Klasická modrá, vyšľachtená ružová či biela, vytrvalá žltá - to všetko sú nevädze.
Nevädze (lat. Centaurea) patria do čeľade astrovitých (lat. Asteraceae) rastlín. Pod označením nevädza sa snáď každému vybavia modré kvety lemujúce spolu s divými makmi lány obilia. Na záhradke si však môžete vypestovať, okrem klasických modrých poľných nevädzi (lat. Centaurea cyanus), aj fialovo, ružovo či bielo kvitnúce jedince.
Druhy nevädze
Kvetom veľmi zajímavá je nevädza cisárska (lat. Centaurea imperialis). Jej kvety sú robustné, plné, môžu mať rôznu farbu – bielu, žltú, fialovú. Nevädza cisárska môže dorásť do výšky až 80 cm. Stonky rastú rýchlo, sú vzpriamené a silne rozvetvené. Listy majú kopijnatý, úzky tvar, ich farba je šedozelená. Rôznofarebná skupina týchto nevädzi vynikne na každom záhone. Nevädza cisárska je vhodná na rez, vo váze vydrží až 10 dní. Pretože sa jedná o letničku, je nutný každoročný výsev, najlepšie priamo na záhon. Predpestované rastliny majú totiž tendenciu poliehať.
Nevädzou trochu z iného súdka je nevädza veľkohlavá (lat. Centaurea macrocephala), ktorá kvitne veľkými žltými kvetmi a na rozdiel od klasických nevädzi je trvalkou. Úspešne ju môžu pestovať aj úplní začiatočníci, pretože je úplne nenáročná. Darí sa jej na priamom slnku v suchších priepustných hlinitopiesočnatých záhradných pôdach. V ideálnom prípade môže dorásť do výšky cca 120 cm. Nevädza veľkohlavá kvitne už v prvom roku pestovania. Existuje aj Nevädza modrá, Nevädza lúčna, Nevädza poľná a Nevädza záhradná.
Ďalšou vytrvalou nevädzou je nevädza horská (lat. Centaurea montana), ktorá voľne rastie v podhorských a horských oblastiach na lúkach a pri okraji lesov. Občas sa však pestuje aj ako ozdoba na záhradke. Nevädza horská dorástá do výšky 30 – 60 cm. Listy sú podlhovasté, na spodnej strane pavučinovo vlnaté. Okrajové lúče kvetov majú modrú farbu, vnútorné sú fialové. Nevädza horská kvitne od mája do septembra. Ak rastlinu hneď po odkvitnutí ostriháte, čoskoro znova vykvitne. Nevädza horská aj jej dva poddruhy sú chránené zákonom, preto ich v prírode neničte a pestujte ich zásadne zo zakúpených semien.
Pestovanie nevädze
Nevädze sú na pestovanie veľmi nenáročné, preto si ich na svoju záhradku môže vysadiť aj úplný začiatočník. Niektoré nevädze sú trvalky, iné sú letničky, ich pestovanie je však v podstate rovnaké. Vytrvalé druhy vydržia mnoho rokov, letničky je nutné každý rok znovu vysiať. Nevädze vyžadujú slnečné stanovište, znášajú však aj mierne tienenie. Pôda by mala byť bohatá na živiny, dobre priepustná s dostatkom vápnika. Po horúcom letnom dni nevädze rady prijmú pár kvapiek vody. Pravidelné hnojenie nie je nutné, ak však do zálievky občas trochu hnojiva pridáte, rastlinám to neuškodí. Nevädze sa často stávajú ozdobou váz, niektoré druhy sa hodia aj na sušenie. Nevädza sa suší v tmavom, dobre vetranom prostredí. Kvety nevädze, ktoré neboli utrhnuté do vázy alebo na sušenie sa odstránia čo najskôr po odkvitnutí, aby zbytočne nevysiľovali rastlinu.
Nevädze sa vysiajú priamo do riadkov vzdialených od seba cca 25 –30 cm. Výsev sa vykonává v marci až v apríli, keď teplota dosahuje cca 10 °C. Nevädzu veľkohlavú je možné predpestovať. Výsev semien sa potom vykonává v marci a apríli do výsevných nádob, samotná výsadba na záhon je možná cca v máji až v júli. Ideálny rozostup pre výsadbu nevädze veľkohlavej je cca 50 x 50 cm.
Využitie nevädze poľnej
Zo sušených kvetov nevädze poľnej sa varia odvary, z ktorých sa vyrábajú obklady na unavené oči. Použiť ich možno aj pri zápale očných spojiviek. Odvar z nevädze má dezinfekčný účinok, pôsobí silne močopudne.
Zaujímavosť: Modré farbivo z kvetov nevädze poľnej bolo kedysi základnou zložkou atramentu.