Ako pestovať karfiol

Karfiol (lat. Brassica oleracea var. botrytis) patrí do početnej skupiny rastlín vyšľachtených z kapusty zelenej (lat. Brassica oleracea). Karfiol, rovnako ako ostatné tzv. košťáloviny, patří do čeľade kapustovitých (lat. Brassicaceae) rastlín. Do skupiny košťálovin vyšľachtených z kapusty zelenej patrí aj kapusta, zelí či brokolica, o ktorých ste si mohli prečítať na našom webe. Ľudový názov pre karfiol znie "karfiol". Karfiol je najčastejšie pestovaný pre svoje zdužnatené kvetenstvo. Z kapusty zelenej ho vyšľachtili Arabi už v 16. storočí. Dnes je na trhu dostupných mnoho odrôd karfiolu od raných až po neskoré. Karfiol môžeme konzumovať zapečený, dusený alebo smažený.

Rané, letné i neskoré karfioly - vyberte si, ktorý je ľubo...

K veľmi raným odrodám karfiolu patrí karfiol raný Beta, ktorý je určený k studenému rýchleniu a veľmi ranému pestovaniu na záhone. Zdužnatené kvetenstvo (ružica) je biele, odolné proti fialoveniu. Tento raný karfiol je možné vysiať od januára do marca. Pre najranejšie pestovanie je určená aj odroda Bora so stredne veľkou ružicou smotanovo bielej farby.

Pre letné pestovanie bola vyšľachtená odroda Delta s veľkou ružicou bielej farby, ktorá môže dorásť do hmotnosti až 700 g. Tento letný karfiol by sa mal vysiať v období od marca do mája. V mesiacoch apríl a máj je možné vysiať aj ďalšiu letnú odrodu karfiolu - Brilant. Odroda Brilant má stredne veľkú, pevnú ružicu bielej farby. Prednosťou je veľká odolnosť proti prerástaniu, machovitosti aj proti žltnutiu.

Poloneskorá odroda určená pre letnú aj pre jesennú zber je Octavian. Rastliny vypestované zo semien vysiateych priamo na záhon v období od apríla do júna sú mohutné s tmavými listami. Ružica je biela, stredne hrbolatá. Aj táto odroda je veľmi odolná proti machovitosti, prerástaniu, žltnutiu aj fialoveniu.

Neskorá odroda karfiolu je White ball s veľmi pevnou a vysoko klenuteou ružicou. Semená sa do pôdy zapracujú v období marec - máj. Vzrástené karfioly majú široko elipsovité listy s voskovým povrchom.

Pre zdravý vývoj potrebujú karfioly dostatok vody, výživnú pôdu a správnu teplotu.

Živiny, voda a správna teplota sú základom pre úspešné pestovanie karfiolu

Pestovanie karfiolu je veľmi podobné ako u ostatných kapustovitých rastlín. Karfiol má rád svetlé stanovište, ale pobyt na prílišnom úpale mu veľmi neprospeje. Vysoká teplota by rastliny podporovala k rýchlemu vytvoreniu ružice, ktorá by nebola príliš kvalitná. Pôda pre karfiol by mala zadržiavať dostatočné množstvo vody a byť dobre vyhnojená. Karfiol je rastlinou prvej trate pestovania, preto sa sadí na záhony, do ktorých bol na jeseň zapravený vyzretý hnoj alebo kompost. Dostatok živín je jedným z kľúčových faktorov úspešného pestovania. Živiny by sa rastlinám karfiolu mali dodávať aj počas vegetácie. Ideálne sú síranovité hnojivá, ktoré neobsahujú chlór. Prevenciou proti tzv. vyslepnutiu (netvoreniu ružice) je dostatočné množstvo molybdénu v pôde, vhodné je tiež používanie hnojív, ktoré tento prvok obsahujú.

