Bio osivo - prírodná kvalita a žiadne čary

Bio osivo má svojich priaznivcov i zatvrdzených odporcov. Niektorí považujú pestovanie bio zeleniny a ovocia za šialenstvo a zbytočne vynaloženú prácu, iní by na svojej záhrade nepoužili pesticídy ani za nič. Pestovanie plodín bio způsobom je oveľa náročnejšie ako pestovanie klasicky. Nestačí zakúpiť bio osivo a zasiať. Aby boli výpestky skutočne v bio kvalite, je potrebné dodržiavať všetky zásady bio poľnohospodárstva – vyhnúť sa hnojeniu umelými hnojivami, nepoužívať chemické prípravky v boji proti chorobám a škodcom...

Bio osivo

Semená označené ako bio osivo nie sú chemicky ošetrené a sú vypestované v šetrných podmienkach v súlade s pravidlami bio poľnohospodárstva. Ďalšou nespornou výhodou bio osiva je istota, že nebolo geneticky modifikované – t.j. neboli umelé upravované vlastnosti jednotlivých rastlín. Z geneticky modifikovaného osiva navyše nemožno získať vlastné semená. Úprava vlastností jednotlivých plodín vedie k tomu, že plody sú krajšie, väčšie, odolnejšie, na druhú stranu sú chúlostivejšie a vyžadujú chemické ošetrenie k tomu, aby vôbec vyrástli. Ponuka bio osiva nie je taká široká, pretože v bio kvalite sú pestované iba veľmi odolné odrody, ktoré prežijú aj bez chémie. Osvedčilo sa pestovanie tradičných odrôd, ktoré sú v súlade s prírodou.

Výhody a nevýhody bio osiva

Ako všetko má aj bio osivo svoje výhody a nevýhody. Hlavným prínosom bio osiva je nepoužívanie chemikálií a rakovinotvorných pesticídov, preto sú výpestky pre ľudský organizmus oveľa zdravšie. Nepoužívanie chemických preparátov je šetrné k prírode, teda výsevom bio osiva urobíte dobrý skutok pre našu planétu. To isté platí aj o genetickej modifikácii, ktorá u bio osív nie je dovolená. Pestovanie rastlín z bio osiva je životným štýlom. Naučíte sa pri pestovaní používať tradičné postupy, ktoré boli overené mnohými rokmi praxe, ale v dnešnej dobe začali pomaly upadať do zabudnutia.

Nevýhodou bio osiva je jeho rýchlejšie pokazenie, pretože nebolo ošetrené chemickými prípravkami. Sortiment bio osív je obmedzenejší, pestujú sa iba tradičné overené a veľmi odolné odrody. Pestovanie rastlín z bio osiva je náročnejšie, pretože výsev má zmysel iba v prípade, že ho budete pestovať v súlade so zásadami bio poľnohospodárstva. Rastliny získané z bio osiva, ktoré ošetríte chemickým postrekom proti škodcom, určite bio nebudú. Z tohto dôvodu je možné, že bio výpestky budú o niečo menšie ako konkurenčné plodiny, nebudú mať celkom pravidelný tvar – nebudú pravdepodobne vyzerať ako zo škatuľky, to však nič nemení na tom, že budú určite zdravšie.

Čo si môžete z bio osiva vypestovať?

Z bio osiva si môžete vypestovať napríklad kapustu zelinovú odrody Blaro, ktorá je veľmi odolná a znesie aj nepriaznivé podmienky. Pre dobrý rast vyžaduje ílovitú pôdu bohatú na humus a umiestnenie na slnečnom stanovišti. Osivo tekvice Uchiki Kuri je taktiež vypestované v súlade s princípmi ekologického poľnohospodárstva. Ide o japonský kultivar tekvice, ktorý svojou chuťou pripomína gaštany. Tekvici Uchiki Kuri sa bude dariť na slnečnom stanovišti chránenom pred vetrom. Nutný je dostatočne veľký priestor, na ktorom sa budú rozprestierať dlhé úponky. Z bio osiva možno vypestovať aj hlávkový šalát odrody Ovation, ktorý je veľmi chutný a má dlhú trvanlivosť. Šalát pestujte na slnečnom stanovišti v hlinito-piesočnatej pôde.

