Zamilujte si špenát rovnako ako Pepek Námorník, je zdravý a chutný...

Špenát je jednou z najzdravších zelenín vôbec. Je bohatý na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré podporujú celkové zdravie organizmu. Či už ho konzumujete čerstvý v šalátoch, alebo tepelne upravený v rôznych jedlách, špenát vám prinesie množstvo prospešných látok.

Prečo by mal byť špenát súčasťou vašej stravy

Špenát obsahuje vysoké množstvo železa, ktoré je dôležité pre tvorbu červených krviniek a prenos kyslíka v tele. Okrem toho je vynikajúcim zdrojom vitamínu K, ktorý podporuje zdravie kostí a správnu zrážanlivosť krvi.

Hlavné zdravotné benefity špenátu

  • Podpora imunity – vysoký obsah vitamínu C a antioxidantov
  • Zdravie očí – lutein a zeaxantín chránia pred degeneráciou makuly
  • Silné kosti – vitamín K a vápnik podporujú kostnú hustotu
  • Zdravé srdce – draslík pomáha regulovať krvný tlak
  • Trávenie – vysoký obsah vlákniny podporuje zdravé trávenie

Ako špenát pestovať doma

Pestovanie špenátu je jednoduché aj pre začiatočníkov. Táto zelenina rastie rýchlo a nekladie vysoké nároky na starostlivosť. Špenát preferuje chladnejšie počasie, preto je ideálny na jarné a jesenné pestovanie.

Základné tipy pre úspešné pestovanie

  • Výsev – semená vysievajte priamo do pôdy na jar alebo na jeseň
  • Pôda – uprednostňuje vlhkú, dobre odvodnenú pôdu bohatú na živiny
  • Svetlo – potrebuje aspoň 4-6 hodín slnečného svetla denne
  • Zálievka – pravidelne zalievajte, udržujte pôdu mierne vlhkú
  • Zber – listy môžete oberať už po 4-6 týždňoch od výsevu

Čerstvý domáci špenát má intenzívnejšiu chuť a vyššiu nutričnú hodnotu ako ten z obchodu. Skúste si ho vypestovať a presvedčte sa sami!

Niet hádam človeka, ktorý by nepoznal špenát minimálne z taniera alebo ako zázračný pokrm Pepka Námorníka, ktorému po požití plechovky špenátu zázračne narástli svaly. Je teda zrejmé, že špenát je veľmi zdravý. Mnoho ľudí však od jeho konzumácie odradila zle pripravená porcia špenátu v školskej jedálni a už sa k nemu nevrátili. To je však veľká škoda, pretože dobre upravený špenát môže nielen výborne chutiť, ale je skutočne zdravý. Nie je síce takou veľkou zásobárňou železa, že by vám po ňom narástli svaly ako Pepkovi Námorníkovi, ale aj tak je konzumácia špenátu pre organizmus veľmi prínosná. Najzdravší je samozrejme čerstvý špenát z vlastnej záhradky. Jeho pestovanie nie je zložité, takže si ho môže vypestovať takmer každý.

Domovina špenátu

Špenát (lat. Spinacea oleracea) je jednoročnou rastlinou z čeľade laskavcovitých (lat. Amaranthaceae). Jeho pôvodnou domovinou je pravdepodobne Perzia. Nielen tu, ale aj na celom Blízkom východe si špenát rýchlo získal veľkú obľubu vďaka svojej typickej chuti a výživnej hodnote. Ďalej sa pestovanie špenátu rozšírilo cez Sýriu a Arábiu do severnej Afriky. O rozšírenie do Európy sa zaslúžili Španieli približne v 14. storočí. Bolo to teda o mnoho neskôr ako na Blízkom východe.

Špenát

Listový špenát je dvojdomou rastlinou, existujú teda samčie rastliny, ktoré rýchlo vyvinú kvetný stonku a samičie rastliny, ktoré vykvitajú oveľa neskôr. Vyšľachtené boli tiež jednodomé odrody, ktoré majú obe pohlavia a samičí typ rastu, takže kvitnú neskôr a je možné z nich dlhší čas oberať listy. Vegetačná doba špenátu je veľmi krátka, stačí mu len 7 až 8 týždňov, preto sa často používa ako predplodina alebo následná kultúra.

