Nechoďte do lesa, vypestujte si huby doma

Je síce mnoho hubárov, ktorí zbierajú huby pre potešenie a najväčšiu radosť im urobí hríb nájdený v lese na machovej perinke, ale tiež je mnoho tých, ktorí ocenia huby z vlastnej produkcie. Miesto do lesa si jednoducho zájdu do pivnice alebo do záhrady. Najčastejšie sa doma pestujú žampióny alebo niektorá z tzv. drevokáznych húb. Do tejto skupiny patria napríklad poľnička topoľová (lat. Agrocybe aegerita), húževnatec jedlý známy skôr pod názvom Shiitake (lat. Lentinus edodes). Obľúbená je boltcovitka bdzová alebo-li Judášovo ucho (lat. Auricularia auricula). K drevokáznym hubám patrí aj šupinovka nameko (lat. Pholiota nameko) a opienka premenlivá (lat. Kuehneromyces mutabilis). Najznámejšou a najčastejšie pestovanou drevokáznou hubou sú hlivy (lat. Pleurotus).

• Poľnička topoľová (lat. Agrocybe aegerita) pochádza zo Stredomoria. Jej plodnice dorástajú priemeru cca 5 – 15 cm, plodnice vyrastajú v trsoch. Plodnica (klobúk) je hnedej farby, dreň má farbu bielu. Poľničku topoľovú možno pestovať na drevených polenách či konároch. Dobre poslúžia aj piliny listnatých stromov či balíky slamy. Podhubie poľničky topoľovej môže plodiť až 5 rokov.

• Shiitake (lat. Lentinus edodes) sa najčastejšie pestuje na drevenom podklade. Plodí v troch vlnách, štvrtá už býva veľmi slabá. Huba Shiitake pochádza z juhovýchodnej Ázie, popularitu jej dodalo hojné využívanie v japonskej a čínskej kuchyni. Plodnica Shiitake má svetlo hnedú farbu, klobúčik dorástá do veľkosti 1 – 10 cm v priemere.

• Judášovo ucho – bolcovitka bdzová (lat. Auricularia auricula) je vzhľadovo veľmi zajímavá huba. Má chorošovitý, miskovitý či lastúrovitý tvar. Plodnice pôsobí na dotyk akoby gumovo či rosolvito, za vlhka sú lepkavé. Farba plodnice je červenohnedá, spodná strana je svetlejšia. Ako už samotný názov napovedá, tejto hube sa najlepšie darí na dreve čierneho bzu (môže byť živé či odumreté).

• Šupinovka nameko (lat. Pholiota nameko) pochádza z juhovýchodnej Ázie, hojne sa pestuje v Číne, Vietname a v Japonsku. Plodnice tejto huby majú hnedú farbu, povrch mladých klobúkov býva často obalený vrstvou slizu. Hoci sa to zdá zvláštne, je tento sliz práve tým, čo dodáva jedlám obohateným o šupinovku nameko ich charakteristickú chuť a žlté zafarbenie. Šupinovka sa najčastejšie pestuje na drevenom podklade.

• Hliva (lat. Pleurotus) existuje vo viacerých druhoch. Najznámejšia je hliva ustricová (lat. Pleurotus ostreatus), hliva dubová (lat. Pleurotus dryinus), hliva ružová (lat. Pleurotus djamour) a hliva kráľovská (lat. Pleurotus eryngii). Plodnice hlivy majú miskovitý tvar, ktorý najmä u hlivy ustricovej pripomína lasturu ustrice. Hlivy rastú v trsoch. Možno ich pestovať na drevenom aj slamenom podklade.

