Ako vypestovať zdravo vyzerajúcu mrkvu

Mrkva (lat. Daucus carota) je veľmi známou a rozšírenou koreňovou zeleninou. Mrkvu radíme medzi najstaršie kultúrne rastliny na svete. Je známa už od staroveku, počas ktorého ju odporúčali užívať na zlepšenie trávenia a zlepšenie nálady. Vedeckým výskumom sa zistilo, že vďaka konzumácii mrkvy sa posilňujú tkanivá v ľudskom tele, čím sú menej náchylné na bujnenie rakovinových buniek.

Mrkva je jednou z najstarších rastlín a zelenín na svete

Pôvodnou domovinou mrkvy je južná časť Ázie, oblasť Afganistanu, Pakistanu a Iránu, kde aj dnes nájdeme divorastúce formy tejto známej zeleniny. Bola známou zeleninou staroveku, avšak v inej podobe ako ju poznáme dnes. Mrkva, ktorú používali Gréci a Rimania mala tenké dlhé korienky žltej farby, ktoré oplývali silnou arómou. V priebehu 12. storočia priniesli Arabi ázijské červené mrkvy do Stredozemia a neskôr, približne v 15. storočí sa rozšírila do Francúzska, či Holandska, kde ich začali krížiť so žltými európskymi typmi.

V 17. storočí vznikol v Holandsku selekciou typ ušľachtilých oranžových karotiek s tupým koncom a výbornou chuťou, ktoré boli vytvorené na počesť panovníka Viliama I. Oranžského. Holanďanov v boji za nezávislosť od Španielska posilňovala práve táto tzv. národná mrkva. V súčasnosti sa najviac mrkvy pestuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike. K nám sa dostala pravdepodobne z Francúzska.

Aj v našich zemepisných šírkach môžeme nájsť divoké formy mrkvy popri cestách, na lúkach alebo na mokradiach. V našich záhradách pestujeme len vyšľachtené druhy mrkvy.

Pestovanie mrkvy zvládne každý

Mrkva, lat. Daucus carota, je chladnomilná dvojročná rastlina. Patrí do čeľade mrkvovité (lat. Daucaceae). U nás sa však pestuje ako jednoročná zelenina. V prvom roku vytvára koreň a listy, v druhom kvitne a prináša semená.

Mrkvu na ranný zber vysiavame na záhon už v priebehu marca, prípadne v apríli, neskoršie odrody mrkvy sadíme na prelome kalendárnej jari a leta.

Dobre rastie v ťažkej hlbokej pôde bohatej na vápnik. Ak chceme dosiahnuť jej krásne intenzívne a sýte zafarbenie, musíme ju pestovať v ľahkých piesočnatých pôdach s vyšším obsahom humusu. Ťažké vápnité pôdy s nadbytkom vlhkosti u rastlinky mrkvy spôsobia svetlejšie zafarbenie jej koreňa. V kamenistej pôde sa rastúci koreň mrkvy deformuje, preto pred samotnou výsadbou je dobré z radov vyberať menšie a väčšie kamienky.

Mrkva je mrazuvzdorná do teploty - 5 °C. Semená mrkvy vysiavame na záhon do 1 - 2 cm hĺbky, do vzájomnej vzdialenosti cca 15 cm (rozostupy) až vtedy, keď pominú prízemné mrazy a teplota vzduchu počas dňa dosahuje v priemere aspoň 7 °C. Ideálna teplota pre pestovanie mrkvy je počas dňa v priemere 16 °C. V prípade hustejšej výsadby semien, rastlinám z důvodu nedostatku miesta nevyrastie dostatočne veľký a hrubý koreň.

Semená mrkvy vyklíčia najskôr 3 týždne od výsadby. Semená mrkvy obsahujú látky tzv. kumarín, ktoré bránia klíčeniu buriny, čím si rastlina mrkvy zabezpečuje svoj životný priestor. Kumarín je zodpovedný aj za veľmi pomalé klíčenie semien. Pri výsadbe mrkvových semien dbáme na to, aby mrkva susedila s cibuľovinami, paradajkami, reďkovičkami, hráškom alebo lahôdkovou kukuricou. Výsostne sa znáša s zelerom.

Podľa potreby mrkvový záhon okopávame, plejeme, prípadne hnojíme. Mrkvu aj pravidelne zalievame, ale dbáme na to, aby sme ju nepreliala. Karotény sa v mrkve tvoria pri teplotách 15 - 21 °C.

Ako vyzerá zdravá mrkva?