Obľúbené odrody špenátu

K veľmi obľúbeným odrodám špenátu patria Matador a Carambole. Matador je poloneskorou odrodou špenátu, ktorý je vhodný pre jarné i jesenné výsevy. Rastliny tejto odrody špenátu sú stredne veľké a majú širokú ružicu. Listy majú lopatovitý tvar, povrch je lesklý a rovnomerne bublinatý. Špenát odrody Matador je vhodný pre jednorazovú zber. Carambole je hybridnou odrodou špenátu siateho vhodného taktiež pre jarné i jesenné výsevy. Farba listu je oproti ostatným odrodám skôr tmavá, ružica je dočista otvorená. Prednosťou tejto odrody je vysoká odolnosť proti vymŕzaniu a proti plesni. Špenát si možno vypestovať aj v BIO kvalite, ktorú ponúka napríklad odroda Tarpy.

Výsev a zber špenátu

Listový špenát je chladnomilným druhom zeleniny, takže mu príliš nesvedčia vysoké teploty a dlhé letné dni. Pri vysokých teplotách rastliny rýchlo vybíhajú do kvetu. Listy kvitnúcich rastlín sa stávajú tuhé a strácajú svoju charakteristickú chuť. Najvhodnejším obdobím pre výsev je teda jar a jeseň. Na jar špenát vysievajte priamo na záhon do riadkov vzdialených cca 10 – 20 cm od seba do hĺbky cca 4 cm. Najvhodnejším časom je marec a apríl. Špenát vám veľmi rýchlo vyrastie, zberať ho môžete cca 45 – 65 dní od výsevu semien. Jesenný výsev je trochu odlišný, pretože sa u niektorých odrôd počítá aj s prezimovaním rastlín. Jesenná kultúra špenátu sa vysieva v polovici augusta. Vhodnejší je výsev na zatienené stanovište, pretože pôda bude pomalšie vysychať a ani teploty nebudú v tieni také vysoké ako na priamom slnku. Ako ochranu proti nadmernému výparu vody a ostrému slnku je možné použiť netkanú textíliu. Listový špenát vysiatý v auguste stíhate zozbierať ešte na jeseň. Prezimujúce odrody sa vysieva v prvej polovici septembra a zberajú sa skoro na jar. Špenát je dostatočne mrazuvzdorný, takže mu ani prezimovanie v našich podmienkach nečiní väčšie ťažkosti.

Tip pre výsev

Proces klíčenia semien rýchlejšie naštartujete, ak necháte namočené semená 24 hodín pred výsevom v chladničke. Po vybratí semien z chladničky ich musíte okamžite vpraviť do pôdy, pretože inak by ste prerušili proces klíčenia a špenát by vám už nevzišiel.

Pestovanie špenátu

Pestovanie listového špenátu nie je nijako zložité. Bohatou úrodou listov sa vám špenát odvďačí vo vyhnojenej hlinito-piesočnatej pôde, ktorá dobre drží vodu. Riadne vyhnojenie pôdy je nutné preto, že špenát v krátkom čase vytvorí veľké množstvo listov, na ktorých rast spotrebuje veľké množstvo živín. Prínosné pre bohatý rast listov je aj prihnojenie počas vegetačného obdobia. Riadky so vzrastlými rastlinami špenátu pravidelne odburiňujte, aby buriny rastlinám zbytočne neodoberali vodu a živiny. Odburiňovanie a okopávanie vykonávajte veľmi opatrne, pretože korene listového špenátu rastú tesne pod povrchom pôdy. Rastliny špenátu pravidelne zalievajte.

Vitamíny a minerály ukryté v špenáte, alebo na čo je listový špenát dobrý..

