Stále otravní zahradní škôdcovia

Na každej záhrade sa nejaký škodca nájde. Niekedy sú to mšice alebo iný hmyz, niekoho trápia slimáky a hlodavce.

Hoci sa niekedy táto bitka zdá nekonečná, dnes už existujú rady, postupy a prípravky, ktoré Vás môžu týchto škodcov zbaviť. Nie vždy všetky problémy vyrieši jeden zásah, preto vytrvajte, aj keď napoprvé nevidíte jasný výsledok.

Slimáky

Slimáky sužujú nejednu záhradu. Hlavne slimáky dokážu likvidovať mladé rastliny, listovú zeleninu alebo napríklad jahody. Vyhľadávajú mladé a mäkké tkanivá, žilky listov nechávajú tak. Všetky slimáky majú radi vlhko a vyliezajú hlavne po daždi. Výskyt týchto škodcov zistíme veľmi jednoducho podľa lesklých slizových stôp. Prospieva im vlhké počasie, mierne jesene a zimy a ťažšie nevysychajúce pôdy.

Slimák španielsky

Tento zavlečený hnedooranžový slimák sužuje záhrady aj polia niekoľko posledných rokov. Dokáže narobiť veľké škody a rýchlo sa množí. Ak sa vyskytne na záhrade, je potrebné začať proti nemu bojovať - niekedy stačí slimáky zbierať a likvidovať (k tomu poslúži hrsť soli), ak je výskyt intenzívnejší, je vhodné použiť moluskocídy (prípravky proti slimákom) alebo pasce na slimáky. Viac informácií o boji proti slimákom sa dočítate ďalej.

Slimák záhradný

Každý pozná tieto klasické slimáky s veľkou pravotočivou ulitou. Vyhľadávajú vápnité zásadité pôdy a vlhké stanovištia. Je pomerne rozšírený, pre pestované plodiny však veľkú hrozbu nepredstavuje. Živí sa totiž hlavne burinovými rastlinami. Ak nejakého slimáka načapáme na záhradke, stačí ho vziať a odniesť pár desiatok metrov.

Slimáčik poľný

Ide o drobného slimáka, ktorý nie je schopný páchať väčšie škody. Nebezpečný môže byť pre klíčiace rastliny, prípadne okusuje jahody. Najčastejšie sa s ním stretneme medzi listami šalátu. Ak sa chcete týchto drobných slimákov zbaviť, čítajte ďalej.

Obrana proti slimákom

Niektorými preventívnymi krokmi môžeme výskyt slimákov znížiť. Ide o to znepríjemniť im pobyt na Vašej záhrade natoľko, aby im za to pochúťky zo záhona nestáli. Hlavné je pre slimáky vlhkosť, je teda potrebné často kosiť okolný porast, nemať rastliny príliš nahusteno a výborne sa tiež osvedčilo zalievať miesto večer skôr ráno - voda sa vsákne ku koreňom, povrch pôdy ale rýchlo oschne a to slimáky odradí. Môžete tiež vyskúšať nasypať okolo záhona vrstvičku vápna alebo sadzí, slimáky cez túto prekážku neprelezú.

Dobré je tiež na záhrade podporiť výskyt živočíchov, ktorí sa slimákmi živia - jedná sa hlavne o hady, ropuchy, ježkov a kačice.

Ak aj napriek tomu intenzita výskytu presiahne hranicu, kedy sa dajú zbierať a likvidovať ručne, je čas začať s chemickou alebo biologickou ochranou.

Proti slimákom sú vyrábané granulované prípravky, takzvané moluskocídy. Tie stačí buď rozhodiť po záhradke, alebo umiestniť pod nejakú striešku. Slimáky sú vábené vôňou granúl, tie sú však pre ne jedovaté a tak hynú. Granule môžu byť rozmočené prehánkou, preto je lepšie ukryť ich pod nejakú striešku.

Ak máte nejaké domáce zviera alebo malé deti, nie je tato ochrana príliš vhodná, pretože aj pre ne sú granule silno jedovaté. Pre zviera je nebezpečné zožrať aj mŕtveho slimáka, ktorý zomrel na účinky moluskocídu. Mŕtve slimáky je potrebné zbierať a odstraňovať zo záhrady. Jedná sa o metódu veľmi účinnú, kvôli jedovatosti granúl sa však nie vždy dá použiť.

