Bavlník – ako si ho vypestovať aj doma

Oblečenie vyrobené z bavlny pozná dôverne každý. Bavlnené vlákna sú dnes obsiahnuté v takmer 50 % vyrobených textílií. Ako vyzerá rastlina, z ktorej sa bavlna získava, vie už len málokto. Touto rastlinou je bavlník, ktorého plody obsahujú bavlníkové vlákna, z ktorých sa vyrába bavlna. Bavlník (lat. Gossypium) je dvojklíčnolistovou rostlinou z čeľade sľézovitých (lat. Malvaceae). Bavlníkov existuje asi 40 druhov. Niektoré z nich sa pestujú výhradne pre vlákna, iné plnia skôr dekoračnú funkciu. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú dva druhy bavlníka - bavlník bylinný (lat. Gossypium herbaceum) a bavlník srstnatý (lat. Gossypium hirsutum). Vďaka nášmu e-shopu si tieto dva druhy bavlníka môžete vypestovať aj vy, nie je to vôbec zložité. Získate zaujímavú rastlinu a vypestujete si aj pár vlákien bavlny.

Bavlník bylinný sa od pradávna pestoval v južnej Ázii. Do južnej Európy sa pestovanie bavlníka bylinného rozšírilo až v 9. a 10. storočí. Dnes sú hlavnými európskymi producentmi bavlny Grécko a južné Španielsko. Samozrejme sa nemôžu vyrovnať množstvu bavlníkov v Ázii, kde je pestovanie týchto rastlín omnoho rozšírenejšie. Bavlník môže dorásť do výšky 0,5 - 4 m. Listy rastú striedavo, sú lalokaté a z ich pazúch vyrastá jeden či niekoľko stopkatých kvetov. Každý kvet má päť korunných lístkov, ktoré sú podľa odrody zafarbené bielo, žlto alebo červeno. Z kvetov sa vytvoria guľovité až vajcovité plody o veľkosti vlašského orecha. Plody (tobolky) sa po dozretí otvoria 3 - 5 chlopňami. Tobolky obsahujú semená podobajúce sa šošovici, ktoré sú husto porastené bielymi, zelenými či hnedými vláknami. Vlákna sú v tobolke skrutkovo stočené. Dĺžka kvalitného vlákna je cca 12 - 65 mm. Tieto vlákna sa po zbere ďalej spracovávajú. Z dlhých vlákien sa po úprave tká priadza určená pre výrobu látok. Krátke vlákna sa využívajú k výrobe umelého hodvábu, strelnej bavlny a výplní.

Bavlník srstnatý

Bavlník srstnatý sa na našom území pestuje ako okrasná rastlina, ktorá je vhodná na aranžovanie. V priaznivých podmienkach dorastá do výšky až 60 cm. Bavlník srstnatý je citlivý na poškodenie koreňov pri presadzovaní, preto je vhodnejšie ho vysiať priamo na konečné stanovište alebo do kvetináča. Ako samotný názov rastliny napovedá, je bavlník srstnatý na stonke aj na rube listov pokrytý drobnými chlpmi. Kvety sú z hornej strany žlté, zospodu narůžovené. Bavlníkové vlákna sú čisto biele. Okrem vlastných vlákien obsahuje tobolka aj jemné chmýrie tzv. linters, ktoré sa používa pre výrobu umelého hodvábu. Pôvodnou domovinou bavlníka srstnatého je západná India a teplé oblasti Ameriky. V súčasnosti sa vo veľkom pestuje aj v ďalších oblastiach s priaznivými klimatickými podmienkami.

