Hruška liečivá, sladká a šťavnatá

Hruška obyčajná, medzi všetkými známa ako "hruška", je strom, bez ktorého si svoju záhradu ani nemožno predstaviť. Patrí k najznámejším ovocným stromom na celom svete, ktorých plody sú sladké a šťavnaté. Niektorých z Vás to prekvapí, že už za čias našich babičiek bola vždy neoddeliteľnou súčasťou kuchyne a využívali ju aj pri liečení rôznych ťažkostí.

Od doby kamennej až po súčasnosť

Hruška byla už v mladšej dobe kamennej známym ovocím. V dobe bronzovej sa z divokých hrušiek s drobnými plodmi postupne stávali hrušky, ako ich poznáme teraz. Pochádza z Perzie, Kaukazu a južného Ruska. Odtiaľ sa rozšírila cez Turecko a Grécko do strednej Európy. V prvom storočí - Plinius, rímsky prírodovedecký bádateľ, poznal dokonca 35 odrôd hrušiek. A v roku 1874, vo svojom "Veľkom ilustrovanom herbári", Ferdinand Müller uviedol, že v tejto dobe sa z hrušky, lepšie povedané, z ich jadierok, využívali na výrobu oleja. K nám sa hruška dostala v 18. storočí z Anglicka.

Ako ju vlastne poznáme?

Hruška obyčajná (Pyrus communis - ružovité) je opadavý listnatý strom. Vyrastá až do výšky 20 m a má podlhovastú a vajcovitú korunu. Listy sú premenlivých tvarov, najčastejšie elipsovitých, sú až 7 cm dlhé a až 5 cm široké, vpredu zašpičatené. Kvety rastú až po 9 v chocholíkoch, a to od apríla do mája pred vyrašením listov. Plody sú zelené až žlté, vajcovitého až fľaškového tvaru. V dnešnej dobe je známych až 1 500 odrôd. Niektoré plody odrôd však nie sú vhodné na ďalšie spracovanie.

Ako si vypestovať zdravú hrušku?

Sú rôzne možnosti, ako si hrušku obstarať. Môžete si kúpiť v obchodoch už vypestované stromčeky, väčšinou dvojročné, ktoré hneď sadíme do zeme.

My sa zameriame na sadenie semien.

Je to lepšia možnosť, vďaka ktorej môžete svojim deťom či vnúčatám rozprávať, že ste svoje stromčeky, ktoré môžu pokojne rásť aj 200 rokov, zasadili úplne od začiatku sami a že máte právom byť na to hrdí. A navyše viete, čím svoje stromčeky ošetrujete atď.

V prípade sadenia semien je nutná veľká trpezlivosť, pretože sa všetko hneď nemusí podariť. Je možné, že v zakúpenom vrecúšku môže byť jedno či dve semená nedostatočne vyvinuté (inými slovami slabé), ktoré nedokážu vyklíčiť. Takže si nemusíte vyčítať, keď urobíte presne všetko podľa návodu, že je to Vaša chyba.

Najprv zakúpené semená musíme nechať vyklíčiť. To sa robí takzvanou studenou stratifikáciou. Urobíme zmes buď z piesku alebo rašeliny.

Piesok - do vypraného piesku vložíme semená. Zmes dobre premiešame, aby sa semená v piesku rovnomerne rozdelili a silne ju navlhčíme. Doba stratifikácie je 90 dní.

Rašelina - rašelinu je nutné včas pripraviť. Musíme ju vysušiť a preosiať jemným sitom. Musí byť zveterala a rozomletá. Vložíme do nej semená a premiešame. Doba stratifikácie je 60 - 70 dní. Pre náš cieľ je lepšia rašelina, pretože zvyšuje klíčivosť semien za predpokladu, že zmes naozaj dobre prevzdušníte a zachováte jej vlhkosť.

