Diétny a nenáročný zeler

Zeler (lat. Apium graveolens) patrí medzi koreňovú zeleninu. Kto si dokáže predstaviť zeleninovú polievku bez zeleru? Ľudstvo ho pestuje a využíva už od staroveku, pôvodne pochádza z Ázie.

Pestujeme ho z predpestovaných sadeníc. Využívame vňať aj bulvy zeleru. Vňať, rovnako ako semená zeleru, sú súčasťou stredomorskej, balkánskej a anglickej kuchyne. Zeler je jednou zo zložiek grilovacích zmesí a zmesí určených na pečenie.

Zeler z bahnitých močiarov

Už odpradávna ľudia poznali a používali zeler, hlavne jeho odrodu zeler močiarny (lat. Apium graveolens L. var. Silvestris), ktorý divo rástol v bahnitých pôdach obsahujúcich soli v oblasti Stredozemia.

Ako korenie zeler používali už starí Egypťania aj Rimania. Starovekké národy ho využívali aj ako prírodné afrodiziakum a jeho listy doplňovali do smútočných kyticí. Zeler spomína aj Homér vo svojom diele Odysea, kde víťazov ovenčovali práve týmto druhom zeleniny.

Do našich zemepisných šírok prišiel v ranom stredoveku pravdepodobne z Talianska. Prvá zmienka o pestovaní zeleru a používaní jeho koreňov u nás pochádza zo 16. storočia. Na území Česka sa zeler bulvový začal pestovať až v 19. storočí.

Vo svojom herbári ho spomína mestský lekár Lonicerus z Frankfurtu nad Mohanom v roku 1564, kde zeler odporúča "na zaháňanie melanchólie, proti bolestiam pečene a sleziny a tiež na získanie zdravej farby pokožky."

U zeleru môžeme využiť ako bulvu, tak listy. Zeler je neoddeliteľnou současťou zeleninovej polievky a listy sú výborným dochucovadlom.

Ako vypestovať zdravý zeler

Zeler je dvojročnou zeleninou, ktorá je veľmi citlivá na chlad. Vysadzujeme ho preto na záhon až od polovice mája. Jeho skoršia výsadba by mohla spôsobiť vybíhanie kvetu. Za normálnych okolností vykvitne až druhý rok od výsadby.

Pestujeme ho zo sadeníc, ktoré si predpestujeme v pařeništiach. Semená zeleru vysievame koncom februára alebo v priebehu marca. Vypestovanie vhodnej sadenice trvá 75-90 dní.

Záhon pravidelne pletieme, primerane zalievame a pravidelne vetrávame. Sadenice zeleru s 2-3 pravými lístkami vysadzujeme na záhon do sponu 25x30 cm a to tak, že sa srdce nesmie zasypať, teda koreňový krček musí trochu vyčnievať. Umiestňujeme ho do ílovitých alebo ílovito-piesočnatých pôd s dostatkom humusu a vlhkosti. Zeler je náročný na minerálny obsah pôdy - musí mať dostatok dusíka, fosforu a draslíka. Preto je vhodné miesto pred výsadbou zeleru dobre prihnojíť kvalitným kompostom alebo NPK hnojivom.

Rastlinka zeleru má rada tienisté záhony, nie suché a slnečné miesta. Zeler je koreňovou zeleninou s dlhým vegetačným obdobím 180 -250 dní.

Z chorôb zeler postihuje hubovité ochorenie septorióza. Sú pre ňu charakteristické žlté až žltohnedé škvrny.

Druhy zeleru a ich pestovanie

Zeler bul'vový (lat. Apium graveolens L. var. Rapaceum) patrí medzi dvojročné zeleniny z čeľade zelerovité (lat. Apiaceae). V našich podmienkach pestujeme zeler ako jednoročnú zeleninu.

Pestujeme ho zo semien, ktoré je vhodné si vopred predpestovať v pařenisku. Klíčenie semien trvá 2-3 týždne, vypestovanie sadeníc trvá približne 75-90 dní. Malé sadenice zeleru s 2-3 pravými lístkami umiestňujeme na záhon v priebehu mája do sponu 20x25cm. Pri pestovaní zeleru dbáme na hĺbku výsadby, do pôdy ho umiestňujeme po koreňový krčok, nie však hlbšie než rástol v pařenisku.

Koreň bul'vového zeleru zberáme v priebehu októbra počas suchého počasia. Nať zeleru ostrihávame, jeho bul'vu očistíme od zeminy, skrátime koreňové a uskladníme na hromadu, aby bol zeler chránený pred zamrznutím. Takto môžeme korene uskladniť zhruba 2 - 3 mesiace. Zeler je vhodné uskladniť vo vlhkom prostredí (pri vlhkosti 90 -95%) a pri teplote 0 až + 2 stupne.

Zeler stopkový (lat. Apium graveolens L. var. Dulce) sa prevažne pestuje v západnej Európe a v Amerike. Má rovnaký pôvod ako zeler bul'vový. Zeler stopkový má rád teplejšie polohy, nie príliš suché. Sadíme ho do viac hlinito-piesočnatej pôdy, ktorá je výživná a dobre premoknutá.

