Ako správne založiť kompost?

Založiť si vlastný kompost? To je otázka, ktorú si kladie takmer každý majiteľ záhrady. Niektorých odradí predstava, že sa budú musieť o kompost zložito starať, bude zapáchať a hyždiť okrasnú záhradu. Za tú cenu im trocha kompostu nestojí... Táto predstava o komposte je však mylná, založenie kompostu nie je nijako zvlášť zložité, správne udržiavaný kompost nezapácha a v žiadnom prípade nemusí hyždiť záhradu. Na trhu existuje veľké množstvo kompostérov, z ktorých si vybere takmer každý. Kutiľovia si môžu jednoducho postaviť kompostovacie zariadenie presne podľa svojich predstáv. Navyše vďaka kompostovaniu zvyškov z domácnosti, trávy, orezaných konárov a ďalšieho bioodpadu možno znížiť množstvo produkovaného odpadu takmer o tretinu.

Kompostovanie - co to vôbec je?

Kompostovanie je prírodným procesom, pri ktorom dochádza k rozkladu kompostovaného materiálu pôsobením živých organizmov žijúcich v pôde, vody a kyslíka na humus. Človek sa tento proces snaží urýchliť tým, že kompostu vytvára čo najideálnejšie podmienky k rýchlemu vyzretiu. Hlavnými aktérmi pri tvorbe kompostu sú žížaly a ďalšie drobné živočíchy. Vďaka týmto živočíchom sa zo zvyškov z domácnosti, trávy a ďalšieho kompostovaného materiálu stane veľmi skoro, na záhrade takmer neoceniteľná surovina - kompost, ktorý obsahuje predovšetkým humus. Pri pestovaní je humus nepostrádateľný, pretože zadržiava v pôde vodu, zachytí zdraviu škodlivé látky a vyrovnáva kyslosť, stimuluje rast a posilňuje zdravie rastlín. Správne vyzretý kompost dokáže nahradiť drahú rašelinu.

Ideme do toho - začíname s kompostovaním

Prvým krokom pri zakladaní kompostu je nájdenie vhodného miesta a zvolenie správneho kompostovacieho zariadenia. Kompost by mal byť umiestnený na dobre prístupnom mieste, zároveň by však nemal rušiť celkový vzhľad záhrady. Kompost by ideálne nemal byť vystavený priamemu slnku, vetru a hustému dažďu. Najvhodnejšie je teda polotienisté stanovište pod strieškou (pokiaľ si neplánujete obstarať kompostér s vekom). Pri výbere stanovišťa pre kompostér sa nesmie zabudnúť na to, aby do kompostu mali prístup "robotníci" tj. dážďovky a ďalšie pôdne organizmy. Kompostér teda nesmie stáť na betónovej ani inej nepriepustnej podložke. Výber kompostovacieho zariadenia závisí na plánovanom množstve kompostovaného materiálu aj na zručnosti záhradkára. Pre menších záhradkárov sú ako stvorené plastové kompostéry s objemom cca 400 - 600 litrov. V našom e-shope si môžete vybrať plastový kompostér v neutrálnej čiernej farbe. Na väčších záhradách, kde sa predpokladá aj kompostovanie väčšieho množstva trávy, lístia a konárov je vhodnejšie zostavenie si vlastného kompostéra napr. z dosák zo starých europálet, plotoviek... Pri výrobe kompostéra nezabudnite na prázdne dno a možnosť odstrániť jednu stranu kompostéra pri prekopávaní kompostu. Nápadom slovenských kutilov sa pri výrobe kompostéra medze nekladú. V našom e-shope nájdete aj urýchľovač kompostovania.

Kompostér stojí na správnom mieste - kompostujme teda...

