Rozmarín lekársky – bylinka na každý kuchynský stôl

Rozmarín lekársky (lat. Rosmarinus officinalis) je poloker, nenáročný na pestovanie, ktorý poznáme už od nepamäti. Zlepšuje psychickú ale aj fyzickú kondíciu, upokojuje nervovú sústavu, podporuje trávenie, pôsobí proti nadúvaniu, ale využívame ho aj pri celkovej vyčerpanosti a pri zimných chrípkových ochoreniach. V čase kvitnutia láka svojou vôňou včely aj motýle a je tak veľmi atraktívnou súčasťou záhrady. Využívame ho aj v kuchyni, napr. aj ako súčasť provensálskeho korenia.

Ľudia rozmarín poznali už odpradávna; mal svoje miesto v staroegyptských a starogréckych rituáloch. V Grécku bol zasvätený bohyni Venuši ako symbol lásky a vernosti. Rimania ho nazývali morskou rosou. Už v staroveku ho pokladali za symbol lásky, manželstva, ale aj smrti a večnosti. V zmysle tradície pridávali rozmarín do svadobného venca nevesty spolu s farebnými stuhami, aby počas obradu symbolizoval doživotnú vernosť partnerov.

V stredoveku ľudia pridávali vetvičku rozmarínu do kadidla. Prvú písomná zmienku o rozmaríne nachádzame v príkaze cisára Karola Veľkého, ktorý nariadil jeho pestovanie na svojich kráľovských pozemkoch. Poznáme ho aj z Lipského liekopisu pochádzajúceho z 15. storočia, ktorý uvádza: "Rosmarinus, nazývaný aj morská ruža, je hriaty a vysúšajúci. Rastie pri mori a v horách. Svojím teplom má moc otvárať potné póry. Proti mdlobám a slabosti srdca užívaj kvety zmiešané s vínom." Často bol rozmarín zobrazovaný v ľudových piesňach a básňach. V izbe chorých pálili ľudia rozmarín kvôli prečisteniu ovzdušia. Zároveň v súdnych miestnostiach hádzali vetvičky rozmarínu na zem, aby bol súd chránený pred "väzenskou horúčkou". Španieli uctiavajú rozmarín, pretože podľa nich bol úkrytom Panny Márie pri jej úteku do Egypta. Podľa legendy nad ním rozprestrela svoj plášť a kvety rozmarínu odvtedy zmenili farbu z bielej na modrú. V období morovej epidémie si pútnici počas prechodu rôznymi krajinami dávali do plátennného vrecúška práve rozmarín, aby predišli moru. V Stredomorí sušili prádlo na vetvičky rozmarínu, aby nabralo jeho vôňu a tým odpudzovalo mole.

V minulosti bol rozmarín bežnou rastlinou českého vidieka a patrilo mu v domácnosti čestné miesto. Rozmarín je však modernou bylinkou a nájdeme ho aj v súčasných domácnostiach ako čerstvé dochucovadlo veľmi špecifickej vône.

Domovinou rozmarínu je južná Európa, kde ho v súčasnosti nájdeme ako voľne rastúci ker. V teplejších oblastiach z neho doteraz pestujú živé ploty, najmä v Taliansku, Španielsku a južnom Francúzsku. V našich podmienkach ho pestujeme v kvetináčoch v interiéri alebo na balkóne, môže byť aj súčasťou kvetinového záhona alebo bylinkové záhrady.

Rozmarín je často označovaný ako rozmarína. V slovenčine používame jeho celý názov rozmarín lekársky alebo rozmarína lekárska. Latinský názov rozmarínu je odvodený od slov ros, čo znamená rosa a marinus, čo prekladáme ako morský. Rozmarín je teda morskou rosou, pretože v pôvodnej domovine rastie na morskom pobreží.

Pestovanie rozmarínu

Rozmarín lekársky (lat. Rosmarinus officinalis) je stálozelený hustro rozvetvený vytrvalý ker, rastúci až do výšky 1-2 m. Je veľmi nenáročný na pestovanie. Jeho stonka je od druhého roku zdrevnatelá, ide teda o trvalku. Stonka po vyschnutí a zapálení príjemne vonia. Rozmarín má tmavozelené plstnaté lístky, ktoré sú na rubovej strane biele až sivé. Celá rastlinka je veľmi aromatická s charakteristickým aromou.

Rozmarín pestujeme zo semien, ktoré sadíme do pareniska najlepšie v priebehu marca-apríla. Vyklíči počas 1-2 týždňov. Rozmarín si obľubuje priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu s dostatočným obsahom vápnika. Má rád slnečné miesta - priame slnko, prípadne polotieň, stanovisko však musí byť chránené pred vetrom. Obzvlášť sa mu darí pri stenách domov, pretože tie kumulujú teplo a potom ho vyžarujú do blízkeho okolia. V interiéri neznáša prievan. Mladé rastlinky umiestňujeme na záhon v priebehu mája-júna do vzájomnej vzdialenosti 50 cm. V záhrade je vhodné umiestňovať rozmarín spolu so slez.