Traduje sa, že listy špenátu sú obrovskou zásobárňou železa, bohužiaľ toto tvrdenie bolo vyvrátené tým, že sa jedná o omyl spôsobený posunom desatinnej čiarky a špenát obsahuje približne rovnaké množstvo železa ako ostatné druhy zeleniny. Priemerný obsah železa však nič neubera na tom, že špenát je veľmi výživný a prínosný pre ľudský organizmus. 100 g špenátu má iba 22 kcal, čo ocenia najmä osoby držiace diétu. Toto množstvo špenátu však pokryje dve tretiny dennej dávky vitamínu A, takmer celú dennú dávku kyseliny listovej, polovicu dennej dávky vitamínu C a taktiež takmer štvrtinu dennej dávky horčíka alebo železa. Betakarotén obsiahnutý v špenáte je významný antioxidant chráni telo pred voľnými radikálmi, zbavuje ho ťažkých kovov. Pôsobí ako prevencia proti rakovine a ďalším civilizačným chorobám. Najmä ženy ocenia obsah betakaroténu, pretože pomáha v boji s vráskami a prispieva k zachovaniu mladistvého vzhľadu. Vitamín A obsiahnutý v špenáte je prínosný pre zdravie ľudského zraku i pre ochranu slizníc. Zo skupiny vitamínov B je v špenáte najviac zastúpený vitamín B8, ktorý je dôležitý pre zdravé vlasy, pokožku a nechty. Vitamín B3 podporuje zdravý spánok, srdce a cievny systém. Bohato je zastúpená aj kyselina listová (vitamín B9), ktorá je odporúčaná najmä tehotným ženám pre zdravý vývoj plodu. Z minerálov sú v špenáte obsiahnuté draslík, vápnik, ktoré sú dôležité pre zdravé zuby, kosti a nervy. Železo podporujúce tvorbu krvi a okysličovanie tkanív. Ďalej aj horčík, meď a sodík. Špenát je teda veľmi prospešný pre ľudský organizmus. Prospešných látok je v ňom obsiahnutých dokonca toľko, že je lepšie ho konzumovať v menších dávkach a častejšie, než nárazovo a vo veľkom množstve, pretože by nedošlo k plnému vstrebaniu všetkých prospešných látok.

Špenát pre lahodný jazýček

Uplatnenie špenátu v kuchyni je veľmi široké. V surovom stave sa pridává do šalátov a predjedál. Tepelne upravený sa podáva ako príloha k zemiakových knedlíčkam. Výborná je aj špenátová polievka, omelety plnené špenátom, špenátové rolky, špenát zapečený s cestovinami alebo špenátová pizza. Zo špenátu možno pripraviť dokonca aj babovku. Výborný na šaláty je baby špenát.

Recept na zemiakové knedlíčky plnené špenátom a udeným mäsom

Suroviny na cesto

  • 500 g varených zemiakov (najlepšie z predchádzajúceho dňa)
  • 200 g hrubej múky
  • 1 vajce
  • soľ

Suroviny na špenátovú náplň

  • 250 g špenátu
  • 200 g údeného mäsa
  • 1 cibuľa
  • 1 kávová lyžička masti
  • 3 strúčiky cesnaku
  • soľ

Postup prípravy

Zemiaky rozmačkajte alebo nastrúhajte na drobné kúsky, pridajte múku, vajíčko a soľ. Všetko spracujte na cesto, ktoré rozdeľte na polovicu a z každej polovice vyváľajte valček, ktorý nakrájajte na rovnako veľké kolieska. Špenátové listy sparte vriacou vodou a nechajte ich oschnúť, potom ich nasekajte. Nakrájanú cibuľku osmažte na masti do zlatova, potom pridajte špenát, údené mäso, pretlačený cesnak a soľ. Všetko dobre premiešajte. Touto zmesou naplňte pripravené zemiakové kolieska a vytvarujte ich do tvaru šišiek alebo gulí. Vložte ich do vriacej vody a nechajte ich variť dovtedy, kým knedlíky nevyplavú na povrch.

Dobrú chuť! :)

Potrebujeme Váš súhlas s využitím jednotlivých cookies, aby sme Vám okrem iného mohli zobrazovať informácie týkajúce sa Vašich záujmov. Súhlas udelíte kliknutím na „Súhlasím“.