Bob záhradný – naša najstaršia zelenina

Bob záhradný je tradičná zelenina, ktorá pomaly upadá do zabudnutia. Táto starobylá plodiná rastlina, známa aj pod názvom konský bob alebo bôb obyčajný, bola kedysi neodmysliteľnou súčasťou každej záhrady. Dnes ju však stretávame čoraz menej, hoci si zaslúži naše obnovené uznanie.

Prečo pestovať bob záhradný

Bob záhradný (Vicia faba) ponúka množstvo výhod pre moderného záhradníka:

Obohatenie pôdy dusíkom – ako všetky strukoviny, aj bob viaže vzdušný dusík pomocou hľúzkových baktérií na koreňoch
Skorá úroda – patrí medzi prvé zeleniny, ktoré môžeme v sezóne zberať
Odolnosť voči chladu – znáša mrazíky až do -5°C, ideálny pre jarné pestovanie
Výživová hodnota – obsahuje vysoké množstvo bielkovín, vlákniny a vitamínov B-komplexu
Nenáročnosť – nepotrebuje žiadne špeciálne hnojivá ani náročnú starostlivosť

Ako úspešne pestovať bob

Výsev a termíny

Bob záhradný vysievame veľmi skoro na jar, hneď ako je pôda spracovateľná – zvyčajne od marca do apríla. Niektoré odrody je možné vysiať aj na jeseň (september-október). Semená sú veľké a vysievajú sa priamo do pôdy na hĺbku 5-7 cm, v odstupe 10-15 cm v rade.

Pôdové nároky

Bob preferuje:

Ťažšie, vlhšie pôdy s dobrým obsahom humusu
pH pôdy 6,0-7,5
Slnečné stanovište s dostatkom vlahy
Nepestuje sa po strukovinách – vhodná je trojročná rotácia

Starostlivosť počas pestovania

Bob nevyžaduje náročnú starostlivosť. Pravidelná zálievka je dôležitá najmä v období kvitnutia a tvorby luskov. Vyššie odrody (nad 1 m) je dobré podviazať k oporám. Pri výške približne 80 cm odporúčame odštipnúť vrcholy – podporí to tvorbu luskov a znížime riziko napadnutia mšicami.

Zber a použitie

Bob môžeme zberať v dvoch štádiách:

Mladý, mliečny bob – chuťovo najjemnejší, zbierame približne 12-14 týždňov po výseve, keď sú semená ešte mäkké
Zrelý bob – pre sušenie a uskladnenie, zbierame po úplnom dozretí luskov

V kuchyni je bob mimoriadne univerzálny. Mladé semená sú výborné čerstvé v šalátoch, ako príloha alebo v polievkach. Zrelé a sušené bôby sú základom tradičných jedál a po namočení sa hodia do hutných zimných jedál.

Tradičné odrody stoja za pestovanie

Na trhu nájdete niekoľko osvedčených odrôd:

Hangdown Biely – klasická vysoká odroda s výbornými chuťovými vlastnosťami
Čierny bob – odolná odroda s menšími, tmavšími semenami
Karmazín – nízka odroda vhodná aj do menších záhrad

Záver

Bob záhradný si zaslúži návrat do našich záhrad. Je to ekologicky prospešná plodina, ktorá obohacuje pôdu, ponúka skorú úrodu a je plná živín. Jeho pestovanie je jednoduché a výsledky sú chutné. Vyskúšajte túto tradičnú zeleninu a objavte jej zabudnuté kvality!

Bôb obyčajný (Faba vulgaris) je rastlinou z čeľade bôbovitých (lat. Fabaceae). V novej terminológii sa bôb obyčajný začal nazývať vika bôb (lat. Vicia faba) a byl zaradený do čeľade vikovitých (lat. Viciaceae) rastlín. Ďalším, najmä v minulosti často používaným označením je bôb konský. Bôb obyčajný je veľmi významnou poľnohospodárskou plodinou, ktorá sa pestuje v miernom klimatickom pásme.

Podľa veľkosti semien (bôbov) sa rozlišujú tri základné formy tejto plodiny

Bôb záhradný zvaný tiež svinsky (lat. Vicia faba var. major). Táto forma bôbu sa pestuje ako zelenina na záhradkách i v poľnohospodárskej veľkovýrobe pre potravinárske spracovanie.