So zalievaním opatrne! Nemá rád veľmi zamokrenú pôdu. Rozmarín kvitne modrofialovými kvetmi v júli. Vytvára plody. Rastlinka rozmarínu neznáša mrazy, preto ju dávame na prezimovanie do interiéru na svetlé miesto a udržiavame tam stálu teplotu 5-10 °C. Počas tohto obdobia má vegetačný pokoj a veľmi málo ho zalievame.

Tip: Po odkvitnutí rozmarín strihajte (len nezdrevnatené časti rastliny), aby si zachoval svieži a pravidelný tvar.

Z rastlinky rozmarínu zberáme zelené nezdrevnatené výhonky, ktoré používame buď čerstvé alebo ich sušíme pri maximálnej teplote 35 °C. Zozberaný rozmarín schne veľmi pomaly. Usušené časti môžeme podrviť a uchováváme ich v dobre uzavretých tmavých nádobách, ktoré ich chránia pred svetlom a vlhkom.

Rozmarín má široké použitie najmä v kuchyni. Má mierne horkú chuť pripomínajúcu gáfor. Zmes rozmarínu pridávame do hotových pokrmov pred jeho dokončením, aby jeho silice nevyprchali. Môžeme ho pridávať do polievok, zeleniny, šalátov, omáčok a do mäsa. Používame ho na prípravu jahňacieho, baraniny, králičieho, jelenieho a srnčieho mäsa, ktorému dodá charakteristickú chuť, keď ho ním pri varení posypeme. Pri grilovaní mäsa môžeme pridať vetvičku rozmarínu do ohňa, mäso prijme rozmarínové aróma.

Rozmarín odpudzuje kliešte, komáre a bodavý hmyz!!

Je súčasťou mnohých bylinných masiel. Chuť a vôňu rozmarínu znásobíme, keď ho zmiešame s cibuľou, cesnakom alebo s levanduľou. Rozmarín je charakteristickým korením talianskej a francúzskej kuchyne.

Vyrába sa aj rozmarínové víno, ktoré pripravíme tak, že v prvom rade jeho lístky nasekáme nadrobno. Do jednej štvrtiny nádoby dáme rozmarín a zvyšok doplníme červeným vínom. Takto pripravené víno necháme 3 týždne odstáť, len občas nádobu pretrasieme, neskôr precedíme.

Veľmi charakteristické účinky

Rozmarín ako jedna z mála rastlín zvyšuje krvný tlak. Pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu, zlepšuje krvný obeh (odstraňuje pocit chladu v končatinách), pomáha pri vylučovaní žlče, pri reumatizme, astme a kašli, nespavosti a migréne. Odporúča sa jeho pravidelné užívanie pri liečbe zápalu žlčníka, pri bolestivej menštruácii, pri celkovej slabosti a pri opuchoch.

Má využitie aj ako dezinfekčná ústna voda a pôsobí pri nádche na uvoľnenie upchatého nosa. Silný odvar môžeme použiť na obklady na rôzne ekzémy, na čistenie pleti a na rany. Osviežuje a oživuje končatiny po prekonanej mŕtvici, keď pridáme niekoľko lístkov rozmarínu do kúpeľa. Čaj pripravený z rozmarínu má močopudné účinky a spôsobuje potenie. Denne môžeme užiť maximálne 4-8 čerstvých lístkov, zvyčajne ráno nalačno alebo vo forme rozmarínového vína.

Rastlinka rozmarínu obsahuje terpény, borneol, cineol, triesloviny, horčiny, živicu a saponíny.

Sušený rozmarín vkladáme aj medzi bielizeň do skríň, predídeme tým vlhkosti, plesni a napadnutiu šatstva moľmi. Jeho výťažok pomáha z miestnosti odstraňovať zápach z cigaretového dymu a zároveň odpudzuje muchy. Olej získaný z rozmarínu má účinok repelenta. Jeho silica sa využíva pri výrobe mydiel, pomád, voňaviek a likérov.

Rozmarín lekársky je veľmi aromatický stálezelený polokr, ktorý je vhodnou rastlinkou na pestovanie v interiéri, ale rozvonia váš balkón aj záhradu. Pestujme ho zo semien na slnečnom stanovišti v pôde bohatej na vápnik. Na záhon vysadzujeme predpestované rastlinky rozmarínu až v priebehu mája - júna. Listy rastlinky obsahujú silice, triesloviny, horčiny, flavonoidy, triterpenové kyseliny a alkaloidy. Zberáme vrcholky rozmarínu, ktoré neskôr sušíme. Využívame ho ako korenie a liečivo. Zmesou rozmarínu ochucujeme mäso, hlavne zver a baranie.

Je súčasťou rôznych koreninových zmesí. Rozmarín sa používa ako liečivo pri reumatických ochoreniach, tráviacich ťažkostiach, žlčníkových a žalúdočných poruchách a na povzbudenie krvného obehu. V prírodnej medicíne ho využívajú najmä pri tzv. ženských chorobách. Vetvičky čerstvého rozmarínu používame dodnes na osvieženie vzduchu v miestnostiach.