Bylinky do tieňa - ktoré vybrať?

Väčšina bylín miluje plné slnko, nájdu sa však aj také, ktoré ocenia prístrešie.

Väčšina bylín miluje slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Nájdu sa však aj takéto, ktoré vyhľadávajú polotieň alebo im pobyt v polotieni príliš nevadí. Bylinkou, vyslovene vhodnou do polotieňa, je karbulka jedlá. Polotenisté stanovisko nevadí aj libečku, valeriáne lekárskej a parži (maralímu koreňu).

Karbulka jedlá (siata)

Karbulka jedlá (lat. Anthriscus cerefolium) je dvojročnou rastlinou patriacou do čeľade mrkvovitých rastlín (lat. Apiaceae). Alternatívnym názvom je karbulka pravá. Ľudovým názvom je potom "stokláska". Karbulka dorástá do výšky okolo 50 - 70 cm. Jej listy sú svetlo zelené, zperené. Kvetom je okolík s bielymi kvetmi. Rastlina sa podobá svojej príbuznej petržlenu. Aróma je jemne anízová, sladkánska či korenistá. Chuť karbulky jedlej je koreninovo nasladlá, pripomínajúca petržlen.

Pestovanie karbulky

Karbulka je nenáročná na pestovanie, možno ju pestovať aj v byte. Rastie v truhlíkoch na balkóne a samozrejme na záhrade, kde sa jej darí najlepšie. Karbulku siatú pestujte na polotenistom stanovisku, pretože na slnku stráca svoju typickú farbu a chuť. Na slnku navyše veľmi rýchlo vybieha do kvetu, takže by sa výrazne skrátila doba jej použiteľnosti. V byte je vhodnejšie pestovať karbulku skôr na severnom či východnom okne. Karbulke sa darí v ľahkej a priepustnej pôde, zároveň však potrebuje dostatočne zavlažovať. Čerstvú karbulku siatú počas celej sezóny si môžete zabezpečiť postupným výsevom každých 14 dní. Prvý výsev môžete vykonať na vonkajšom stanovisku už v marci, pokiaľ nočné teploty nebudú klesať pod 7 °C. V chránených podmienkach môžete vysiať takmer kedykoľvek. Na záhon vysiavajte karbulku do riadkov vzdialených cca 10 cm. Vzrastené sadenice vytrhajte asi na 25 cm. Karbulka neznesie časté presadzovanie. Po presadení má tendenciu ihneď vybiehat do kvetu. Výsev i vzišlé rastlinky karbulky pravidelne zalievajte, pretože inak by opäť čoskoro vykvitli. Hnojenie nie je žiaduce. Dospelé rastliny pravidelne rezajte, aby sa nevyťahovali a dorástali stále nové listy. Karbulka siatá dozrieva cca po 6 týždňoch.

Použitie kerblíka a jeho liečivé účinky

Kerblík sa často využíva v kuchyni. Dlhú tradíciu má vo francúzskej a talianskej. Kerblík spolu s petržlenom, pažítkou a estragónom tvorí zmes francúzskych bylín zvanú "fines herbes". Na priamu konzumáciu sa používajú čerstvé mladé listy, ktoré majú najsilnejšiu arómu. Lístky sa zbierajú skôr, než kerblík vykvitne. Sušením sa stráca typická vôňa, preto je vhodnejším spôsobom uchovávania zmrazenie. Kerblík sa pridáva do zeleninových polievok, zemiakovej i zeleninového šalátu. Hodí sa k jemným druhom mäsa a k rybám. Lístky kerblíka sa používajú ako dekorácia pokrmov. Aby z kerblíka nevyprchala aróma, pridává sa až do hotových pokrmov. Kerblík má vysoký obsah vitamínu C. Odvar z listov podporuje trávenie, pomáha pri žalúdočných problémoch, je vhodný aj pri diétach. Vatové tampóny namočené v odvare uľavia unaveným očiam. Kerblík pomáha pri znižovaní vysokého krvného tlaku.

Zaujímavosť: Kerblík bol v minulosti obľúbenou pôstnou bylinkou, tradične sa požíval na zelený štvrtok.

Ligurček lekársky

Ligurček lekársky (lat. Levisticum officinale) je taktiež bylinkou z čeľade mrkvovitých (Apiaceae). Ligurček môže pri dobrom pestovaní vyrásť až do výšky 2 m. Ligurček je veľmi aromatická rastlina s hrubým a rozvetveným podzemkom a dlhými koreňmi. Listy sú dlho rapíkaté, 2 - 3x zperené. Kvetom sú okolíky. Jednotlivé korunné lístky sú zelenej až žltozelenej farby.