Ak hľadáte nejakú nejedovatú metódu, sú ideálne pasce na slimáky. V takom prípade je pasca so strieškou umiestnená na záhone do úrovne povrchu zeme. V priehlbni pasce je voda zmiešaná s atraktantom, teda látkou, ktorá slimáky láka. Slimák príleze k pasci, spadne do vody a utopí sa. Vo vode nie sú žiadne jedovaté látky. Pascu je potrebné vždy po niekoľkých dňoch vyprázdniť, vymyť a znovu naplniť vodou s atraktantom.

Podobnou, aj keď nie tak účinnou pascou sa môže stať aj zahrabaná pohárik s pivom. Vôňa piva totiž slimáky priťahuje tiež. Ak do pohára spadnú, utopia sa.

Poslednou možnosťou je tzv. biologická ochrana. Tá využíva organizmy, ktoré na danom druhu parazitujú. Proti slimákom sa aplikujú hlístice Phasmarhabditis hermaphrodita vo forme zálivky. Spolu s vodou sa hlístice dostanú aj do pôdy a nájdu si svojich hostiteľov - slimáky. Do tých sa dostávajú dýchacími otvormi. Vo vnútri tela hostiteľa sa potom množia, kým slimák na následky ich napadnutia nezomrie. Potom sa uvoľnia do pôdy, rozmnožia sa a larvy si nájdu nové slimáky. Hlístice sú úplne neškodné voči všetkým iným organizmom.

Krtky, hraboše a hlodavce

Ak sa niektorý z týchto škodcov na záhrade objaví, môže spôsobiť pohromu. Krtky síce vytvárajú na záhrade nevzhľadné kopčeky, sú však z týchto troch živočíchov ešte najmenej škodliví, dokonca môžu záhrade aj v niečom prospieť - prevzdušňujú pôdu, živia sa niektorým škodlivým hmyzom a zemina z krtincov je aj dobrým pestovateľským substrátom.

Hraboše a hlodavce škodia predovšetkým okusovaním koreňov a kmeňov stromčekov, prípadne ožieraním celých pestovaných rastlín. Dokážu na záhrade spôsobiť veľa škody, je teda dobré vedieť, ako rozpoznať ich výskyt a účinne sa proti nim brániť.

Hraboš poľný

Tento nenápadný hlodavec sa živí listami, lýkom i koreňmi rastlín. Meria 10 - 15 cm, má krátky chvostík a srsť v rôznych odtieňoch šedohnedej až červenohnedej farby. Žijú spravidla v kolóniách niekoľkých jedincov, každý má však svoju vlastnú noru.

Hraboše sa veľmi rýchlo množia, za rok sa môže ich populácia zväčšiť až na stonásobok. Proto v určitých intervaloch (väčšinou trojročných alebo sedemročných, často však aj dlhších) dochádza k premnoženiu a gradáciám. Počet hrabošov graduje vždy najviac dva roky, potom dochádza k prudkému zníženiu ich počtu.

Prítomnosť hrabošov sa prejaví okusom kmeňa stromov tesne nad zemou alebo pod ňou (na rozdiel od hryzca nezasahujú príliš hlboko do koreňov). Nájdete tiež východy z nôr o priemere 3-4 cm a vyšliapané cestičky medzi jednotlivými norami.

Preventívne je možné proti hrabošom podniknúť niektoré kroky - hlavne udržiavať pokosenú trávu, okolo kmeňov stromov nechať časť priestoru bez porastu a tiež podporovať výskyt prirodzených predátorov hlodavcov - sov, dravých vtákov alebo napríklad mačiek.

Chemická ochrana je tiež možná, po použití prípravku proti hlodavcom by však aspoň 10 hodín nemalo pršať. Jedovaté granule sa buď rozhadzujú po povrchu pôdy alebo vkladajú do nôr. Sú však silne jedovaté aj pre ostatné živočíchy, napríklad domáce zvieratá. Na krtky, hraboše a hryzce existují tiež prípravky vo forme gélu, ktorý namažeme na steny nory alebo okolo vchodu. Hlodavec sa o neho otrie a neskôr ho z kožuchu zliže, takže sa otrávi.

Možno použiť aj pasce (niekedy sa osvedčí aj klasická pascička na myši) a elektronické odpudzovače - pozri odstavec hryzec vodný.

