Záhrada na jar – čo vysadiť a kedy začať

Teplé slnečné lúče prebúdzajú k novému životu prírodu okolo - trvalé okrasné rastliny, ovocné stromy, ale aj nadšených záhradkárov. Marec a apríl sú najvhodnejšími mesiacmi na zahájenie prípravných prác v zahrade, či zahájenie výsadby nových okrasných kvetov a drevín a na tvorbu domácej zeleninovej záhrady. Všetko však závisí od počasia, ktoré býva niekedy v jarných mesiacoch nevyspytateľné a hlavne v apríli veľmi premenlivé.

Do záhradných prác sa treba pustiť s vopred premysleným plánom, čo vám vaša záhrada niekoľkokrát do roka vráti tým, že krásne rozkvitne, či bohato urodí. V dnešnej dobe je práve starostlivosť o vlastnú záhradu vhodným relaxom a doplnkom k povolaniu, ktoré vykonávate, či životný štýl, ktorému holdujete.

"Záhradník potrebuje jeden tisíc sto rokov, aby vyskúšal, poznal a prakticky zhodnotil všetko, čo je treba. Lacnejšie to dať nemôžem, ledaže by som zľavil 5%, že ste to vy a že snáď nemusíte pestovať všetko, hoci to stojí za to; ale budete sa musieť poponáhľať a nestratiť ani jeden deň, pokiaľ chcete za ten čas urobiť všetko, co je treba. Človek má dokončiť, čo začne; ste to svojej záhradke povinní. Recept vám na to nedám; musíte to skúsiť sami a vytrvať."

K. Čapek: Záhradníkov rok

Začiatok jara v zahrade

Pre záhradkárov je práve jar najnáročnejším obdobím v roku. Od jarných prác vykonaných v zahrade závisí úspech celej sezóny a krása zahrady, ktorá potešĺ nejedno oko nielen majiteľa záhrady, ale aj náhodného návštevníka, či okoloidúceho. S prácami múdry záhradkár začína po zjazde posledného snehu a počas slnečného suchého počasia.

První kroky záhradkára by mali viesť k odstráneniu zabudnutých opadaných listov spod ovocných stromov a okrasných kríkov. Pokiaľ ste boli na jeseň nedbalí, nájdeme opadané listy a suché vetvičky. Pohrabané listy môžeme umiestniť do kompostu, suché vetvičky spáliť. Následne odstránime zimnú prikrývku z trvaliek, ruží a okrasných kríkov, avšak nevyhadzujme ju, môže sa pri náhlom zhoršení počasia ešte zísť.

Ďalej by sme sa mali zamerať:

• na výsadbu a presadzovanie cibuľovín

Počas marca, v chladnejších oblastiach v apríli začínajú kvitnúť jarné cibuľoviny ako sú tulipány, narcisy, hyacinty, či krokusy. Priebežne z nich odstraňujeme odkvitajúce súkvetia preto, aby zbytočne nevytvárali semená. Následne je treba vybrať, keď im začínajú žltnúť listy. V tomto čase môžeme presadzovať aj snežienky v plnom kvete a začať s vysádzaním letných cibuľovín ako sú napr. gladioly a ďalšie druhy hľuznatých a cibuľových kvetov.

• na kvety - trvalky a ročné kvety

V prvom rade odstránime z existujúceho záhonu trvaliek zaschlé časti rastlín a kvety, ktoré vytlačil mráz jemne zatlačíme tak, aby im nezaschli korene. Potom začíname vysádzať, resp. presádzať aj takéto druhy trvaliek, ktoré budú kvitať v lete alebo na jeseň. Priamo na okrasné záhony môžeme začať vysádzať okrasné ročné kvety. Ak pretrváva suché počasie, treba ich pravidelne zalievať.

• na stromy, kry a popínavé rastliny

Už v priebehu marca, začiatkom apríla začíname s presvitľovacími a omladzovacími rezmi krov, živých plotov a stromov, ktoré nám kvitnú na konci jari a v lete. Rezy ošetríme latexom alebo štepárskym voskom, čím zabránime následnej infekcii.