Pestovanie bavlníka v našich podmienkach

V našich podmienkach sa bavlník väčšinou pestuje ako jednoročná rastlina, možno ju s úspechom pestovať aj po viac rokov, nesmie však zmrznúť. Do pripravených kvetináčov veľkosti cca 12 - 14 cm sa vysieva semeno zbavené vlákien. Výsev sa vykonáva priamo. Staršie semená je možné nechať pred výsevom niekoľko hodín nabobtať vo vlažnej vode. Bavlník sa spokojí s bežným záhradníckym substrátom. Semená pri priaznivých podmienkach - stála teplota a dostatočná vlhkosť - klíčia za 8 - 14 dní. Vzrástené semenáčiky umiestnite na svetlé stanovište, aby sa rastliny zbytočne nevyťahovali. Tienenie bavlníku neprekáža, ale rastliny by boli nevzhľadné. Na mieste, kde svieti slnko celý deň sú rastliny bavlníka trochu menšie, zato však kompaktnejšie a vzhľadovo krajšie. Vhodným miestom na pestovanie je napríklad osvetlený balkón či terasa. V teplých dňoch vyžaduje bavlník pravidelnú zálievku a po odkvitnutí prvých kvetov je dobré začať rastliny pravidelne hnojiť. Na prílišné sucho bavlník často zareaguje opadávaním najstarších listov. Za príkladnú starostlivosť sa bavlník svojím pestovateľom odmení krásnymi prvými kvetmi, ktoré sa objavia cca za 8 týždňov po výseve. Tobolky obsahujúce bavlníkové vlákna a semená dozrejú za ďalšie 2 - 3 mesiace. Skĺznuté semená majú klíčivosť minimálne 4 roky.

Pestovanie bavlníka vo veľkom

Na plantážach sa semená zbavené vlákien vysieva do dobre spracovanej pôdy. Semená sa zapravujú do hĺbky cca 5 cm. Jednotlivé riadky sú od seba vzdialené približne 1 m. Mladé rastliny je nutné okopávať, odburiňovať a v obdobiach sucha umelo zavlažovať. Pre veľkopestovateľov sú veľmi dôležité výnosy, ktoré je nutné podporiť pravidelným hnojením. Prvé kvety sa na rastlinách bavlníka objavujú za 80 - 120 dní po výseve. Dozrievanie toboliek je postupné, což značne komplikuje zber. Vhodnejšia by preto bola ručná zber vykonaná vo viacerých etapách, lenže kvôli veľkej náročnosti tohto postupu sa stále častejšie pristupuje k mechanizovanému zberu. Skôr, než sa do zberu plodov bavlníkov pustia stroje, je nutné pomocou defoliantov odstrániť listy. Dlhé vlákna sa po zbere od semien oddeľujú mechanicky za použitia strojov, krátke a plstnaté vlákna sa odstraňujú za použitia chemikálií. Takto upravené vlákna sa odovzdávajú na ďalšie spracovanie.

Bavlník sa nepestuje iba pre vlákna

Väčšina bavlníkov sa pestuje pre svoje vlákna, ale nie sú to len oni, čo možno z bavlníka využiť. Z olúpaných semien sa lisuje hustý olej červenočiernej farby, ktorý sa používa na mazanie strojov. Po prefiltovaní, vyčistení a vybielení ho možno použiť aj v potravinárskom priemysle. Svoje uplatnenie má bavlníkový olej aj vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle. Najčastejšie sa možno stretnúť s bavlníkovým mydlom. Spracované zvyšky bavlníka (pokrutiny) sa využívajú ako krmivo, pretože obsahujú veľké množstvo oleja a minerálnych látok. Svoje využitie mala v dávnejších dobách aj kôra z koreňa bavlníka - používala sa ako prostriedok na vyvolanie dávenia.

Zaujímavosti o bavlne

• Bavlnené vlákna sú dnes súčasťou viac ako 50 % vyrobených textílií, v 19. storočí to bolo dokonca až 80 %.

• Najstaršia písomná zmienka o bavlne pochádza z Indie z obdobia približne 1500 pr. n. l.

• Bavlna má dobrú pevnosť v ťahu cca 245 - 373 mN/tex, ktorá sa za mokra ešte cca o 20 % zvyšuje.

• Bavlnené výrobky sú príjemné na dotyk a dobre sajú tekutiny.

• Bavlna sa obchoduje na burzách - najznámejšia je v New Yorku, Bombaji a v Brémach.