Pestovanie ligurčeka lekárskeho

Semená ligurčeka lekárskeho sa vysievajú v dvoch obdobiach, buď skoro z jara - v marci a apríli, prípadne koncom leta v auguste a septembri, v teplejších oblastiach môžete vysievať až do konca októbra. Pri výseve nezabudnite na to, že ligurček je statná rastlina, preto ho vysievajte v radoch vzdialených minimálne 60 cm od seba. Semienka vysejte do hĺbky cca 3 cm. Ligurček klíči pomaly, buďte trpezliví. Hneď ako rastliny budú mať okolo 10 cm, vykonajte zjednotenie na vzdialenosť cca 15 cm. Prípadne môžete ligurčeky v tomto čase presadiť na trvalé stanovište. Väčšinou sa vám podarí vypestovať oveľa viac sadeníc, než potrebujete, preto môžete obdarovať svojich známych. Ligurčeku sa darí v bežnej záhradnej pôde, najlepšie s dostatkom živín podporujúcich rast. V ťažkých a mokrých pôdach sa mu dariť nebude. Ligurček nie je náročný na závlahu, iba pri dlhšie trvajúcom suchu ho zalejte. Vhodným stanovišťom je slnečné či polotienisté miesto. Ak to bude možné, nevysádzajte ligurček na stanovište po ďalších mrkvovitých rastlinách (mrkva, petržlen, zeler, kôpor či koriander), predídete tak šíreniu chorôb mrkvovitých rastlín. Ligurček rastie na jednom stanovišti niekoľko rokov.

Liečivé účinky a použitie libečka

Libeček lekársky má svoje uplatnenie v kuchyni i v ľudovom liečiteľstve. V kuchyni sa listy libečka konzumujú surové i tepelne upravené. Listy libečka sú veľmi aromatické, preto ho stačí do jedla pridať len trošku. Najlepšie sa hodí do bramboračky a zeleninových polievok. Libečkom môžete ochutiť omáčky i dusené mäsá. Libeček má mnoho priaznivých účinkov. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie a potláča nadúvanie. Priaznivo ovplyvňuje funkciu žlčníka, rozpúšťa žlčové i obličkové kamene. Výluh zo semien libečka sa podáva ako žalúdočný likér. Z listov (čerstvých i sušených) sa pripravuje čaj uľavujúci pri dne a reumatizme. Libeček pôsobí silno močopudne.

Libeček nie je vhodný na dlhodobé nadmerné užívanie!!! Úplne by sa mu mali vyhnúť osoby s ťažkými poruchami obličiek a tehotné a dojčiace ženy.

Zaujímavosť: Libeček je pre svoje silné aróma často nazývaný "zelené maggi".

Kozlík lekársky

Kozlík lekársky (lat. Valeriana officinalis) je bylinou z čeľade kozlíkových rastlín (Valerianaceae). Kozlík lekársky je známy i pod mnohými alternatívnymi názvami. Najpoužívanejšie sú baldriá, čertikus, mačací koreň či odolen. Kozlík lekársky je vytrvalá bylina, dorástajúca výšky 50 - 150 cm. Stonka je rovná a dutá, povrch má ryhovú štruktúru. Listy sú vstřícne, lichozperené. Kvety majú bielu alebo červenkastú farbu. Kvety sú usporiadané do plochých, chocholíkových kvetenstiev. Plodom je drobná, jednosemenná, plochá nažka s chmýrom. Kvety najprv príjemne vonia, neskôr však páchnú. Kozlík lekársky kvitne v júli a auguste.

Zaujímavosť: Typický zápach kozlíka silno láka a vzrušuje mačky, preto je niekedy nazývaný "mačacím koreňom"

Pestovanie kozlíka lekárskeho

Kozlík môžete pestovať na vonkajšom stanovišti i v truhlíkoch na balkóne. Vždy mu však lepšie vyhovuje vlhšie stanovište v polotieni. Semená kozlíka lekárskeho vysievajte na jeseň alebo koncom leta do ľahkej a humóznej pôdy s dostatkom vápnika. Semienka vyklíčia za cca 3 - 4 týždne. Vhodný rozstup pre výsev je cca 50 x 30 cm. Vzídené rastliny pravidelne zavlažujte. Hnojenie nie je potrebné, vhodnejšia je skôr zmena stanovišťa cca každé dva roky. Rastlina tak bude mať neustále dostatok potrebných živín.

