Šalvia je ozdobou záhrady aj účinnou drogou

Šalvia lekárska (lat. Salvia officinalis) je užitočným kuchynským korením, ale i liečivou bylinou. Jej domovinou je síce Stredozemie, ale u nás je súčasťou kuchynských okien i bylinných záhrad. Pridáváme ju ako korenie do rôznych mäsových pokrmov, šalátov a polievok. Je jednou zo zložiek rôznych koreninových zmesí a charakterizuje kuchyňu južnej Európy.

V ľudovom liečiteľstve sa šalvia používala na prípravu odvaru, ktorý sa užíval pri angínach, zápaloch hrdla a na omývanie rán. Zároveň ju ľudia vysádzali na hroby kvôli úcte a pripomínaniu na zosnulého. V staroveku bola šalvia pre Rimanov posvätnou bylinou, ktorú bolo nutné zbierať s určitým rituálom. Osoba, ktorá zbierala bylinu musela pred zberom obetovať víno a chlieb a až potom sa bosá a oblečená v bielej tunike mohla priblížiť k rastlinke šalvie. V zmysle rímskych predpisov sa pri samotnom zbere nesmeli používať kovové predmety. Starovekí Gréci poznali jej liečivé účinky, ktoré využívali hlavne na hnačkové ochorenia a na odstránenie neplodnosti u žien. Grécky lekár Dioskurides popisuje močopudný účinok šalvie ako i jej schopnosť podporovať menštruáciu, liečiť rany a zastaviť krvácanie.

V Číne holandskí obchodníci vymieňali jeden kôš šalvie za 3 koše čínskeho čaju, tak vzácna bola šalviová zmes. Počas stredoveku podľa nájdených historických spisov šalvia mala ľuďom zabezpečiť nesmrteľnosť. Preto sa i neskôr v mnohých krajinách šalvia stala symbolom dlhovekosti. Panovník Karol Veľký prikázal vo svojom nariadení pestovanie šalvie vo svojich záhradách. Známa bylinkárka Hildegarda z Bingenu popisuje vo svojom diele Physik šalviu ako teplú a vysušujúcu "rastie zo slnečného tepla než z vlhkosti zeme. A je užitočná proti chorým šťavám, pretože ich vysuší.

Od 16. storočia sa používali listy šalvie miesto zubnej kefky postupne i na kozmetické účely.

Domovinou šalvie lekárskej je Stredozemie, kde dodnes rastie voľne v prírode. Je rozšírená v Macedónsku, Dalmácii a medzi významných dodávateľov šalvie patrí Taliansko, Grécko a Francúzsko. Sú známe ľudové názvy šalvie ako babie ucho, šariatka, Pika, šalfia, rapaňa, šariatka a kadidalník. V slovenčine poznáme jej názov šalvie lekárskej. Latinský názov šalvie je odvodený od slova Šalvar, čo prekladáme ako slovo liečiť.

Ako na šalviu za oknom?

Šalvia lekárska (lat. Salvia officinalis) je stálozelený polokríček a dorástá do výšky asi 30 - 80 cm. Vyrastá husto pri zemi, aby si v suchých obdobiach udržala dostatok vody. Radíme ju do čeľade hluchavkovitých (lat. Lamiaceae).

Rastlina šalvie má štvorcový stonku pokrytý jemnými chĺpkami, na ktorom vyrastajú sivozelené vstrekné lístky. Lístky majú vajcovitý podlhovastý tvar, na spodnej strane s výraznou žilnatinou. Mladé lístky sú šedoplsťnaté a staršie zelené. Rastlinka šalvie uprednostňuje slnečné stanovište a ľahkú, suchú a dobre priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu. Vyhýbame sa pestovaniu šalvie na vlhkých a studených miestach!

Žltnúce lístky šalvie symbolizujú fakt, že koreňom rastlinky potrebujú viac miesta. Šalviu podľa možnosti pravidelne strihajme, aby si udržala kríčkovitý vzhľad. Šalviu pestujeme zo semien, ktoré sadíme ideálne do pařeniska v priebehu marca - apríla do hĺbky 2 - 3 cm a prikryjeme ich tenkou vrstvou zeminy. Semená šalvie vyklíčia do 15-20 dní. Mladé rastlinky veľkosti zhruba 10 cm a s 3-4 lístkami presádzame na záhon počas mája a júna do vzájomnej vzdialenosti 60 cm. Počas vegetačného obdobia rastlinku okopávame a zbavujeme buriny.