Milovníci fazule ocenia bio osivo kríčkovej fazule Maxi, ktorá intenzívne plodí. Struky visia nad listami, po zbere sú vhodné na zmrazenie. Fazuľa odrody Maxi vyžaduje kyprú pôdu a slnečné stanovište. Ďalším zástupcom fazule je kríčková fazuľa Negra, ktorá kvitne fialovými kvetmi, fazuľky majú čiernu farbu. Odroda Negra je veľmi výnosná, dobre prospeje v každej záhradnej pôde, ktorá je bohatá na živiny a nezadržiava veľa vody. Ideálnym stanovišťom je miesto na plnom slnku chránené pred vetrom. Prednosťou tejto odrody je veľká odolnosť voči chorobám. Menej často pestovanou plodinou je loboda záhradná odrody Melde. Jedná sa o rýchlo rastúcu plodinu, ktorá sa podobá špenátu s jemnými listami. Aj koreňová zelenina má svojich zástupcov v bio osive. Mrkva neskorá odrody Berlicum bio je veľmi obľúbená, hodí sa pre gastronomické spracovanie aj pre konzumáciu v surovom stave. Petržlen Grandeur je veľmi pikantný, možno ho pestovať na záhone aj v kvetináčoch. Vyžaduje slnečné až čiastočne tienisté stanovište a pestovanie v kyprnej pôde. V ponuke našeho e-shopu nájdete ďalších veľa druhov bio semien. Vybrať si môžete reďkovky odrody Rudi, špenát Tarpy, paradajku Diplom, cukrový hrášok Zuccola či bazalku Genoveser Bio.

U všetkých týchto produktov máte zaručené, že sa skutočne jedná o bio osivo, ktoré je chemicky neošetrené a pri jeho výrobe sa postupovalo v súlade s pravidlami ekologického poľnohospodárstva. Väčšina bio osiva je balená v sáčkoch zo stoprecentne recyklovaného papiera.

Výsev bio osiva je iba začiatok...

Áno, výsev bio osiva je iba začiatok dlhého procesu pestovania v súlade s princípmi ekologického poľnohospodárstva. Táto cesta je náročnejšia než bežné pestovanie – ako teda správne postupovať?

Hlavnou zásadou je vyhnúť sa používaniu pesticídov a ďalších chemických prípravkov v celej záhrade. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale chemický postriek okolitej vegetácie negatívne zasiahne aj bio plodiny. Základom úspechu je poskytnúť rastlinám čo najlepšie podmienky pre ich rast. Ide najmä o dostatok slnečného žiarenia, humóznu pôdu, dostatočnú zálievku... Vždy je nutné mať na pamäti požiadavky konkrétnych rastlín. Ideálna je druhová pestrosť bio záhradky. Z pôdy sa potom tak rýchlo nevyčerpajú živiny a striedaním plodín na záhonoch možno predísť šíreniu chorôb a škodcov. Vhodné je vytvorenie si plánu záhonov, v ktorom budú zachytené vzájomné vzťahy a nároky na živiny. Do plánu záhonov je možné zapracovať aj časovú postupnosť jednotlivých odrôd podľa doby ich vegetácie. Môže tak dôjsť k efektívnejšiemu využitiu priestoru. V bio záhradke vedľa seba patria rastliny, ktoré nie sú príbuzné a majú rozdielne nároky na živiny. Ak je to možné, striedajte každoročne stanovištia jednotlivých plodín, rastliny sa vám za to odvďačia kvalitnejšou úrodou. Aj napriek pravidelnému striedaniu plodín dochádza k odčerpávaniu živín z pôdy. V bio poľnohospodárstve sa živiny do pôdy dodávajú predovšetkým kvalitným, vyzretým kompostom. Použiť možno aj zelené hnojenie. Táto metóda je veľmi jednoduchá – po zbere sa na záhon vysejú bôbovité rastliny (hrach, vika), ktoré sa nechajú vyrásť a následne sa zaorú do pôdy. Bôbovité rastliny sú prospešné, pretože hľuznaté baktérie na ich koreňoch dokážu fixovať dusík. V súlade s princípmi bio poľnohospodárstva je aj použitie maštaľného hnoja. Aj v bio poraste sa občas vyskytnú buriny. V rozumnom množstve sú buriny prospešné, pretože zvyšujú druhovú pestrosť porastu, čím priaznivo podporujú výskyt žiaducich organizmov. Prevenciou proti chorobám a škodcom je zvolenie odolných a osvedčených odrôd, používanie netkanej textílie, využitie vzájomných priaznivých väzieb (napr. mrkva a cibuľa). Škodcov možno odlákať pomocou aromatických bylín vysadených v blízkosti záhonov. Osvedčila sa levanduľa i saturejka. Svoju prácu pri ochrane pred škodcami odvedú aj hmyzí pomocníci - mravce, lienky...

Ako je vidieť, pestovanie zeleniny v súlade s bio pravidlami nie je vôbec jednoduché, ale určite stojí za vyskúšanie. Zdravšia produkcia za trochu úsilia isto stojí...