Začíname s výsadbou živého plotu, kde na 1m živého plotu použijeme 5 rastlín avšak pri cyprušekoch a tujách dodržujeme menšie približne 40 cm rozostupy. V prvom rade je potrebné všetky okrasné kry skontrolovať, či neboli poškodené mrazom, pokiaľ áno, tak treba poškodené vetvičky odstrániť.

Ovocné kry ako sú egreše, alebo maliny hlboko orezeme. Hlbokým rezom krov vyvoláme ďalší intenzívny rast. Začiatkom apríla končíme so zimnými postriekmi proti chorobám a škodcom na ovocných stromoch. Okolie koreňov je dobré prekopať, pohnojit a urobiť v ich okolí mulčovanie.

Počas apríla strihame aj niektoré druhy popínavých rastlín ako je veľkokvetý plamienok, vistária, či zimolez. V polovici apríla sádime aj stálozelené listnaté stromy, nové ovocné stromy a ihličnany. Čerstvo vysadené dreviny často zalievame a v prípade, že sú umiestnené na slnečnom stanovišti je potrebné zabezpečiť im mierne tienenie. Počas apríla je nutné ukončiť aj sádzanie ovocných stromov a krov. Uvoľnené kmene mladých stromčekov je vhodné priviazať ku kolíkom.

• na trávnik

Tráva po roztopení snehu rastie ako z vody. V prípade, pokiaľ chceme mať na dvore krásny a hlavne nízky trávnik je nevyhnutné trávu koncom apríla úplne zostrihať a vyčesať z nej odumreté listy pomocou venrikulačných hrabí. Pokiaľ máme v rámci trávnika umiestnené jarné cibuľoviny ako narcisy, alebo tulipány, je dobré počkať, kým im listy nezačnú žltnúť, pretože inak by nám v nasledujúcom roku už nevykvitli. Potom na prázdne miesta nasypeme silážnu zmes, opravíme okraje trávnika a odstránime z neho mach. Ušliapaný trávnik skúsime prevzdušniť špeciálnym náradím.

V prípade, pokiaľ chcete v tomto roku zakladať nový trávnik, vhodný čas je práve koncom marca, začiatkom apríla. Pred jeho založením je potrebné pôdu dobre pohnojit. Zároveň je dôležité vybrať správny substrát, vyrovnať nerovnosti na trávnatej ploche, ktoré spôsobila zima a vyrovnať okraje. Všetky tieto kroky nám ušetria do budúcna veľa času. Nový trávnik je dobré kosiť až vtedy, keď narastie do výšky cca 7-8cm.

• na zeleninu a ďalšie rastliny

V tomto období nezabúdajme ani na jahodový záhon, kde dávame pozor na to, aby nám nezarastal burinou. Zároveň odstránime odumreté listy a odnoky, ktoré sme si predtým nevšimli. Môžeme do pôdy pod jahodami pridať síran draselný, nakoľko podporuje tvorbu mäkkých pletív. Pre dosiahnutie skoršej úrody môžeme záhon s trsmi jahôd prikryť čiernou polyetylenovou fóliou s otvormi pre jednotlivé rastlinky. Fólia zabraňuje rastu buriny, ale aj nadmernému vysychaniu pôdy a čiastočne chráni plody pred znečistením.

Ak je pôda už primerane suchá a teplejšie priaznivejšie počasie s malými výkyvmi teplôt, môžeme vysiať zeleninu - mrkvu, červenú repu, fazuľu alebo hrach. Do vopred pripraveného skleníka umiestňujeme predpestované sadenice napr. rajčín.