Kompostér, či už zakúpený alebo vlastnoručne vyrobený, stojí na vybranom mieste, nastáva čas založiť prvý kompost. Na dno kompostéra by mali prísť drobné vetvičky, ktoré budú mať za úlohu privádzať do kompostu vzduch - prevzdušňovať ho zospodu. Na vetvičky je možné skladať ďalší kompostovaný materiál. V prípade, že do kompostu budete dávať naraz väčšie množstvo trávy, listia či zvyškov zeleniny, je dobré premiešať ich s trochou bežnej zeminy. Zápachu možno zabrániť dobrým prevzdušnením kompostu pomocou vetvičiek alebo vrstvy zo slamy. Vďaka zmiešaniu zeminy s kompostovaným materiálom majú drobné živočíchy a pôdne mikroorganizmy uľahčenú prácu, pretože sa nemusia dostávať cez také veľké množstvo materiálu. Skladanie kompostovateľného materiálu a jeho prekladanie možno vykonávať až do naplnenia kompostéra. Prevzdušňovanie pomocou vetvičiek či slamy nestačí, preto je potrebné aspoň 1-2x ročne kompost prekopať. Dôkladným prekopávaním sa do kompostu dostane dostatok vzduchu dôležitého pre urýchlenie dozrievania kompostu. Znakom, že je potrebné kompost dôkladne prekopať je aj zápach linúci sa z kompostéra. Práca vám pôjde od ruky s novými vidlami vyvinutými práve na prekopávanie kompostu. Vďaka ich ergonomickému tvarovaniu, pohodlnému držaniu i kvalitnému materiálu zaručenému značkou Fiskars budete chcieť prekopávať kompost oveľa častejšie. Proces dozrievania kompostu možno okrem pravidelného prekopávania urýchliť aj pridaním urýchľovača kompostu alebo aktivátora kompostu. V ponuke našeho e-shopu týchto prípravkov na urýchlenie zrenia kompostu nájdete celú radu.

Kam s tým - čo do kompostéra patrí a čo nie

Bioodpad vhodný na kompostovanie:

• zvyšky ovocia, zeleniny z kuchyne
• šupky z citrusových plodov iba v malom množstve
• odkvitnuté kvety nenapadnuté škodcami alebo chorobami
• tráva, lístie a drobné vetvy, štiepka, piliny, hobliny, kôra
• popol z dreva
• čajové vrecúška, káva
• papier - iba dobre rozložiteľný - letáky odovzdajte do zberu
• trus drobných hospodárskych zvierat (sliepočince, bobky od králikov)

Do kompostéra rozhodne nepatrí:

• buriny a rastliny napadnuté škodcami a chorobami
• vňať z zemiakov
• kôstky z ovocia
• mäso, kosti, tuky
• kamene, stavebná suť
• popol z uhlia
• plasty, porcelán, kovy a ďalšie nerozložiteľné materiály
• chemikálie, lieky, farby
• trus psov a mačiek

Rada: Do plastových kompostérov nedávajte príliš mokrý materiál, pretože by mohlo dôjsť k hnití.

Správna vlhkosť má dôležitú úlohu pri kompostovaní

Kompost by nemal byť ani príliš suchý ani príliš mokrý. Sucho by mohlo utlmiť kompostovacie procesy, vďaka premočeniu by mohlo dôjsť k hnití. Príliš suchý kompost je rozpoznateľný na prvý pohľad. Jeho povrch je zafarbený do šeda, drví sa, novo pridaný materiál sa takmer nerozkladá alebo sa rozkladá príliš pomaly. Znakom príliš suchého kompostu sú aj žažovky. Prvou pomocou pre suchý kompost je pokvapkanie dažďovou vodou, prekopanie a pridanie dostatočného množstva čerstvého a vlhkého materiálu. Zásada hovorí - vždy miešať vlhké so suchým. Opačným problémom je premoknutý kompost. Príliš vlhký kompost ucítite už z diaľky. Premoknutie si potom jednoducho overíte stlačením malého množstva kompostu v dlani - pokiaľ z neho vyteká voda, je to zle. Hlavným opatrením proti premoknutiu je zamedzenie zatekania vody do kompostu - zastrešenie. Pri premoknutí nie je vhodné do kompostu pridávať vodnisté ovocie a zeleninu. V tomto čase do kompostéra patrí suchý materiál (lístie, sekaná slama či suchá zemina), ktorý sa premiesi s navlhnutým materiálom.

Do kompostéra vkladáme správne suroviny, pravidelne ho prekopávame, prekonali sme problémy - kedy ho bude možné použiť?

Ako už bolo povedané, vďaka zásahu človeka sa doba kompostovania skráti oproti bežnej dobe takmer o polovicu. Pri vytvorení ideálnych podmienok je možné prvý kompost získať cca po 8 - 10 týždňoch kompostovania. Tento kompost však ešte nie je dostatočne vyzretý a hodí sa najmä k mulčovaniu. Zrelosti, tj. optimálneho času pre použitie kompost dosiahne po cca 7 - 12 mesiacoch. V tomto čase by už z kompostovaného materiálu mala byť tmavo hnedá, drobivá hmota, ktorá bude príjemne voňať po lesnej pôde. Objem vyzretého kompostu je až o polovicu menší než bolo pôvodné množstvo kompostovaného materiálu. Domáci kompost sa pridává do substrátu pre pestovanie okrasných rastlín, zeleniny i izboviek namiesto hnojiva či rašeliny.