Hryzec vodný

Hryzec je u nás najväčším druhom hrabošovitých hlodavcov. Dorastá aj dvadsať centimetrov a vzhľadom pripomína potkana. Vyskytuje sa predovšetkým v blízkosti vodných tokov. Škody pácha predovšetkým na koreňoch rôznych rastlín a stromčekov.

Prítomnosť hryzca poznáme podľa jeho chodníčkov - vedú pomerne plytko pod povrchom, takže tvoria vyvýšeniny v pôde. Ak zem odhrabeme, väčšinou nájdeme zvyšky jeho potravy. Živí sa koreňmi i zelenými časťami rastlín. Z pestovaných plodín mu najviac chutia jabloňové korene a koreňová zelenina. Pri výsadbe mladých stromčekov v ohrozených oblastiach je vhodné chrániť korene drôteným pletivom.

Zbaviť sa hryzca môže byť niekedy náročné, nedajte sa však odradiť prvým neúspechom.

Niekedy môžu na týchto škodcov zabrat elektronické odpudzovače hlodavcov. Tie vydávajú buď počuteľný, alebo ultrazvukový signál, ktorý môže hlodavce zahnať. Je však potrebné si uvedomiť, že ak máte veľkú záhradu, nemusí jeden odpudzovač stačiť - vyženie hlodavce len zo svojho dosahu. Účinnejšie sú odpudzovače vydávajúce nepravidelný signál, pretože na pravidelné zvuky si hlodavce môžu zvyknúť. Tento systém odpudzovania nemusí byť vždy účinný, je však nenáročný, nepotrebuje veľkú údržbu a je úplne bezpečný. Ak máte domáce zvieratá, nemusí im tento plašič v blízkosti domu vyhovovať.

Hlodavec všeobecne neznáša hluk, niekomu sa podarí ho vyhnať trebárs aj len častým kosením trávy alebo rachotivými veterníkmi z petfliaš.

Proti hlodavcom môžeme použiť aj rôzne druhy jedovatých návnad a pascí. Návnady kladieme do nôr alebo pred ich vchody. Opäť je nevhodné ich používať, ak máte doma zvieratá alebo malé deti. Nebezpečenstvo znamenajú aj otrávení hlodavce, ktorých môže pes alebo mačka zožrať.

Pasce kladieme do používaných nôr alebo tesne pred ne.

Hlodavce sú opatrní a nedôverčiví. Ak zanecháte na pasci alebo návnade svoj pach, pravdepodobne sa do nej nechytia. Proto pracujte buď v rukaviciach, alebo aspoň pred manipuláciou si v rukách pomnite čerstvú zeminu.

Aj silné pachy môžu tohto hlodavca odpudiť, väčšinou sa však presunie len o niekoľko metrov ďalej. Môže to však byť účinné, ak ho chcete vyhnať len zo záhona. V takom prípade môžete skúsiť vysadiť silne aromatické rastliny ako cesnak alebo afrikány. Tiež môžete skúsiť vkladať silne voniace či zapáchajúce látky priamo do nory - napríklad látku napustenú benzínom, cigaretové ohorky, syrečky alebo trebárs chlpy niektorého väčšieho predátora, trebárs psa.

Húsenice

Húsenice sú larvy rôznych druhov hmyzu. Aj keď dospelci bývajú neškodní alebo dokonca prospešní, žravé húsenice môžu spôsobiť veľké škody, napríklad odlistenie celých stromov alebo úplnú likvidáciu časti úrody.

Ak je húseníc málo, nie je potrebné robiť si s nimi starosti. Ak je ich trochu viac, môžete ich skúsiť oberať manuálne. Keď však dôjde k premnoženiu, je na mieste obrana, biologická alebo chemická.

Biologická ochrana proti húseniciam spočíva v aplikácii roztoku s baktériou Bacillus thuringiensis, ktorá húsenice napadá a likviduje. Tento sposob ochrany však nie je príliš efektívny, spôsobené straty väčšinou hmyz rýchlo kompenzuje. Účinnejšia je ochrana chemická, ktorá je väčšinou založená na báze prírodného alkaloidu pyretrínu, ktorý je súčasťou jedovatých druhov kopretín.

Prípravky a pasce proti škodcom môžete teraz kúpiť u nás za najvýhodnejšie ceny!