Ako si vytvoriť vlastnú zeleninovú záhradu

Práca v zeleninovej záhrade závisí hlavne od počasia, ktoré býva na jar väčšinou premenlivé. Počas slnečného a suchého počasia sa zemina v záhrade dobre drví, preto je dobré ju pripraviť na setie semien. Najprv povrch pôdy jemne preštrkáme, vytriediť z nej kamene, vetvičky a ďalšie nečistoty, ktoré na záhon nepatria. Následne si vytyčíme, ktorým smerom pôjdu zeleninové riadky.

Najlepšia orientácia riadkov je v smere sever - juh, teda množstvo dopadajúceho svetla je dostatočné, rastlinky pohltia vychádzajúce ako aj zapadajúce slnko. V prípade, ak budete riadky smerovať v smere východ - západ, rastlinky na severnej časti riadkov sú počas celého dňa v tieni, preto pomalšie dozrievajú a menej rodia. Ďalším krokom je vytyčenie si budúcich riadkov. Začiatok prvého riadku označíme kolíkom a druhý kolík spojený s motúzom zapichneme na druhom konci riadku do hĺbky asi 15 cm. Potom jedným z kolíkov otáčame, pokiaľ nie je motúz úplne napnutý. Až potom kolík zapichneme hlbšie do zeme.

Sadíme rôzne druhy zeleniny

• Bôb

Ako prvé v poradí môžeme začať vysiať popínavú zeleninu ako napríklad hrach a bôb. Oba druhy zeleniny sadíme na začiatku apríla. Bôb dorastá do výšky asi 60 cm, niektoré odrody aj do výšky 120 cm, preto mu musíme zabezpečiť oporu.

Bob umiestňujeme do stredne ťažkých až ťažkých pôd bohatých na humus. Obe rastlinky majú pomerne veľké semená, ktoré sázame do vzájomnej vzdialenosti 40-60 cm. Tieto rozostupy dodržiavame aj pri ďalších druhoch zeleniny. Semená hrachu a bobu môžeme vysiať aj do dvojradkov a to tak, že sa pripraví jedna brázda asi 20 cm široká a semená rastlín potom vysiavame po oboch jej krajoch, do dvoch samostatných radkov, medzi ktorými je asi 15 cm medzera. Nakoniec semená zasypeme zeminou a radok označíme dátumom sejby s názvom zeleniny a jej odrody. Dobrou radou na záver je umiestnenie niekoľkých semien navyše na konci radku, aby sa nimi mohli nahradiť prípadné nevyklíčené semená. Pred nepriaznivým počasím chránime krytom.

• Hrach

Poznáme niekoľko druhov záhradného hrachu a to: hrach cukrový, hrach do drene, alebo hrach na lúskanie.

Hrach je všeobecne nenáročnou zeleninou na pestovanie. Sázame ho na záhon do hlbokej pôdy v období od konca marca do konca apríla. Má dlhé kôlové korene, ktoré rastlinu zásobujú vodou, preto rastlinku netreba zalievať. Pri rastlinkách veľkosti cca 15 cm začíname hrachový záhon odplieveliť, vysoká burina a jej následné odstraňovanie môže vážne poškodiť korene hrachu.

K vyšším rastlinkám umiestňujeme drevené opory dlhé aspoň 1 m, inak rastlinky ľahnú k zemi a začnú hniť. Zelený hrášok zberáme skôr ako semená dosiahnu konečnú veľkosť, v mliečnej zrelosti. Skôr zberáme spodné struky, pretože tie dozrievajú skôr. Včasným zberom podporíme ďalšie kvitnutie rastlinky a tým aj tvorbu strukov. Po ukončení zberu rastlinku hrachu zrežeme tesne nad povrchom pôdy tak, aby jeho korene zostali v zemi. Následne vysadené rastlinky, ktoré vysadíme na záhon po hrachu, budú čerpať dusík, ktorý vyprodukovali hľuzkotvoriace baktérie na koreňoch hrachu.

