Vlastný mak vonia a chutná lepšie

Mak prinášal v stredoveku spánok

Mak siaty (lat. Papaver somniferum) je jednoročná rastlina, ktorá je veľmi rozšírenou poľnohospodárskou plodinou ako aj liečivou rastlinou. Mak poznáme najmä z potravinárskeho a farmaceutického priemyslu.

Dnešný mak siaty je potomkom divokej formy maku ostnitého. Pôvodne pochádza mak siaty z Ázie. Pestuje sa na roliach, v záhradách aj na poliach. Jeho latinský názov papaver poznali už Rimania, Gréci ho nazývali mékón. Slovo somniferum z latinského názvu je odvodené zo slova somnus, čo znamená spánok a Farr, čo je v preklade slovo prinášať.

Rozlišujeme 2 druhy maku:

• olejnaté maky - u nás sú rozšírené pod názvom slepáky s tmavomodrými semenami.

• ópiové maky - majú bohato vyvinutú sústavu mliečnice, ktoré produkujú veľa šťavy nazývanej latex

Mak siaty sa odlišuje od divokej formy maku vlčieho hlavne farbou kvetov. Pestovaný mak má biele kvety s fialovou škvrnou a divoký mak má sýto červené kvety. Divoko rastúci mak pri rozšírení do záhonov maku siateho môže rásť ako burina, avšak vyzerá to krásne.

História plná ópia

Historické pramene uvádzajú, že maličké semienka maku, ale aj makovice, byly nájdené v rámci archeologických výskumov aj na neolitických kolovych stavbách, čo dokazuje jeho prítomnosť už pred 2000 rokmi v strednej Európe. Sumerovia uctievali v roku 3000 pr. Kr. mak ako kultovú rastlinu. Už v Mezopotámii z neho využívali ópium. (Ópium je surovina, ktorú využíva farmaceutický priemysel na výrobu dôležitých liečiv).

Mak obsahuje 26 rôznych alkaloidov. Najdôležitejšie z nich sú kodeín, morfín a papaverín. V starovekom Egypte využívali mak ako sedatívum pri liečbe poranení, pri rôznych druhoch kŕčov a na liečbu kožných ochorení. V starovekom Grécku bol mak spojovaný s bohom spánku a fajčenie maku bolo spojené s rôznymi obradmi.

V bájnom Homérovi diele Odyssea a Iliada nájdeme zmienku o maku ako o potravine. Liečivé účinky mliečnej šťavy poznali aj vyspelé civilizácie ako Arabi a Číňania. Neskôr autori uvádzajú, že sa mak používal pre lekárske účely. Typickým príkladom je Galenos, ktorý vo svojom diele pochádzajúcom z 1. storočia uvádza, že šťava z makovíc - ópium bol doteraz najúčinnejší a najsilnejší liek.

V stredoveku sa mak siaty pestoval na základe inštrukcií Karla Veľkého ako záhradná rastlina. Slovanské národy rastlinku maku spomínajú vo svojich ľudových povestiach, poverách a piesňach. V štatistickom popise Uhorska sa hovorí, že "Slovák má veľmi rád makové pokrmy a vždy si utrhne kus zeme na jeho pestovanie."

V minulosti ho ľudia pridávali do múčnych jedál a koláčov. V starých kuchárskych knihách sa nachádza recept na makovú polievku. Začiatkom 19. storočia sa začal mak pestovať ako olejnina vo veľkom. Historické pramene hovoria, že na území bývalého Uhorska, konkrétne v jeho časti na Slovensku sa pestovalo veľa maku, vďaka čomu sa stal významnou olejninou.

Medzi dvoma vojnami bolo Československo v produkcii maku na druhom mieste medzi európskymi štátmi, tesne za Maďarskom. Z tohto důvodu sa po 2. svetovej vojne začalo šľachtenie maku práve na našom území.

Česi ako maková elita

V Čechách a na Slovensku sa mak siaty dlhodobo pestuje. Česká republika je dokonca najväčším pestovateľom maku pre potravinárske účely.

Vo farmácii sa používajú odrúdy maku, ktoré obsahujú vysoký obsah alkaloidov morfínového typu, z ktorého sa neskôr vyrábajú analgetiká. V potravinárstve, v cukrárstve a v pekárstve sa zase využívajú odrúdy s veľmi nízkym obsahom alkaloidov.

V mnohých krajinách sa smie pestovať mak za dodržania prísnych podmienok, ktoré upravuje konkrétna legislatíva, aby sa zabránilo prípadnému zneužitiu rastliniek maku na nelegálne účely. Pravidlá sa však v jednotlivých krajinách líšia a môžu sa týkať aj drobných pestovateľov, preto si pred výsevom overte miestne predpisy. Pokiaľ by ste radi makom osiali väčšiu plochu, musíte si vybaviť povolenie.

