Ovocie, ktoré ozdobí vašu záhradu

Skôr sa na záhradách pestovali iba tradičné druhy ovocia - jablká, hrušky, čerešne, slivky... Dnes ľudia radi experimentujú a skúšajú vypestovať aj rastliny, ktoré sa u nás bežne nevyskytovali. Stále častejšie sa preto na záhradách stretávame s rozmanitými kríkmi či stromami, o ktorých sme skôr nemali ani tušenie. Väčšina rastlín si získava svoju popularitu vďaka zaujímavému vzhľadu a tiež pre svoje liečivé účinky. Mnoho, modernou spoločnosťou až teraz objavovaných, kríkov a stromov je nazývaných rastlinami budúcnosti, pretože obsahujú látky, ktoré dokážu liečiť mnoho chorôb. V pôvodnej domovine týchto rastlín to však už dávno vedia... Objavte pôvab a zdravie obsiahnuté v rakytníku, kustovnici, minikiwi a v pepinu gold.

Rakytník rešetliakový

Rakytník rešetliakový (lat. Hippophae rhamnoides) je kríkom z čeľade hlošinovitých rastlín (lat. Elaeagnaceae). Rakytník pochádza z Kaukazu a strednej Ázie. V nehostinných podmienkach Sibíri je rakytník rešetliakový jednou z mála rastlín obsahujúcich veľké množstvo vitamínu C. Domorodci ho preto nazývajú "sibírskym zázrakom". Rakytník obsahuje aj mnoho ďalších vitamínov a minerálov, ktoré sú v plodoch obsiahnuté vo vyváženom pomere, čo je príčinou mimoriadnych liečivých účinkov. Blahodarné účinky však rakytník nemal len na ľudí, dokonca aj kone, ktoré sa pásli v oblastiach, kde rástol rakytník, mali výrazne lesklejší nádych srsti ako ostatné kone. Odtiaľ tiež pochádza latinský názov rakytníka - Hippophae totiž v preklade z gréčtiny znamená trblietajúci sa kôň.

Rakytník rešetliakový je tŕnistým, opadavým kríkom, ktorý môže dorásť do výšky až 6 metrov. Ozdobu vám na záhrade urobí nielen svojimi listami, ktoré sú po oboch stranách pokryté striebornými šupinkami, ale aj výraznými oranžovočervenými plodmi. Aby ste sa plodov dočkali, musíte vždy zasadiť samčie aj samičie rastliny v pomere cca 1:6 v prospech samičích rastlín. Rakytník rešetliakový je totiž dvojdomou rastlinou.

Pestovanie rakytníka rešetliakového

Keďže rakytník rešetliakový pochádza z nehostinnej Sibíri, je veľmi odolný a teda aj nenáročný na pestovanie. Najviac sa mu darí na slnečnom stanovišti v ľahšej, piesočnatej a priepustnej pôde bohatej na vápnik. Na vlhšom stanovišti vám rakytník tiež vyrastie, ale v príliš mokrej pôde môže v zime zamrznúť. Rakytník sa hodí k osadeniu neplodných a devastovaných pôd, využiť ho môžete aj na spevnenie brehov. Rakytník nie je náročný na zálievku, len pri dlhotrvajúcom suchu ho zalejte. Hnojenie takisto nie je nutné, pretože o prísun živín sa starajú hľuzkaté baktérie žijúce v koreňových hľuzkách. Staršie kríky je potrebné na jar orezať, môžete vykonať omladzovací rez až na trojročné drevo. Prvých plodov sa dočkáte za 2 - 4 roky.

Kustovnica

Kustovnica (lat. Lycium) patrí do čeľade ľuľkovitých rastlín (lat. Solanaceae). Najrozšírenejším druhom je kustovnica čínska (lat. Lycium chinense), ktorej plody sú známe pod názvami wolfberry, goji či goji berry. Rovnaký názov sa ujal aj pre samotnú rastlinu. Kustovnica čínska rastie predovšetkým v južných oblastiach Číny. Plody kustovnice sa v Číne používajú už po stáročia ako omladzujúce ovocie. V tradičnej čínskej medicíne má kustovnica svoje nezastupiteľné miesto, je považovaná za nepostrádateľný celkom univerzálny potravinový doplnok. Významný je predovšetkým obsah betakaroténu, vitamínu C, B1 a B2. Kustovnica posilňuje obranyschopnosť a imunitu, pomáha znižovať krvný tlak, je vhodná pri nadmernom užívaní alkoholu a podporuje sexuálne funkcie. Kustovnica posilňuje zrak, upokojuje podráždené oči a zlepšuje ostrosť videnia.