Semená stopkového zeleru sadíme v marci, priamo na záhon ho vysadzujeme v máji alebo sejeme v polovici apríla a vysadzujeme začiatkom júna. Rastliny zeleru stopkového sadíme na záhon do sponu 50x30cm, na malých plochách môžeme zeler sadiť do sponu 25x25 cm, čím sa stopky dobre vybelia. Počas vegetačného obdobia zeler stopkový kyprieme, pravidelne zavlažujeme a prípadne prihnojujeme.

Na konci augusta jeho listy zaväzujeme ľahko v dolnej časti rastliny, v hornej časti pevne. Následne počas 10 dňového intervalu ho dvakrát prioravávame. Zhruba o mesiac až 5 týždňov zeler stopkový zberáme odrezaním celej rastliny, prípadne aj s časťou koreňa. Z prvého výsevu vykonávame zber v septembri, u druhého výsevu v októbri až novembri. Potom ich ukladáme ľahko do debien.

Zeler listový (lat. Apium graveolens L. var. Secalinum) je zo všetkých foriem zeleru najmenej rozšírený. Najviac je rozšírené jeho pestovanie v Holandsku a Francúzsku, hoci má rovnaké pestovateľské nároky ako zeler bul'vový.

Zeler listový vysadzujeme koncom marca do sponu 40x30cm. Pre jeho rast a vývoj je dôležitý dostatok vlahy a živín v pôde. Listy zeleru listového môžu v priaznivých podmienkach narásť až do výšky 60cm. Jeho bul'va býva malá a husto porastená bočnými koreňmi.

Neskoro na jeseň sa rastlinky vyryjú. Nať zeleru listového orezávame 2-3 cm nad srdíčkami, ktoré však netreba poškodiť. Pri jeho pestovaní z 1 m2 získame 4-5 kg natě, ktorú môžeme vysušiť a neskôr využiť ako korenie do polievky. Bul'vy listového zeleru po zbere naložíme do debien do pivnice.

Vňať listového zeleru obsahuje Apiol, čo je aromatický silica, vitamín B, karotén a z minerálnych látok fosfor a vápnik.

Čo prináša zeler do kuchyne?

Hlúza zeleru obsahuje 85% vody, 1% bielkovín, 10% glycidov a 1,5% vlákniny. Je pre neho charakteristický vysoký obsah vitamínov rady B - hlavne vitamín B1, B2, ďalej vitamín PP a vitamín C. Z minerálnych látok obsahuje sodík, draslík, horčík, vápnik a kyselinu fosforečnú. Skúste si urobiť zelerový šalát a uvidíte, ako vás milo prekvapí jeho chuť alebo napríklad smažený zeler, tiež nie je na zahodenie.

Zeler je súčasťou redukčných diét, pretože 100g zeleru obsahuje iba 19 Kcal.

Zeler má močopudné a detoxikačné účinky. Je prírodným diuretikom, ktoré podporuje tvorbu moču, vďaka čomu čistí aj pohybový aparát, v ktorom rozpúšťa usadeniny. Preto je zeler vhodný na pravidelné užívanie pre ľudí trpiacich reumatizmom, artritídou alebo dnou.

Zeler zároveň posilňuje chuť do jedla aj stimuláciou tvorby žlče, zlepšuje funkciu žalúdka, znižuje hladinu cukru v krvi aj krvný tlak. Vďaka vysokému obsahu vitamínov rady B blahodárne pôsobí na vlasy, nechty aj na pokožku. Je však potrebné dávať pozor na to, aby náš jedálniček nebol jednostranný, pretože veľká konzumácia zeleru môže rozvratiť vnútornú rovnováhu v tele. V ľudovom liečiteľstve sa používa zeler na zvýšenie mužskej potencie.

Čerstvý zeler používame na prípravu šalátov, omáčok, majonéz a štiav. Varený zeler je súčasťou polievok alebo ho môžeme opiecť. Za najzdravší sa považuje v surovej forme.

Zelerový olej nás osviežia a zbaví únavy

Zelerové semienka môžeme využiť aj na prípravu zelerového oleja, ktorý je určený najmä k aromaterapii. Charakteristická zelerová vôňa slúžila pôvodne rastline ako ochrana pred plesňami a baktériami. Vôňa zelerového oleja vás zbaví únavy, podporí koncentráciu organizmu, čím zabráni únave. Zelerový olej je vhodné aj konzumovať, 3x denne 1-2 kvapky prípadne do pečiva alebo do chleba.

Niečo na zub zo zeleru

Zelerové tyčinky

Na prípravu zelerových tyčiniek potrebujeme:

100g zeleru

150g polohrubej múky

150g margarínu

150g eidamského syra

150g strúhanky

1 vajce

soľ

Zeler a eidamský syr si nastrúhame na jemné kúsky. Do zmesi pridáme múku, margarín, strúhanku, soľ a vypracujeme cesto. Potom cesto vyvaľkáme na tenko, potriame ho rozšľahaným vajíčkom. Z cesta vystrihávame tyčinky a v rúre upečieme do zlatova. Podávame vychladené.. :)