Ďalším mimoriadne dôležitým faktorom pre úspešné pestovanie karfiolu je dostatok vody. Predpestované sadenice by nikdy nemali byť premočené, čo by mohlo viesť k ich úhynu. Prídel vody je nutné výrazne zvýšiť po vysadení na záhon. Najviac vody karfioly spotrebujú pri tvorbe listov a následne aj pri tvorbe ružice. Najviac vody ku svojmu rastu všeobecne potrebujú neskoré odrody, najmenej vody naopak potrebujú odrody skoré. Svoju úlohu hrá aj teplota, pri ktorej sú karfioly pestované. Ideálna teplota pre klíčenie je cca 15 - 20 °C. Mladé sadenice sa uspokoja s teplotou o niečo nižšou cca do 15 °C. Vysoké teploty v dobe rastu listov a zakladania ružice môžu znižovať kvalitu ružice. Môže dôjsť k predčasnému založeniu ružice, ktorou budú prerástať listy.

Vysadené karfioly pravidelne zalievajte, odburiňujte, okopávajte a dodávajte im živiny.

Ideálne je pestovanie karfiolu z predpestovanej sadby

Najmä skoré odrody karfiolu je vhodné pestovať z predpestovanej sadby. Semená skorých odrôd sa môžu do pestovateľských zariadení vysiať už počas februára a marca. Výsev by nemal byť príliš hustý (v opačnom prípade je nutné pikírovanie), aby mali mladé sadenice dostatok priestoru pre rast. Medzera medzi predpestovanými sadenicami by mala približne zodpovedať ich aktuálnej veľkosti. Po výseve je nutné pôdu zaliať a udržiavať neustále mierne vlhkú. Prílišné sucho by mohlo prerušiť zdravý vývoj sadenice. Na záhon by sa mali vysádzať dobre prekorenené sadenice s 3 - 4 pravými listami, vždy až po odznel posledných mrazíkov. Ideálny spôsob výsadby karfiolu na záhon je cca 50 x 50 cm.

Tip pre výsadbu: karfioly po výsadbe lepšie prekorenia, ak do pôdy najprv zaorať čerstvo pokosená tráva

Doba výsadby na záhon závisí od konkrétnej odrody. Rané odrody sú odolnejšie a môžu sa pod netkanou textíliou vysádzať už koncom marca, letné odrody sa vysádzajú v máji a v júni, neskoré odrody musia prísť do pôdy najneskôr do polovice júla. Počas vegetácie je nutné pravidelne zalievať, prihnojovať a nesmie sa zabudnúť ani na odburinenie záhona a okopávanie. Karfioly sa za vzornú starostlivosť odvďačia krásnymi ružicami. Na hnojenie karfiolu sa odporúča dusíkaté hnojivo.

Z vopred vypestovaných sadeníc vám karfioly porastú ako z vody.

Tip pre bielu ružicu: mechnateniu a žltnutiu ružíc karfiolu zabránite včasným zalomením listov nad ružicu

Čo môže ohroziť vašu úrodu karfiolov?

Aj karfiol je napadaný množstvom chorôb a škodcov. Najčastejšie ide o plesne kapustovitých, mšicu kapustnú, bieločku kapustnú, krytonosa kapustového. Z chorôb karfioly trpia najmä guľovitosťou koreňov kapustovitých a nedostatkom molybdénu a bóru. Hlavnou zásadou pri predchádzaní chorobám a škodcom je nesádzať kapustovité rastliny na rovnaké stanovište viac rokov po sebe. Bieločky zase nemajú rady zelerový arómu a proti krytonosom je možné bojovať nahŕňaním zeminy až ku koreňovému krčku. Na mladé rastliny karfiolu môžu zaútočiť aj bĺchačky, ktoré okusujú listy, preventívnym opatrením je dostatočná zálievka. Proti nádorovitosti koreňov sa do pôdy pred výsadbou zapracováva dusíkaté vápno, ktoré pôsobí ako dezinfekcia.