Na koreňoch mrkvy rozoznávame tzv. stredný valec, ktorému ľudovo hovoríme aj srdce, ďalej kambiálnu vrstvu a kôrovú vrstvu. Ideálny koreň vyzerá tak, že má slabý stredný valec, nerozoznateľnú kambiálnu vrstvu a širokú kôrovú časť rovnomerne štruktúrovanú. Podle dĺžky koreňa rozoznávame mrkvu krátku, strednú a dlhú. Stredné a dlhé odrody mrkvy sú určené na zimné uskladnenie. Podľa zakončenia koreňa rozoznávame kultivary špicaté alebo tupé. Korene mrkvy môžu mať rôzne farby, od bieložltej, cez žltú, oranžovú, červenú až fialovú. Toto zafarbenie koreňa mrkvy spôsobuje chlorofyl, žltý antochlór, modročervený antokyány alebo oranžovočervené karotenoidy.

Mrkvu delíme podľa koreňa na 5 typov:

• Guľovitá karotka - Značne raná, používa sa na jarné rýchlenie. Patrí sem napr. Parížska karotka.

• Krátka, kónická, tupo zakončená karotka - Patrí sem jemná raná karotka určená k rýchleniu pre poľné pestovanie. Patrí sem sorty Chantenay, Lyonská a pod.

• Dlhá, vretenová mrkva - Je to raná až poloraná ušľachtilá odroda pomerne náročná na pestovanie a na kvalitu pôdy.

• Valcovitá, tupo zakončená karotka - Je to ušľachtilá raná až poloraná karotka, pomerne náročná na pestovanie, hlavne na kvalitu pôdy. Patrí tam odrody napr. Delícia, karotén, Olympia, rubín a ďalšie.

• Dlhé, kónické, tupo zakončené mrkvy a karotky - Sú akýmsi prechodom medzi valcovitými karotkami a dlhými mrkvami. Radíme sem časné karotky, výkonné skladovateľné mrkvy. Patrí sem odrody napr. Stupická polodlhá, Larosa a pod.

Ako uskladniť mrkvu a inú koreňovú zeleninu

Ranné odrody mrkvy sa zberajú od mája do júla a neskoré odrody až na jeseň. Pred hlavnou zberom by nemali byť odhalené mrkvové korene, pretože ju môžu napadnúť škodcovia. Zo škodcov ju najčastejšie napada čierna hniľoba, čo sa prejavuje tak, že na jej koreni vznikajú čierne mazľavé škvrny. Ďalej ju napadajú vši mrkvové a mšice (Prípravky proti mšiciam nájdete v eshope TU). Mrkvu určenú pre skladovanie zberáme jednorazovo, čím skôr.

Za suchého počasia sa môže stať mrkva potravou pre škodcov, naopak za daždivého počasia jej môže praskať koreň. Mrkvu zberáme tak, že koreň očistíme od hrubej hliny a jej vňať odrezneme vo výške asi 10 cm. Následne ju umiestnime do debny, vrstvíme ju tak, aby mala vedľa seba hlavu a hrot. Jednotlivé vrstvy od seba oddeľujeme vrstvou zmesi rašeliny a piesku alebo suchou zeminou. Kopu mrkvy nakoniec prikryjeme, ideálne slamou alebo senom.

Mrkva je bohatým zdrojom vitamínov

Biologická hodnota mrkvy je vysoká. Mrkva obsahuje vitamíny B1, B2, D, E, K a minerály ako vápnik, horčík, zinok, draslík, železo a jód. Zároveň obsahuje vlákninu, glukózu, lecitín a stopové prvky ako napr. selén.

Lahodnú chuť mrkvy zabezpečujú sacharidy, ktorých obsah sa počas rastu a zrenia postupne znižuje. Mladá mrkva je bohatšia na cukry, bielkoviny a obsahuje menej vlákniny než zrelý koreň. Najvýznamnejšia súčasť mrkvy je betakarotén, na 100 g mrkvy pripadá 12,59 mg betakaroténu. Špeciálny betakarotén bráni organizmus, chráni srdce a cievy, má protizápalové účinky a spomaľuje proces starnutia organizmu.

V prírodnej medicíne sa odporúča pravidelné užívanie mrkvy pri chorobách tráviacej sústavy, hepatitíde (ľudovo povedané vyháňa červíky zo čriev), zápaloch čriev, pri zápchach, pri rakovine pľúc a pankreas, proti nervozite a pri astme. Jej konzumácia zvyšuje odolnosť nášho organizmu, zlepšuje zrak - hlavne šerosleposť, dbá na to, aby sietnica oka fungovala správne, podporuje rast a vývoj u detí, urýchľuje hojenie slizníc a rán.