Liečivé účinky valeriány lekárskej

Valeriána lekárska pôsobí nielen na mačky, ale aj na ľudí. Výluh zo sušeného oddenku sa popíja pre jeho upokojujúce účinky, pôsobí proti nespavosti a bolestiam hlavy. Často sa používa aj valeriánová tinktúra. Je určená predovšetkým na liečbu pri kŕčovitých bolestiach spojených s mdlobami, pri žalúdočných kŕčoch a nadúvaní. Čaj z valeriány lekárskej môže pomôcť zmierniť strach pred skúškami. Skôr sa valeriána používala aj proti horúčke.

Upozornenie: Upokojujúce účinky valeriány lekárskej sú dosť silné, preto ju neužívajte pred riadením motorového vozidla ani pred inými činnosťami vyžadujúcimi zvýšenú pozornosť!!!

Parcha liečivá

Parcha liečivá (lat. Rhaponticum carthamoides) patrí do čeľade astrovitých rastlín (lat. Asteraceae). Ďalšími synonymnými názvami pre parchu liečivú sú leuzea saflórová, leuzea svetlicová, rapotinka a parcha saflová. Najpoužívanejší je však maralí koreň. Domovinou parchy je južná Sibír, preto naše klimatické podmienky znáša bez problémov. Parcha dorastá do výšky okolo 1 metra. Oddenok je drevnatejší, horizontálne uložený. Vyrástajú z neho mnohé slabšie a pružné korene. Z oddenku vyrástajú viaceré nerozvetvené a pavučinovo ochlpené stonky. Listy sa smerom k vrcholu pomaly zmenšujú. Kvety sú ružovo fialové s päťdielnou korunou.

Pestovanie parchy liečivej

Pestovanie parchy nie je vôbec zložité, je veľmi odolná. Semená siaťe do hlinito-piesčitej pôdy s miernym obsahom humusu a živín. Vysiať môžete priamo na záhon už v dobe, keď teploty dosahujú 5 - 6 °C, t.j. v priebehu marca a apríla. Do jednej jamky zasaďte 2 - 4 semiačka do hĺbky cca 3 - 4 cm. Je možné vykonať aj jesenný výsev na konci septembra. Do zimy stihne parche narásť 8 - 12 pravých lístkov a bez problémov potom prečká zimné obdobie. Sazenice parchy si môžete predpestovať aj v skleníku, urýchlite tým jej rast. Parcha má rada dostatok vlahy. Darí sa jej na slnečnom i polotienistom stanovišti. Počas sezóny parchu pravidelne kyprte a odstraňujte z jej okolia burinku, aby neodoberala parche živiny.

Využitie parchy a jej liečivé účinky

Z parchy sa najčastejšie používa podzemok s koreňmi, ktorý sa nakladá do liehu. Zberá sa na jeseň v treťom roku pestovania, v tomto čase je už koreňový bal dostatočně veľký. Zbiera sa aj kvitnúca vňať. Parcha pomáha posilňovať imunitu, zlepšuje adaptáciu na stres. Parcha je veľmi povzbudzujúca, čoho sa využíva najmä pri rekonvalescencii po vážnych ochoreniach ako je rakovina, nádorové ochorenie, mononukleóza či borelióza. Parcha pôsobí mierne anabolicky na nárast svalovej hmoty, priaznivo ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu. Parcha je vhodným doplnkom stravy pre ľudí, ktorí sa potrebujú sústrediť, učiť či si len zlepšiť pamäť. Pitie odvaru z parchy znižuje hladinu cukru a cholesterolu v krvi. Parcha pôsobí ako afrodiziakum.

Zaujímavosť: Názov "maralí koreň" priradili parche ruskí osadníci na Altaji, pretože videli ako jelene maraly na jeseň a v zime kopýtkami vykopávali korene tejto rastliny a s veľkou chuťou ich požierali.

Bylín vhodných pre pestovanie na zatienených stanovištiach je ako šafránu, ale nájdu sa také, ktoré majú zatienené stanovište rady alebo im aspoň nevadí. Do polotieňa sádzajte Kerblík, Libček, Kozlíček lekársky a Parchu.