Zmes dáme do truhlíkov a uložíme ich v pivnici alebo inom chladnejšom mieste, kde je teplota od 3 - 5°C. Po celý čas udržujeme zmes vlhkú, to znamená, že raz za mesiac zmes vyberieme z truhlíkov, zalejeme ju vodou a dobre premiešame. Zmes znovu vrátime do truhlíka. Semená ani zmes nesmú preschnúť, keďže by sa dozrievanie zastavilo. Keď uplynie doba stratifikácie (90 či 60-70 dní), sadíme ich do humóznej pôdy s dobrou drenážou do skleníka, aj po domácky vyrobeného. Dôležité je, že musia byť na priamom slnku. Do záhrady sa hrušky sadia najlepšie po dvoch rokoch (možno aj po 1 roku) a to mesiac pred prvými mrazíkmi, teda zhruba v novembri. Zasadíme ich do vlhkej a na živiny bohatej pôdy, na slnečné, ale pred vetrom chránené miesto.

Ďalší rok na jar upravujeme plochy okolo koreňov stromu. Mladé stromčeky nemajú rady trávny porast, preto pôdu okolo vyplejte a zamulčujte vrstvou kôry, maximálne do 5 cm od zeme. Taktiež ochráňte kvety pred mrazom. V lete, po prvom otrhnutí plodov, urobíme letný jemný rez, teda skrátime výhonky na 1/4 ich dĺžky a rez ošetríme. Na jeseň opäť sklidíme plody a v zime vykonáme radikálnejšie rezy stromu a prihnojíme kompostom, maximálne do 7 cm od zeme a zazimujeme.

Ak by ste chceli experimentovať alebo máte malú záhradu, môžete na jeden strom naroubovať ešte jeden druh hrušky, aký budete chcieť. Určité druhy hrušiek možno roubovať aj na určité druhy jabloniek. To pre vás znamená, že na jednom strome hrušky budete mať dva druhy - napr. Williamsovu čáslavku z jednej strany a z druhej strany napr. Madame Verté. Čáslavka sa zbiera v auguste a jej plody sú výborné na zaváraní, čerstvé kompóty či usušení a Madame sa zbiera v septembri a jej plody môžete skladovať v pivnici až do februára a pochutnávať si na nich pokojne aj o vianociach.

Na čo si dať pozor? Choroby a škodcovia hrušiek

Predovšetkým na škodcov a huby, ktoré hrušku napadajú.

Hrdza hrušková - najprv sa tvoria malé žlté škvrny na vrchných stranách listov a na dolných stranách vznikajú hrboľaté výrastky. Je to hubová choroba, ktorá sa na hrušku prenáša z jalova chvojky alebo čínskeho. Táto choroba sa objavuje v lete a v novembri. V novembri sa nemáte čoho báť, listy opadávajú, hruška zamrzne a ďalší rok bude zase v poriadku. V lete je to celkom niečo iné. Odporúča sa najprv odstrániť jalovce z dosahu do vzdialenosti od 150 do 200 m a ďalej ošetriť strom chemickým prípravkom. Odporúčaný je výrobok - Delan 700 WGD. Ošetrenie musí prebehnúť pred rozkvitom a musí sa zopakovať po rozkvite.

Strupovitosť hrušiek - je to hubové ochorenie. Prejavuje sa škvrnami na horných stranách listov, ktoré sa zväčšujú. Toto ochorenie dokonca napada aj plody - praskliny, deformácie. Na kôre mladých výhonkov je poškodenie výrazné a prejavuje sa četnými trhlinami. Keďže listy potom opadávajú na zem, hrozba väčšej infekcie nekončí. Výhodou je, ak máte veľa dážďoviek na záhrade, ktoré infikované listy zjedia, ak nie, musíte toto lístie najlepšie hneď a priebežne odstraňovať. Z chemických prípravkov Vám pomôže už spomínaný Delan či fungicídy.

Meraskrvnitá - je to škodca, ktorý nakladie vajíčka na rašiace listy a v teplých oblastiach aj na pupene. Žltoohnedo sfarbené larvy sajú listy. Dospelý hmyz prezimuje na kôre stromov. Mladé stromčeky môžu byť vďaka nej úplne zabrzdené v raste, pretože pri ssaní sa môžu prenášať ďalšie choroby podobné virózam. Pri slabom napadnutí nie je likvidácia nutná. Pri silnejšom môžeme jednotlivé výhonky odstrihnúť a zničiť, alebo použijeme chemické prípravky.