Bôb konský zvaný tiež poľný (lat. Vicia faba var equina) sa zapracováva do krmných zmesí pre zvieratá. Vyrábajú sa z neho tzv. "horúcovzdušné sušiarne

Bôb drobnosemenný zvaný tiež holubí (lat. Vicia faba var minor) sa hodí skôr ako predplodina a zelené hnojenie.

Kvety bôbu sú trojlaločné, pripomínajú trojlístok.

Ako bôb vôbec vyzerá?

Dobre vyvinutá rastlina bôbu môže byť až 1 meter vysoká a mať mohutné kvetenstvo. Kvety bôbu sú biele, samosprašné, môžu mať až 4 cm. Z kvetov sa vytvoria podlhovasté, hnedočierne struky. Listy bôbu obyčajného pripomínajú ďatelinu, sú trojčetné. Koreňový systém nie je príliš rozsiahly, preto sa pri pestovaní na záhradke odporúča prikrývať k stonkám zeminu.

Odkiaľ sa bôb vzal?

Bôb obyčajný pochádza zo severnej Ameriky a juhozápadnej Ázie. Vo východnom Stredomorí ho bežne konzumovali už 6000 pr. n. l. Do strednej Európy sa rozšíril neskôr, ale nikdy sa nepestoval príliš masívne.

Vypestujte si bôb obyčajný na svojej záhradke!

Bôb obyčajný si na svojej záhradke môžete vypestovať aj zo semien z nášho e-shopu. Bôb obyčajný je rastlinou pripomínajúcou fazuľu, jeho kvety sú bielej farby. Z kvetov sa vyvíjajú struky obsahujúce biele plody - bôby. Chuťovo sú bôby vynikajúce, majú jemnú múčnatú konzistenciu. Bôbom sa najlepšie darí v skôr pohnojnenej kyprý pôde.

Bôby sú chuťovo vynikajúce, majú jemnú múčnatú konzistenciu.

Aké podmienky bobu najlepšie vyhovujú?

Bob má zo všetkých strukovín najvyššie požiadavky na kvalitu pôdy aj na klimatické podmienky, napriek tomu však jeho pestovanie nie je nijako zložité. Bob najlepšie prospievá v ťažších, ílovitohlinitých pôdach, ktoré jsou bohaté na vápnik aj na ostatné živiny. Vhodné pH pôdy by malo byť neutrálne v rozmedzí 6,8 - 7. Bob nie je náročný na teplo, preto sa mu darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Rizikové sú tu akurát tak neskoré prízemné mrazy, ktoré by bob mohli poškodiť. V počiatočnej fáze rastu bobu mierne prízemné mrazy nevadia. Vysoké nároky má bob na vodu. Zvýšené množstvo vody boby potrebujú v období začiatku rastu, pretože práve v tomto období sa vytvorí najviac zelenej hmoty. Staršie rastliny rastú pomalšie, preto sa aj potrebná dávka vody znižuje.

Výsev bobu

Bob obyčajný sa vysieva priamo do pôdy skoro na jar. Semená začínajú klíčiť pri teplotách tesne nad bodom mrazu, takže sa môžu vysiať už vo februári a marci. Mierne prízemné mrazy (cca do - 4 °C) boby bez problémov prežijú. Boby sa vysádzajú v spone cca 50 x 80 cm. Do jedného miesta sa vždy vysieva 2 - 3 semená. Po vyklíčení je nutné dodať mladým rastlinkám dostatočné množstvo vody, aby sa mohli dobre vyvíjať. Záhony s bobom udržiavajte bez buriny.

Boby vytvárajú veľké množstvo zelenej hmoty, ktorá sa využíva ako tzv. "zelené hnojenie"

Bob ako zúrodňovač pôdy

Bob sa k zúrodneniu pôdy využíva dvojakým způsobom. Vzrástlé rastliny bobu majú veľké množstvo zelenej hmoty, ktoré sa po zaorání stáva tzv. "zeleným hnojivom", ktoré pôdu obohratí o dôležité živiny. Ďalším obrovským prínosom pre pôdu je schopnosť bobu viazať na hľúzkatých baktériach na koreňoch vzdušný dusík. Bob je dobrou predplodinou aj výbornou krycou plodinou, pretože bujne rastúce mladé boby nedovolia vyrásť burinám. Na rovnakom mieste by sa bob nemal pestovať dlhšie ako 4 roky.