• Cibuľa

V našich klimatických podmienkach sázame cibuľu začiatkom apríla potom, čo pôda po zime vyschne. Pre pestovanie cibule je treba pripraviť záhon a to ešte v priebehu jesene. Záhon prekopaeme do maximálnej hĺbky 15-20 cm a necháme ho uľahnúť. Semená umiestňujeme do ľahších až stredne ťažkých pôd obohatených humusom do hĺbky 1 - 1,5 cm. Počas vegetácie pravidelne okopávame záhon s cibuľou, aby nebol zarastený burinou a v priebehu suchých dní záhon pravidelne zalievame. Avšak nezalievame ju v druhej polovici vegetačného obdobia. Počas celého obdobia rastu a zrenia neprihrňujeme k cibuli zeminu, aby nevytvárala dlhé krky. Cibuľu zberáme vtedy, keď jej začínajú žltnúť lístky, cibuľa sa zasúva a hnedne. Zberáme ju tak, že cibuľu chytíme za vňať a vytiahňeme zo zeme.

• Mrkva

Mrkvu na skorý zber vysiavame na záhon do ťažkej a hlbokej pôdy bohatej na vápnik v priebehu marca. V kamenitej pôde sa mrkva deformuje a jej koreň je rozvetvený a pokrivený. Podľa dĺžky koreňa rozoznávame mrkvu krátku, strednú a dlhú. Stredné a dlhé odrody mrkvy sú určené na zimné uskladnenie.

Podľa zakončenia koreňa rozoznávame kultivary špicaté alebo tupé. Podľa potreby mrkvový záhon okopávame, odplevľujeme, prípadne hnojíme. Pred hlavným zberom by nemali byť odhalené mrkvové korene, pretože ju môžu napadnúť škodcovia. Mrkvu určenú pre skladovanie zberáme jednorazovo, čím skôr.

Za suchého počasia sa môže stať mrkva potravou pre škodcov, za daždivého počasia jej môže prasknúť koreň. Mrkvu zberáme tak, že koreň očistíme od hrubej hliny a jej vňať zrežeme vo výške asi 10 cm. Následne ju umiestnime do debny a to tak, že ju vrstvíme tak, aby mala vedľa seba hlavu a hrot. Jednotlivé vrstvy od seba oddeľujeme vrstvou zmesi rašeliny s pieskom alebo suchou zeminou. Kopu prikryjeme nakoniec slamou alebo senom.

• Pasternák

Ide o koreňovú zeleninu, ktorá sa nápadne podobá petržlenu. Pasternák je ideálnou zeleninou aj pre záhradkárov začiatočníkov, pretože sa ľahko pestuje. Sadíme ho na záhon už začiatkom apríla, do pôdy, ktorá bola rok predtým hnojena.

Semená pasternáku klíčia pomerne pomaly a vzchádzajú do mesiaca. Počas vegetačného obdobia záhon s pasternákom pravidelne odplevľujeme. Koreň pasternáku má nasladkastú chuť a upravuje sa podobne ako petržlen, mrkva, či zeler. Prvé jesenné mrazíky zničia nadzemné časti rastliny, ale koreňu neubližia. Labužníci hovoria, že pasternák postihnutý prvými mrazmi je najchutnejší. Nespotrebované korene necháme na záhone aj počas zimy, na jar ho však čím skôr vyberieme, aby nevybehol do kvetu a jeho koreň neodrevnatel.

• Hlávkový šalát

Čerstvý hlávkový šalát je zdrojom veľkého množstva vitamínov, karoténu a iných špecificky účinných látok. Pestuje sa prevažne na jarnú spotrebu. Semená šalátu je vhodné si najprv predpestovať v pařenisku a na samotný záhon ho umiestňujeme najskôr koncom marca až začiatkom apríla do sponu 30x30 cm.