Ako na pestovanie maku

Mak siaty, latinsky Papaver somniferum, je jednoročnou bylinou, ktorá dorástá do výšky 1,5 m. Radíme ho do čeľade Makov (lat. Papaveraceae).

Rastlina maku kvitne v priebehu júna - augusta. Plody maku siatého sú tobolky tzv. makovice. Majú guľovitý alebo kužeľovitý tvar a sú mierne sploštené. Keď sú makovice zrelé, môžu sa otvoriť medzi lúčmi blizny alebo zostávajú zavreté. Rastlinka maku zabezpečuje včelám dostatok peľu, ale nie je pre ne medonosnou rastlinou.

Mak pestujeme výhradne zo semien, ktoré sázame ideálne na jar. Počas jesene je preto nutné pôdu pre výsev pripraviť. Semená maku sázame včas na jar, ale až vtedy, keď je vrchná pôdaPresušená. Najneskôr mak sázame v priebehu apríla. Semená umiestňujeme do vzájomnej vzdialenosti 30-40 cm, do hĺbky 1,5 - 2 cm. Pre pestovanie maku je vhodná piesčito-hlinitá pôda s dostatkom živín. Nevhodné sú ťažké ílovité pôdy a miesta s vysokou hladinou podzemnej vody.

Najlepšou predplodinou na pestovanie maku sú strukoviny, prípadne okopaniny, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom.

Počas obdobia rastu, od výsevu až do kvitnutia, je rastlinka maku náročná na vlahu, ale nepotrebuje veľa tepla. Neskôr sa podmienky pre úspešné pestovanie maku obracajú, od kvitnutia až po zrelosť makovíc je najvhodnejšie teplé a suché počasie, s dostatkom slnka, pretože svetlo podporuje rast semien. Počas celého vegetačného obdobia mak okopávame a odstraňujeme z jeho blízkosti burinú.

Zber makovíc

Zbierame zrelé makovice, v ktorých pri zatraste­ní semená vo vnútri šušťajú. Makovice zrezávame spolu s 10-15cm stonkou. Sušíme ich pod strechou a až po úplnom vysušení zrežeme makovicu v hornej časti pod korunkou a semená vyklepeme. Dobre vysušené semená maku siateho po vyklepaní z makovice nesmú meniť farbu.

Najkvalitnejší je ručne vyklepaním mak, pretože semená nie sú poškodené a preto ani pri dlhšom skladovaní nezhorknú. Pozor na poškodenie semien, semená obsahujú až 45% oleja. Pri sušení semienok sa olej uvoľňuje, následne oxiduje a tým sa makové semeno znehodnocuje.

V niektorých prípadoch zbierame aj makové lupienky kvetov, ktoré sa stávajú súčasťou čajových zmesí. Môžeme ich zbierať len za suchého počasia a len kvety, ktoré práve rozkvitnú. Následne ich sušíme v tenkých vrstvách, pretože sú náchylné na zaparenie.

Sušené lupienky maku siateho používame na prípravu čaju, ktorý pripravíme tak, že 2 čajové lyžičky sušenej zmesi zalejeme 250ml vriacej vody. Necháme lúhovať a zmes scedíme.

Makové mlieko a makový olej

Semená maku siateho obsahujú 20% bielkovín, 40% tukov (najmä glyceridy kyselín stearovej, palmitovej a linolovej), 4,5 g vlákniny, vitamíny - hlavne vitamín E a minerálne látky ako horčík, vápnik a železo.

Výskumami sa dokázalo, že semená maku siateho majú veľmi významný obsah minerálnych látok ako je draslík a vápnik ako aj fosfor, zinok, horčík, meď, železo, mangán a hliník. V 100 gramoch suchých semien maku sa nachádza 9,76 mg železa a až 1400 mg vápnika. Zároveň makové semená obsahujú morfín, ktorý môže tvoriť až 20% ópia, ktorý pôsobí tlmivo na nervovú sústavu, zmierňuje dráždivý kašeľ a črevnú peristaltiku a samozrejme utišuje bolesti.

Hovorí sa, že pravidelná konzumácia maku je dôležitá v prevencii proti osteoporóze, zároveň priaznivo pôsobí na stav vlasov, nechtov a zubov. Liečivo preventívne pôsobí aj pri migréne, ovplyvňuje psychiku-upokojuje myseľ a telo, pomáha pri revmatizme, či chronickej únave. Lokálne môžeme používať mak vo forme oleja, ktorý býva jednou zo zložiek liečebných kozmetických prípravkov.

Ze semien maku môžeme pripraviť - vylisovať makový olej, ktorý nachádza svoje využitie v gastronómii, kozmetike, medicíne, či v maľiarstve. Olej z maku je veľmi prospešnou látkou pre zdravie človeka kvôli svojmu obsahu polynenasýtených mastných kyselín ako napr. kyselina linolová, kyselina olejová, kyselina palmitová a ďalšie.