Kyslý ako šťovík

Šťovíky patria do čeľade rdesnovité (Polygonaceae), rodu Rumex. Tento rod zahŕňa okolo 200 druhov rastlín, které sa vyskytujú na celom svete, predovšetkým na severnej pologuli.

U nás patrí k najrozšírenejším šťovík kyslý (Rumex acetosa, syn. Acetosa pratensis), niekedy známy aj ako šťovík obyčajný, kyseľač lúčny alebo šťavel. Ďalším obvyklým zástupcom tohto rodu je šťovík kučeravý (Rumex crispus). Oba sa vyskytujú najmä na pasienkoch a lúkach s vlhkejšou pôdou.

Deti šťovíky často trhajú a ochutnávajú. Nie div, jeho kyslá chuť je totiž naozaj príjemná a osviežujúca. Vďaka tomu môže nájsť místo ako zaujímavé korenie alebo zelenina aj vo vašej kuchyni.

Šťovíky v kuchyni

Do jedla vyberáme najlepšie mladé, svetlo zelené listy. Najvhodnejšie sú čerstvé jarné lístky. Použiteľné sa však dajú nájsť aj v lete. Vyhýbame sa starým hrubým listom s červenavými škvrnami.

Šťovík sa hodí do slaných jedál, ktoré chceme spestriť, napríklad namiesto citróna. Väčšinou používame listy nadrobno nasekané. Hodí sa do šalátov, polievok a omáčok, k hydine alebo rybiemu mäsu.

Ak pri úprave vajíčok pridáme šťovík, zvýrazní sa farba žĺtka a ozvláštni chuť bielka. Výborne chutí aj ryba dochutená šťovíkom, veľmi známy je napríklad losos na šťovíku, ktorým sa pýši francúzska kuchyňa.

Šťovík obsahuje veľké množstvo kyseliny šťavelovej, ktorá je inak obsiahnutá takmer v každej listovej zelenine a ovocí, v šťovíku však vo väčšom množstve. Proto denne nejedzte viac než 50, maximálne 100g jeho listov. Kyselina môže byť neutralizovaná jeho povarením v mlieku, preto býva šťovík najčastejšie súčasťou smotanových omáčok a polievok.

Šťovíková polievka

potrebujeme:

- 1 vajce

- kúsok masla

- smotanu na varenie

- nakrájané listy šťovíku (5 dkg)

- vopred uvarené kocky zemiakov

- korenie podľa chuti (soľ, čierne korenie, vegeta, ocot, muškátový kvet)

Postup:

Pokrájané listy šťovíku krátko orestujeme na masle. Pridáme korenie (soľ, čierne korenie, vegetu, muškátový kvet) a vodu. Privedieme k varu a povaríme asi 5 minút, šťovík sa nesmie rozvariť.

Potom pridáme predvarené zemiaky a necháme ešte 10 minút variť. Do vriacej vody vmiešame vajíčko. Podľa kyslosti šťovíku môžeme prikysliť octom. Keď polievka prestane variť, vmiešame do nej smotanu.

Polievku podávame s čerstvým chlebom.

Ak vám šťovík zachutnal a chceli by ste si čerstvé lístky užívať celoročne, môžete si ho vypestovať v kvetináči alebo si ho zavárať do zásoby - pokrájaný šťovík podusíme na tuku (opatrne, aby sa neuvaril na kašu - 5 minút stačí) a preložíme do zaváraninových pohárov (vhodné jsou nejake menšie). Poháre uzavrieme a sterilujeme počas 10 minút pri teplote 90 stupňov.

Netušená liečivka

Obzvlášť v stredoveku bol šťovík používaný ako liečivá bylina. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C a provitamínu A, železa, draslíka, vápnika a iných prvkov. Je využívaný aj na získavanie zeleného potravinárskeho farbiva.

Šťovík funguje najlepšie čerstvý, sušením zanikajú takmer všetky účinné látky. Jediným spôsobom uchovávania je zaváraním do pohárov, pri ktorom zostane zachovaná účinnosť aspoň čiastočne. Väčšiu liečivú silu má šťovík kyslý, ak však nezoženiete ten, možno použiť aj šťovík kučeravý.

Vďaka železu pomáha konzumácia šťovíku krvotvorbe a proti anémii. Podporuje trávenie a reguluje vyprázdňovanie čriev - listy a oddenok mierne preháňajú, semená zastavujú.

Plody (semená) šťovíku majú silné protipriehľadové pôsobenie, pomáhajú často aj v prípade, keď bežné priemyselné lieky zlyhávajú.

Pestovanie šťovíku

Šťovík väčšinou ľahko nájdete v prírode, ide o bežný burinový na lúkach alebo poliach. Častejší býva na vlhších pôdach alebo miestach s nadbytkom dusíka.

Rastlinu poznáme ľahko - býva vysoká 30 - 100 cm, so šípovitými listami. Šťovík kučeravý má navyše okraje listov zvlnené.

Ak si nie sme istí, stačí malý kúsok ochutnať - ak je kyslý, ide o správnu rastlinu, ak nie, radšej sústo vypľujeme.

Zberáme mladé čerstvé listy, starším a začervenaným sa vyhneme.

Ak by ste radi mali šťovík bližšie než na lúke, nie je nijako ťažké si ho vypestovať. Stačí v lete nazbierať semená z odkvitnutých rastlín, tie nechať vysušiť a zasiať.

Semená majú veľmi vysokú klíčivosť (okolo 80%) a môžete si ich nazbierať aj do zásoby - vydržia klíčivé totiž aj niekoľko desiatok rokov!

Šťovíku sa bude dariť prakticky všade, kde nie je pôda úplne vyprahlá, môžete si ho pestovať aj v kvetináči za oknom.

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho aj so svojimi priateľmi!