Ako na zrýchľovače - pestujte rýchlejšie

Rýchlenie rastlín je sposob pestovania, ktorým sa skráti doba od vysiatie semien po kvitnutie rastliny alebo jej zber. Najčastejšie sa využíva pre pestovanie zeleniny mimo bežnú vegetačnú dobu (pestovanie v skleníkoch, pareniskách alebo fóliovníkoch), avšak využíva sa aj pre načasovanie kvetu okrasných rastlín. Medzi najčastejšie rýchlené kvety patria tulipány, narcisy, hyacinty a ďalšie záhradnícky atraktívne cibuľoviny.

Dobrým príkladom rýchlenia drevín je rezanie vetvičiek čerešne (tzv. barboriek), ktoré vo váze do Vianoc krásne rozkvitnú. Rýchlenie rastlín nie je zložité, ale je k nemu potrebná istá dávka trpezlivosti a starostlivosti. Princíp rýchlenia spočíva predovšetkým vo vyššej teplote, pri ktorej sa rastliny pestujú. Niektoré druhy jsou okrem teploty citlivé aj na dĺžku slnečného svitu, rýchlenie takýchto rastlín je preto zložitejšie.

Rozkvitnuté tulipány navodia jarnú atmosféru a vyženú zimu

Najlepším spôsobom, ako navodiť jarnú atmosféru, sú rozkvitnuté kvetináče. Rýchlenie cibuľovín nie je vec zložitá, ale je třeba sa na ňu pripraviť s dostatočným predstihom. Pre rýchlenie sa hodí celá rada cibuľovín. Vhodné sú bledule, snežienky, modrivce, hľúznaté krokusy, hyacinty, tulipány aj narcisy.

Cibuľky určené k rýchleniu sa vysádzajú do kvetináčov už v septembri. Pri sadbe sa umiestňujú tak, aby im vyčnievali špičky. Nutná je ľahká pôda s prídavkom piesku, rašeliny, príp. perlitu. Pre rýchlenie sú vhodné výhradne okrúhle cibuľky, väčšie a na pohľad nepoškodené. U tulipánov a narcisov s veľkosťou aspoň 3 cm, u hyacintov 5 cm. Len u týchto väčších cibuľiek je predpoklad, že majú dostatočné množstvo zásobných látok a na jar rozkvitnú do krásy. Cibuľky je najlepšie vysádzať v skupinách po 3 až 5, pretože takto vyzerajú počas kvetu najlepšie. Iba hyacinty vysádzame zvlášť.

Veľmi efektný sposob je osadzovanie truhlíkov niekoľkými druhmi cibuľovín súčasne.

Nádoby je dobré umiestniť do pareniska alebo do skleníka (zapustené do pôdy) a tu nechať cibuľky zakoreniť. Po niekoľkých mesiacoch sa začína s premiestňovaním do priestorov s vyššou teplotou. V decembri možno začať premiestňovať drobné cibuľoviny ako sú snežienky a bledule, v januári hyacinty a modrivce, vo februári tulipány a na začiatku marca narcisy.

Pozor na teplotu pestovania

Nádoby s rastlinami nie je dobré vystavovať ihneď izbovej teplote, rastliny sa najprv musia otužiť. Najprv sa rastliny umiestňujú do nevykurovanej miestnosti alebo do chodby, v ktorej sa teplota pohybuje medzi 10 až 12°C. Zhruba po dvoch týždňoch ich možno premiestniť do priestorov s teplotou 16 až 18°C.

K vykveteniu rastlín dôjde za 3 až 6 týždňov od vybratia zo skleníka. Doba závisí od druhu rastliny a tiež od konkrétnych podmienok prostredia. U rastúcich rastlín je potrebné dbať na dostatočnú zálievku. Po odkvitnutí umiestnime cibuľky späť do pôdy, ale aj v tomto prípade je dôležité dbať na postupné otužovanie (tj. postupné znižovanie teploty). Pre rýchenie možno cibuľky používať opakovane, no nie dva roky po sebe.

