, neostáva nič iné, než použiť niečo razantnejšie než vodu. Môžeme sa rozhodnúť medzi prípravkami chemickými, ekologickými alebo biologickými.

Chemické prípravky väčšinou aplikujeme formou postreku. Zaberajú len na určité vývojové štádiá svilušiek, preto musíme postreky niekoľkokrát opakovať. Chemické prípravky bývajú veľmi účinné a môžu zachrániť aj rastliny silne napadnuté. Pozor je potrebné dávať u rastlín, ktoré hodláte konzumovať - je potrebné dodržať ochrannú lehotu a poriadne ich pred úpravou umyť. Vždy je lepšie použiť prípravok určený priamo proti svilušikám, pretože klasické insekticídy na ne nemusia vôbec fungovať.

Pred aplikáciou prípravku proti svilušikám rastlinu ak je to možné opláchnite. Voda odstráni veľkú časť svilušiek a rastlina nebude toľko trpieť nanesením postreku.

Ak chcete použiť šetrnejšiu metódu, môžete vyskúšať niektorý z ekologicky šetrných prípravkov na báze oleja. Pomerne účinný je napríklad Biool. Olejový prípravok škodcu obalí a zadusí. Je využiteľný proti širokému spektru hmyzích škodcov, aj proti svilušikám. Po aplikácii olejnatých prípravkov je potrebné rastliny s odstupom dvoch alebo troch dní umyť jarou vodou, aby rastlina mohla dýchať.

Biologickou metódou je nasadenie prirodzených predátorov. Táto metóda je účinná najmä v skleníku alebo uzavretých priestoroch, odkiaľ predátori neuniknú. Využívajú sa draví roztočovce Phytoseilus persimilis a Typhlodromus pyri. Svilušikami sa živia a tak ich počty výrazne redukujú. Pri použití týchto predátorov nemôžeme rastliny ďalej ošetrovať chemicky, inak by sme zahubili aj ich. Zakúpenie predátorov je finančne náročnejšie, vydržia však na rastlinách pomerne dlho.

Účinné postreky proti svilušikám môžete teraz nakúpiť v našom e-shope!