Šalvia kvitne veľkými modrofialovými kvetmi v počte 6-12 kvietkov, ktoré sa nachádzajú na vrchu stonky. Jej plod tvoria 4 tvrdky. Celá rastlinka šalvie príjemne vonia a má štipľavú chuť.

Zbierame listy šalvie tesne pred kvitnutím, keď sa rozvíjajú kvetné pupene. Prvú zber robíme v júni, prípadne začiatkom júla, druhú v auguste alebo septembri. Zber vykonávame dopoludnia počas suchého počasia a zbieraná vňať nemá byť hrubšia ako 5 mm. Pozbieranú zmes sušíme veľmi pomaly pri maximálnej teplote 40 °C. Sušenie zmesi zvyčajne trvá aj 8-10 dní. Usušené listy majú svetlozelenú farbu, korenitú chuť i vôňu.

Zaujímavosť: Halucinogénne účinky majú listy iného druhu, šalvie divotvornej (Salvia divinorum), nie šalvie lekárskej.

Šalvia lieči sliznice a podporuje trávenie

Šalvia lekárska obsahuje éterický olej (1-2,5 %), saponíny, katechín, horčiny, glykozidy, živičnaté látky, kyselinu fumárovú a oleanólovú, karotén, vitamín C, aminokyseliny, pentány, vosky a ďalšie látky.

Rastlina šalvie má antivírusové, antibakteriálne a má sťahujúce účinky. Používame ju hlavne pri zápale slizníc ústnej dutiny, nosohltana, pri katare priedušiek, pri astme, srdcovej slabosti, cukrovke, ale aj pri bolestiach hlavy. Šalvia podporuje trávenie. Má protizápalové účinky pri akútnych, ale aj chronických ochoreniach, ako sú hnačka, gastritída, kolitída, zápal žlčových ciest, pri obličkových kameňoch. Ženy by mali šalviu užívať pri nepravidelnej menštruácii, pri menopauze a na podporu pružnosti maternice. Zároveň znižuje hodnotu krvného cukru, preto ju často využívajú ako čajovinu práve diabetici.

• Šalviový čaj pripravíme tak, že 2 čajové lyžičky zmesi zalejeme 250 ml vriacej vody, necháme lúhovať 10 minút a potom zmes scedíme. Pri problémoch s trávením pijeme čaj pripravený zo šalvie pred jedlom 3x denně. Na podporu liečby pri zápale hrdla a nosohltanu sa odporúča klokotať týmto čajom. Čaj pripravený zo šalvie pomáha aj pri nočnom potení, pri nervozite a veľkom pracovnom vypätí. Neodporúča sa užívanie šalvie dlhšie ako mesiac.

Šalvia sa nestratí ani v kuchyni

Listy šalvie lekárskej používame v kuchyni na ochutenie bravčového, jahňacieho a kačacieho mäsa, je súčasťou hydinkých nádiviek, klobás, masla a syra. Ochucujeme ňou pečené zemiaky, dusené paradajky, cibuľovú polievku a ďalšie pokrmy. Kvety šalvie môžeme pridať do šalátov. Má korenenú, ostrú chuť a v južnej Európe je najpoužívanejším korením. Vďaka svojej chuti a vôni je současťou rôznych koreninových zmesí. V spojení s rozmarínom dodáva šalvia lekárska zaujímavú chuť pokrmom.

Šalvia lekárska (lat. Salvia officinalis) je poloker, ktorý vyrastá blízko pri zemi, aby si udržala čo najviac vlhkosti. Má rada slnko, teplo a ľahkú pôdu. Kvitne od začiatku júla krásnymi modrofialovými kvetmi. Zberáme jej listy pred jej rozkvitnutím počas teplého slnečného dňa v priebehu dopoludnia. Zber robíme podľa potreby, ale minimálne 2x ročne. Ako korenie pridávame šalviu v malých množstvách do mastných väčšinou mäsových jedál. Môžeme ju pridať aj do cesta, podobne ako aníz.