Vlastná zelenina jednoducho a rýchlo

Na rýchenie je vhodná predovšetkým zelenina s kratším vegetačným cyklom. Najčastejšie takto pestovanou zeleninou je hlávkový šalát, ale vhodné sú aj kaleráby, rajčiny, karfiol, papriky, šalátové uhorky či baklažán. Veľmi vhodnou a nenáročnou rastlinou je reďkovka. Pre rýchenie zeleniny prednostne využívame špeciálne vyšľachtené odrody, v súčasnosti sú ľahko dostupné prakticky v každom záhradníctve.

Ak máme k dispozícii pařenisko, môžeme sa do záhradníčenia pustiť už v druhej polovici marca. Výsadba semien sa vykonáva najlepšie do truhlíka, či inej nižšej nádoby. Kvetináče nie sú v tejto fáze príliš vhodné, horšie sa s nimi manipuluje a sú zbytočne hlboké. Substrát musí byť ľahký a vzdušný. Je možné ho vytvoriť premiešaním vyzretého, preosiateho kompostu s rašelinou, príp. perlitom.

Zakúpiť možno aj špeciálne zmesi s označením "pre výsev". Zeminu vložíme do nádob, ľahko udusáme a zarovnáme. Semená sa potom vysádzajú buď po celej ploche alebo do radov. Pred výsadbou je vhodné osivo namočiť do vody, čím dôjde k jeho nabobtnaniu a podporí sa tak klíčenie. Pred výsadbou do substrátu necháme však osivo oschnúť.

Po umiestnení do substrátu zavlažujeme odstátou vodou, najlepšie pomocou rozprašovača, ktorý nespôsobí splávanie semien dokopy. Zavlažovanie niekoľkokrát opakujeme. Potom ľahko prikryjeme zeminou a zakryjeme krytom. Naďalej dbáme na pravidelnú zálievku. Ak osivo preschne, s veľkou pravdepodobnosťou už nevyklíči. Ideálna teplota pre klíčenie je 18 až 25°C. Dôležité je tiež dbať na pravidelné odstraňovanie vrchného krytu pařeniska, čím sa reguluje teplota a vzdušná vlhkosť. Zamedzuje sa takto rozvoju plesní.

Pri rýchlení používajte na zálievku skôr rozprašovač. Je šetrnejší.

Ďalšou fázou je prepichovanie

Prepichovanie rastlín do kvetináčov sa vykonáva v okamihu, keď majú dobre vyvinuté semenné lístky. Substrát možno použiť rovnaký ako pri výseve, alebo sú k dispozícii zmesi označené názvom "k dopestovaniu výsevu".

Okrem klasických kvetináčov je vhodné využiť rašelinové zakoreneňovače alebo poslúžia aj poháre od jogurtov, ktorým vytvoríme na dne dierku pre odtok prebytočnej vody. Využitie špeciálnych rašelinových zakoreneňovačov je výhodné najmä z toho důvodu, že pri následnom vysádzaní do pôdy už nedôjde k narušeniu koreňového systému rastliny a nádobka sa v pôde samovoľne rozloží. Počas prepichovania je vhodné rastlinkám mierne skrátiť korienok, čím dôjde k lepšiemu rozvoju koreňového systému.

Svetlo je dôležité hlavne na začiatku

U mladých sadeníc dbáme na dostatočný prísun svetla, nevystavujeme ich však priamemu slnku, mohlo by dôjsť k ich popáleniu. V prípade nedostatku svetla dochádza k nadmernému predlžovaniu a rastliny sú krehkejšie. Počas pestovania je dôležité udržiavať vhodné teploty.

Konkrétne šalát potrebuje pre rast teplotu minimálne 14 až 18°C cez deň a 12 až 14°C v noci. Niektoré druhy zeleniny sú však na teplotu citlivejšie (šalátové uhorky, paradajky). Tieto druhy potrebujú teplotu cez deň minimálne 20°C a v noci najmenej 12°C. S teplotou v pařenisku či v skleníku nie je dobré to preháňať - teploty nad 30°C brzdia intenzitu fotosyntézy a tým dochádza k zastaveniu rastu rastliny. Dobré nie je ani príliš veľké kolísanie teplôt medzi dňom a nocou, aj to brzdí rast rastlín.

Aké rastliny najčastejšie prirýchľujeme?

• Koreňovú zeleninu
• Papriky
• Šalát
• Ruže, gladioly, ľalie