Šalát nie je náročný na pestovanie, avšak neznáša studené zamokrené pôdy, preto ho pestujeme v ľahkej piesočnatej pôde. Je náročný na zálievku, preto ho musíme pravidelne zalievať. Na to, aby sme zlepšili schopnosť koreňovej sústavy prijímať vodu, je vhodné suchú pôdu obohatiť dobrým kompostom alebo rašelinou. Hlávkový šalát má rád slnečné stanovište a teplé miesta chránené pred vetrom. V čase zberu by mala byť hlávka šalátu pevná, keď ju zľahka stlačíme. Najdôležitejšou vlastnosťou šalátu je sviežosť, preto ho zrezávame v čase, keď je najkvalitnejší, teda skoro ráno alebo neskoro večer. Cez deň je šalát totiž trochu zvädnutý a menej svieži (poklesne napätie v bunkách).

Prvé kvety vo vašej záhrade

Už v priebehu apríla treba premýšľať nad prípravou letných alebo jesenných kvetinových záhonov, takisto záhonov, kde umiestnime tzv. letničky.

Letničky sú jednoročné rastliny, ktoré používame na okrasné účely do kvetináčov na balkón, na výsadbu na skalku alebo na kvetinový záhon. V prvom rade je treba určiť stanovište pre kvetinový záhon. Samotné rastlinky letničiek môžeme predpestovať zo semien v pařenisku v priebehu marca. Ich výsev do záhrady prebieha v apríli - máji, keď už definitívne pominú posledné mráziky. Letničky sázame do vzájomnej vzdialenosti 30 cm. Ich vegetačné obdobie je v našich podmienkach najviac 10 mesiacov. Vyrastú, vykvitú a vytvoria semená.

Prvými poslami jari v záhrade bývajú známe snežienky. Snežienky sú prvými jarnými cibuľovinami. Sú to drobné krehké rastlinky s jasne bielymi kvietkami. Na svoj rast potrebujú výživnú, ľahkú pôdu. Kvety snežienok kvitnú už vo februári, vo vyšších polohách v priebehu marca, niekedy vyčnievajú ešte z tajúceho snehu. Sú poslami jari, keď vykvitú je nesporné, že zima je na ústupe a jar prichádza.

Kolorit jarnej záhrady dokreslujú aj typické žlté kvety narcisov. Narcisy patria medzi nenáročné cibuľoviny, ktoré vypestuje aj záhradkár začiatočník. Cibuľky sázame na jeseň v priebehu septembra až do polovice októbra. Samotná výsadba je jednoduchá, cibuľku umiestnime do vopred pripravenej jamy vo vzájomnej vzdialenosti 10 cm, zasypeme ju a polejeme kvôli lepšiemu a rýchlejšiemu prenikaniu. Umiestňujeme ich na slnečné stanovište, kde je aspoň polovicu dňa intenzívne slnečné žiarenie. Narcisy vytvárajú biele, žltobiele alebo žlté kvietky v závislosti od odrody. Sú vhodnou rastlinkou pre malé deti, aj vďaka ich pestovaniu si môžu detičky vytvoriť vzťah k prírode.

Trojicu typických jarných kvietkov dopĺňajú tulipány. Tulipány sú tiež zástupcami cibuľovín. Vysádzajú sa počas jesenných mesiacov (september-október). Rastlinky tulipánov majú rady slnečné miesta, pretože ich domovom sú stepi a slnečné horské svahy. Neznášajú vlhké ílovité pôdy, preto ich sázame do bežného záhradníckeho substrátu. Cibuľky tulipánov sázame do hĺbky asi 10 cm a do vzdialenosti asi 5 cm. Tulipány kvitnú pestrofarebným kvetmi v farbách od bielej, cez ružovú, oranžovú, červenú, odtiene modrej až po čiernu.

Tip na záver

Jar je už za dverami. Ak patríte medzi nadšených záhradkárov, je práve najvyšší čas začať s prácami v záhrade, v prípade ak si chcete zabezpečiť dostatok zeleniny a ovocia v bio kvalite nielen na okamžitú spotrebu, ale aj na zimné uskladnenie. S prvými teplými lúčmi slnka sa poberte do záhrady a začnite s jarnými prípravami záhrady. Bude to pre vás príjemným relaxom, ako aj osviežením po dlhej a náročnej zime.