V minulosti sa mrkva používala na liečbu rán a to tak, že mrkvu nakrájali na kolieska a umiestnili do bezprostrednej blízkosti rany, nie však do samotnej rany, ale do jej okolia. Týmto ľudia predchádzali zápalovým procesom pri malých a stredných poraneniach. Túto metódu môžeme použiť aj na pokožku, ktorá byla vystavená nadmernému slneniu, mrkva upokojí podráždenú pokožku.

Mrkva je základnou zeleninou každej kuchyne

Mrkva patrí medzi "liečivé zeleniny." Konzumujeme ju v surovom stave ako súčasť zeleninových šalátov, nátierok, príloh a po tepelnej úprave (dusená) ako současť rôznych pokrmov. Kvôli tuhým bunkovým stenám surovej mrkvy dokáže naše telo premeniť len štvrtinu betakaroténu na vitamín A, preto je najvhodnejšie mrkvu tepelne upravovať spolu s tukom. Je o nej známe, že môže obsahovať aj jedovaté látky, ktorých sa zbavíme tak, že mrkvu oškrabeme a odrežeme jej hornú časť (hlavičku).

Mrkvová šťava detoxikuje pečeň

Šťavu z mrkvy pripravíme tak, že pol kila surovej očistenej mrkvy nakrájame na kolieska a dáme do tlakového hrnca. Zalejeme ju 500 ml vody a pridáme jednu lyžičku oleja; celú zmes povaríme 30 minút. Takto pripravenú mrkvu pomixujeme, pridáme ďalších 5l vody, 3 polievkové lyžice medu a jednu polievkovú lyžicu kyseliny citrónovej. Čerstvú a teplú mrkvovú šťavu vlejeme do čistých fliaš, dobre ich uzavrieme a umiestnime po vychladnutí na studené miesto.

Domáca vegeta

Pre prípravu domácej vegety potrebujeme tieto suroviny: 1 kg mrkvy, 1 kg petržlenu, 0,5 kg kalerábu, 0,5 celeru, 0,5 kg cibule, 2 hrste petržlenovej vňate, 2 hrste libečku voňavého a 1 kg soli. Všetky druhy čerstvej zeleniny pomelieme na mäsovom mlynčeku a umletú zmes zmiešame so soľou.

Takto pripravenú zmes rozložíme na 4-5 plechoch na pečenie a dáme sušiť. Sušenie potrvá zhruba 3 - 4 dni. Do vysušenej zmesi pridáme libeček a petržlenovú vňať, ktorú sme si predtým tiež pomľeli na mäsovom mlynčeku. Vegetu používame na prípravu polievok, na prípravu a ochutenie mäsa a do samotných nátierok.

Mrkvová pochúťka pre mrňúsikov

Nastrúhame si ľubovoľné množstvo mrkvy a jablka v pomere 1:1. Do takto pripravenej zmesi pridáme čerstvý ananás (prípadne ananásový kompót), sušené rozinky a brusnice. Pochúťku dochutíme citrónovou alebo pomarančovou šťavou.

Mrkva (lat. Daucus carota) je najobľúbenejšou a najpestovanejšou zeleninou vôbec. Ak chceme vypestovať skorú mrkvu, tak ju sadíme na záhon už v priebehu marca, najneskôr v apríli. Semená klíčia dlho, zhruba 3 týždne. Je to spôsobené látkami, ktoré obsahujú - kumarínmi. Mrkvu môžete konzumovať čerstvú alebo napríklad dusenú.

Záhon s mrkvou pravidelne pleieme, okopávame a v prípade potreby polievame. Mrkvy delíme na karotky, čo sú ranné a guľaté mrkvy s jemnou dužinou. Neskoré mrkvy sú veľké a typicky špicaté. Koreň mrkvy sa používa na dochucovanie jedál, ako súčasť šalátov, prípadne ako príloha k jedlám. Zároveň ju radíme aj k liečivým rastlinám hlavne kvôli jej vlastnostiam, posilňuje imunitný systém, pomáha pri črevných ochoreniach, žltačke, pri podvýžive a celkovej rekonvalescencii organizmu. V neposlednom rade zlepšuje zrak a vďaka svojmu obsahu zabezpečuje riadne fungovanie sietnice.

Zaujímavosť na záver

Je vypočítané, že každý človek by mal zjesť 9 kg mrkvy ročne. Podľa zverejnených statistík Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2006 spotreboval každý Čech v priemere 9,4 kg mrkvy. U nás pripadá ročne na jedného človeka 6,6 kg mrkvy a mrkva patrí medzi najčastejšie pestovanú zeleninu v tejto krajine.