Pestovanie kustovnice

Kustovnica je vytrvalým kríkom, ktorý môže dorásť do výšky až 3 metre. Kustovnica nie je náročná na pôdu a na pestovateľské podmienky, vyrastie takmer kdekoľvek. Najvhodnejšie je pestovanie kustovnice na slnečnom stanovišti a v ľahších pôdach. Zalievajte ju pri dlhotrvajúcom suchu, inak si vystačí s dažďovou závlahou. Hnojenie nie je nutné. Ak chcete kustovnicu udržať malú, musíte ju pravidelne ostriehať a tvarovať. Kustovnice kvitnú od júna do októbra. Z kvetov sa neskôr vytvoria oranžovočervené plody. Rastlina plodí približne 2 - 3 rokom po výsadbe. Kustovnica je samoopeľovacia a v našich podmienkach plne mrazuvzdorná.

Minikiwi

Minikiwi (lat. Actinidia) patrí do čeľade aktinídiovitých (lat. Actinidiaceae) rastlín. Jedná sa vlastne o droboplodú odrodu kiwi. Existuje okolo 40 druhov minikiwi. K najčastejšie pestovaným patrí hybrid nazvaný Actinidie Issai vzniknutý pravdepodobne krížením Actinidie arguty a Actinidie rufy. Tento druh možno pestovať aj v nádobe ako balkónové kiwi. Ďalšou nespornou výhodou tohto kultivaru je jeho samoopeľovanie. Pre získanie plodov teda nepotrebujete samčie a samičie rastliny, ako je bežné u iných odrôd kiwi i minikiwi. Rastlina minikiwi je okrem toho, že plodí chutné plody, tiež veľmi pekná, má tmavo zelené listy a vonné kvety kvitnúce v júni. Plody minikiwi majú rovnakú chuť i tvar ako bežné kiwi, jsou iba menšie (približne ako väčší egreš). Minikiwi dozrievajú postupne, najchutnejšie sú v období, keď začnú mierne mäknúť.

Pestovanie minikiwi

Minikiwi možno pestovať bez väčších ťažkostí, dobre znáša mrazy. Ak rastlinu pred príchodom zimy mierne prikryjete, nemusíte sa zimy obávať. Minikiwi vysádzajte na slnečné stanovište do mierne kyslej, kyprého zeminy. Pôda by nemala byť prehnojená, pretože potom by rastlina síce bujne rástla, ale nechcela by kvitnúť. Po odkvitnutí môžete začať prihnojovať napr. Kristalonom Start, tvorbu plodov môžete podporiť Kristalonom Plod. Alternatívou je výsadba do veľkého kvetináča. Nech už rastlinu zasadíte kdekolvek, nezabudnite k nej dať podperu. Minikiwi Issai síce rastie pomaly, ale i tak je dobré každý rok na jar vykonať prerezanie. Kríky by nemali byť prehustené, po zbere odstráňte odplodené výhony. Minikiwi kvitnú a plodia na nových výhonoch vyrastajúcich zo staršieho dreva.

Pepino gold

Pepino gold (lat. Solanum muricatum) patrí rovnako ako kustovnica do čeľade ľuľkovitých rastlín (lat. Solanaceae). Pepino gold pochádza z Peru a Kolumbie. Veľkej obľube sa teší na Novom Zélande. V Česku síce nie sú podmienky pre pestovanie pepina celkom optimálne, ale i tak si vlastné pepino vypestovať môžete. Pepino je vytrvalou rastlinou, u nás sa však často pestuje len ako jednoročka (pestovatelia nemajú priestory na prezimovanie). Pepino dorástá do výšky cca 30 - 50 cm. Kvety sú veľmi podobné kvetom zemiaka, plody sú vajcovitého tvaru. Zrelé plody sú žlté s výraznými tmavozelenými až hnedofialovými pruhmi. Rastliny s plodmi vnesú do každej záhrady kúsok exotiky.

Pestovanie pepina gold

Pepino je zvyknuté na teplejšiu klímu, preto pri jeho pestovaní musíte dodržiavať základné pravidlá. Semená musíte vysiať veľmi skoro, najlepšie už na začiatku januára, pretože vegetačná doba pepina gold je veľmi dlhá. U neskôr vysiateých rastlín by už nemuseli dozrieť plody pred príchodom mrazíkov. Pepino gold má podobné teplotné nároky ako paradajky. V našich podmienkach sa väčšinou pestujú v truhlíkoch a kvetináčoch, aby príliš nerástli a skoro kvitli. Pre jednu rastlinu stačí truhlík o veľkosti cca 40 cm. Vhodnou zeminou je univerzálny záhradnícky substrát. V polovici apríla rastline zaštipnite vrcholok, aby sa rozvetvila. Pepino nie je mrazuvzdorné, preto ho na vonkajšie stanovište preneste až keď nehrozia prízemné mrazíky. Neprospievajú mu ani teploty pod 6 °C, prestáva pri nich rásť. Počas sezóny rastliny pravidelne hnojte. Ak budete pepino zimovať, začnite na jeseň obmedzovať hnojenie i zálievku a po dozrení plodov ho premiestnite do chladnejšej, svetlej a vzdušnej miestnosti s minimálnou teplotou 3 °C. Koreňový bal nesmie nikdy celkom preschnúť, preto pepino i v zime občas zalejte.