Vlnovník hruškový - vznikajú bradavičnaté zdureniny, ktoré sú najprv tmavozelené, potom sa zafarbujú čiernohnedo. Vlnovník je škodca a prezimuje v pupeňových šupinách a napáda na jar mladé listy. Pri napadnutí sú odporúčané prípravky na báze olejov.

Čo všetko možno z hrušky využiť?

Drevo

Drevo hrušky je červenohnedé, tvrdé, ťažké a trvanlivé. Pomaly sa suší a má tendenciu sa kriviť a deformovať. Kedysi sa používalo na výrobu nábytku - ľahko sa lešti. Teraz sa spracováva len strojovo, pretože drevo rýchlo otupuje hrany, takže by ste museli častejšie brúsiť nože a remeselníci od tohto komplikovaného spracovania nábytku upustili. Teraz sa drevo hrušky využíva na výrobu ozdobných predmetov, drevených mís, hudobných nástrojov, ako je zobcová flauta či husľové hmatníky. Navyše sa dobre lepí. Morením a lakovaním možno docieliť prekrásne povrchové úpravy - čierne morené hruškové drevo slúžilo ako náhrada drahého ebénového dreva (hruška polnička).

Plod

Hrušky sú chúlostivé na otlačenie, odporúčame ich otrhať, buď zo žebríka alebo pomocou česáčika na ovocie - na tyčke. U niektorých druhov sa vnútro rýchlo prezrieva, preto neskladujte všetky druhy v pivnici - naopak ich spracujte.

Surové hrušky sú pre nás ťažko stráviteľné (okrem odrôd, ktoré netrpia kamenitosťou - napríklad maslovky sú v poriadku). Naopak hruškovému kompótu sa pripisujú takmer liečivé účinky. Už naše babičky využívali plody pri takzvaných ťažkých nohách, pretože hrušky obsahujú veľa draslíka, ktorý má odvodňujúci účinok. Takisto pred a počas menštruácie, kedy sa im vďaka hruškám a draslíku značne uľavilo. Ďalej obsahujú provitamín A, vitamín E, vitamín C a E, železo a zinok.

Z hrušiek môžete robiť v podstate čokoľvek. Šťavu, mušt, aj hruškovicu, ale môžete ich konzumovať aj v pevnom stave, buď čerstvé alebo sušené, urobiť kompót, či ich upiecť na koláč, uvariť marmeládu či hlavné jedlo s mäsom. Som si istá, že je veľa gazdiniek, ktoré poznajú množstvo receptov a nie je potrebné sa o tomto ďalej rozpisovať, ale dovoľte mi aspoň jeden recept, ktorý sa u nás veľmi rýchlo ujal pri studených večeroch a takisto aj o Vianociach.

Recept na záver

Opité hrušky

6 ks hrušiek, 125 ml bieleho vína, 125 g cukru (akéhokoľvek), 1 tyčinka škorice, 6 klinčekov, kúsok zázvoru, 2 ks anízu, 500 ml rumu

Zrelé mäkké hrušky olúpte a nakrájajte ich na kocky (bez jadierok). Dajte ich do sklenenej nádoby s uzáverom. Víno, cukor, škoricu, klinčeky, zázvor, aníz krátko povarte. Nechajte zmes vychladnúť a potom cez sitko nalejte do nádoby k hruškám. Pridajte rum a zamiešajte. Ak sa Vám zdá rumu veľa, môžete časť nahradiť bielym vínom alebo vodou. Koktail dáme do druhého dňa vychladnúť do chladničky. Odporúčam ho piť pomaly a pritom relaxovať vo vani alebo pri stretnutí s priateľmi. V zime ho môžete piť aj studený, keďže je tam zázvor, o chvíľu Vám bude teplo.

Prajem Vám dobrú chuť