Pestovanie drevokazných húb na slame

Pestovanie drevokazných húb na slame nie je nijako zložité. Základom je kvalitná, najlepšie nakrátko nasekaná žitná, jačmenná alebo pšeničná slama, ktorá bola skladovaná v suchom prostredí. Slama nesmie byť plesňavá, nahnilá alebo práve zozbieraná, aby nedošlo ku kontaminácii nejakou plesňou a k následnému zničeniu snahy o pestovanie. Aj kvalitnú slamu je vhodné pred naočkovaním sterilizovať. Vykonáva sa to pomocou horúcej vody, do ktorej sa slama ponoří. V praxi sterilizácia najčastejšie vyzerá tak, že sa slama naukladá do veľkého, pevného vreca a preleje sa vriacou vodou. Vody by malo byť toľko, aby bola prekrytá aj horná vrstva slamy. Slama sa nechá cca hodinu vo vodnom kúpeli a potom sa odstrihujú spodné rohy vreca, aby voda mohla vytiecť. Pre dokonalú sterilizáciu slamy sa prelievanie horúcou vodou opakuje ešte raz. Po sterilizácii sa balík slamy nechá vychladnúť na teplotu cca 30 °C. V tomto okamihu je slama pripravená na očkovanie niektorou z drevokazných húb. Očkovací substrát alebo špeciálne kolíčky sa vkladajú do vreca so slamou tak, aby vo vreci bola striedavo vrstva slamy a tenká vrstvička špeciálneho substrátu. Kolíčky sa umiestňujú po obvode vreca i vnútri slamy. Potom sa vreco zaväzuje a umiestni na stanovište s teplotou v rozmedzí 20 – 25 °C. Pri tejto teplote substrát prerastie za cca 3 – 4 týždne (vždy záleží na konkrétnom druhu huby). Až je obsah vreca dobre prerastený (celý biely), prerezávajú sa po obvode vreca viaceré otvory. Vreco so slamou sa potom premiesťuje na chladnejšie svetlé miesto. Z pripravených otvorov začnú čoskoro vyrástať plodnice, konkrétna doba vždy závisí od teploty a pestovaného druhu huby. Rýchlosť rastu húb sa teda dá mierne korigovať – na chladnejšom mieste vyrastajú plodnice pomalšie. Huby sa na slame dajú pestovať do okamihu, než slama zmäkne a začne sa rozkladať, potom je nutné založiť novú hubovú kultúru.

Pestovanie húb na dreve

Pre pestovanie drevokazných húb je vhodné drevo z listnatých stromov, polená z ihličnanov sú nevhodné. Najčastejšie sa používajú čerstvo rezané (max. pred 1. až 2 mesiacmi) polená z topoľa, jelše, vŕby, veľmi dlho vydržia polená duba a buka. Z listnatých stromov sa neosvedčilo azda len drevo jabloňové a orechové. Vhodné polená by mali dosahovať priemer min. 15 cm a dĺžku v rozmedzí 30 – 40 cm.

Pestovanie drevokazných húb na dreve prebieha v štyroch fázach:

• príprava vhodného dreva (polena)
• očkovanie sadivom
• prerastanie kmeňov podhubie
• tvorba plodníc.

Prvou fázou, na ktorej z veľkej časti závisí úspešnosť pestovania drevokáznych húb, je výber a príprava vhodného dreva. Vyberte poleno, ktoré zodpovedá kritériám uvedeným vyššie. Z polien neodstraňujte kôru. Drevokázné huby možno pestovať na rezných plochách alebo v jednotlivých otvoroch (záruboch). Záruby sa do polien vyrezávajú najlepšie motorovou pílou. Záruby sa vedú do 1/3 dĺžky, striedavo z oboch strán. Otvory sa vŕtajú po obvode kmeňa, vhodný priemer je 12 – 15 mm. Potom nasleduje druhá, nie menej dôležitá, fáza – očkovanie. Očkovanie do zárubov sa vykonáva tak, že sa na dno vrecka postaví čisté (najlepšie sterilizované teplom) doštička. Na ňu sa nasype sadivo húb, na ktoré sa reznou plochou postaví pripravené poleno. Sadivo sa nasype aj na hornú reznú plochu a všetko sa opäť prikryje doštičkou. Doštičky je vhodné k polenu pribiť klincami, aby lepšie prilnuli. Do otvorov sa sadivo húb čo najviac natlačí a potom sa zamáže štepárskym voskom alebo parafínom. Po naočkovaní sa vrecko s polenom zaväzuje, aby sadivo nevysychalo. V tretej fáze pestovania sa naočkované kmene uložia na miesto s teplotou okolo 20 °C. V lete je možné polená umiestniť na tienisté miesto vonku. Viac kmeňov sa pripraví rovnakým způsobom, možno ich nechať prerásať spoločne napr. vo vykopanej jame či obalené fóliou. Drevo prerastá cca 2 – 4 mesiace, tvrdé drevo ešte dlhšie. Posledným krokom k úspechu je vybratie kmeňov z vreciek a danie impulzu k tvorbe plodníc. Tvorba plodníc sa naštartuje zakopáním polena do zeme v pomere 2/3 v pôde a 1/3 nad povrchom. Polená sa zakopávajú na tienistom mieste, kde nie je vysoká hladina spodnej vody. Vo vode totiž podhubie rýchlo odumrie a celá úroda je stratená. Pokiaľ celý proces prebehol úspešne, začnú sa v blízkej dobe vytvárať plodnice. Pripravené kmene plodia väčšinou na jar a na jeseň. Na mäkkom dreve vyrastajú plodnice cca po 3 sezóny, na tvrdom dreve môžu plodnice vyrastať aj 5 - 6 rokov.

Drevokázné huby možno tiež pestovať z pripravených špeciálnych substrátov. Výhodou týchto substrátov je jednoduchosť prípravy, nevýhodou potom relatívne krátka doba plodnosti húb.