Jedľa v záhrade nesmie chýbať

Jedľa (lat. Abies) sú ihličnany patriace do čeľade borovicovitých (lat. Pinaceae). Názov je odvodený z latinského abies prekladaného ako belosť či z praindoeurópskeho abiétis znamenajúceho jedľovitý. Väčšina druhov jedlí je pôvodná v miernom pásme severnej pologule. Jedľa jsou mohutné stromy s rovnými kmeňmi a konármi v preslenoch. Koruny týchto stromov sú v mladosti kužeľovitého tvaru, neskôr sa stávajú valcovitými. V mladosti rastú pomalšie ako v staršom veku. Ihlice sú väčšinou dvojradové, hrebeňovite usporiadané a na vrcholku vykrojené. Na rube každej ihlice sú dva belavé prúžky.

Šišky, na rozdiel od mnohých iných ihličnanov nevisia, ale sú vzpriamené. Rozpadávajú sa ešte na strome, preto na zemi nenájdete jedľové šišky. Jedľové drevo patrí medzi mäkké drevo. Rod zahŕňa okolo 40 - 55 druhov jedlí, ktoré sú zoskupené do niekoľkých sekcií. Jedľa patriace do sekcie Balsamea sú zástupcovia severských lesov a vysokých hôr na juh od nich. Do tejto sekcie patrí napríklad jedľa kórejská (lat. Abies koreana). Sekcia Grandis v sebe zahŕňa zástupcov rastúcich v Severnej Amerike, Mexiku a v Guatemale. Tu väčšinou obývajú nížiny a stredné polohy. Zástupcom je napríklad jedľa ojinená (lat. Abies concolor). Zástupcovia sekcie Abies sú nám najbližší, rastú v strednej, južnej a východnej Európe a v Malej Ázii. Najznámejšia z nich je jedľa biela (lat. Abies alba). Jedľa zaradené do sekcie Moni obývajú nížiny až stredné polohy v strednej a východnej Ázii a v Himalájach. Z južného Španielska a severozápadnej Afriky pochádzajú zástupcovia sekcie Piceaster. Na dostatok zrážok sú zvyknutí zástupcovia sekcie Amabilis rastúci v horách na pobreží Pacifiku v Severnej Amerike a v Japonsku. Čínske Himaláje obývajú jedľa patriace do sekcie Pseoudopicea. Ďalšími sekciami sú ešte Oiamel, Nobilis a Bracteata.

Najčastejšie pestované druhy jedlí

• Jedľa biela (lat. Abies alba) je druhom jedle, ktorá je na našom území pôvodná. Narazíte na ňu v nižších horských oblastiach, jej zastúpenie v lesnom poraste však neustále klesá. Známou rezerváciou s hojným výskytom jedle bielej je prales Mionší v Moravskoslezských Beskydách. Jedľa biela má značné nároky na vlhkosť, pre dobrý rast vyžaduje vysokú vzdušnú vlhkosť. Naopak nie je náročná na svetlo, k zatieneniu je veľmi tolerantná. Rastie skôr v hlbších, stredne živných pôdach, znáša aj pôdy rašelinné až kamenité, v niektorých oblastiach rastie aj na vápencoch. Jedľa biela dorastá do výšky 30 - 60 m a priemer kmeňa môže byť 1 - 2 m. Mohutné stromy majú ihlovitú až valcovitú veľmi pravidelne rastúcu korunu. Vo vysokom veku prerastajú bočné vetvy terminálny výhon (vrchol). Drevo jedle bielej je nažltlej farby, bez pryskyričných kanálikov. Ihlice jedľy bielej jsou dvojradovo usporiadané, široké, ploché, na lícnej strane lesklé zelené na rubu s dvoma svetlými pruhmi. Púčiky sú vajcovité, hnedej farby, neobsahujú živicu. Samčie šišky sú zelenožlté farby, vyskytujú sa najčastejšie na okrajoch strednej až dolnej časti koruny, bývajú cca 2 cm dlhé a 0,6 cm široké. Samičie šišky sú zelenožlté až červené, vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonov na vrchole koruny. Ich veľkosť sa pohybuje od 2,5 - 4,5 cm. Šišky rastú vzpriamene a ešte na strome sa rozpadnú. Mladé šišky sú nazelenalé až namodralé, po dozretí sa ich farba zmení na hnedú. Jedľa biela sa v dobrých podmienkach môže dožiť 300 - 600 rokov. Nesmie však rásť v emisiami príliš zamorených, studených oblastiach, tam sa tak vysokého veku nedožije.

• Jedľa ojedinená (lat. Abies concolor) rastie v horách západnej a juhozápadnej časti USA a severozápadného Mexika. Tieto oblasti sa vyznačujú dlhou zimou a zrážkami najmä vo vegetačnom období. Pri pestovaní sa jej bude dariť v stredne hlbokých, vlhkých, bohatých, ale aj dostatočne prevzdušnených piesočnatých až piesočnato-hlinitých pôdach. V extrémnych podmienkach však prežíva aj vo veľmi suchých pôdach či na holých skalách. Bez problémov sa môže dožiť aj viac ako 300 rokov. Jedľa ojedinená vyrastá do výšky cca 25 - 60 m. Koruna je ihlovitá, v dospelosti sa mení na kopulovitú. Zimné púčiky sú oválne až guľaté, nažltlej až svetlo hnedej farby, obsahujú veľké množstvo živice. Ihlice sú kosákovito zahnuté s modrozeleným nádychom. Pruhy vospod ihlíc sú nevýrazné. Šišky sú valcovitého až eliptického tvaru, dlhé 7 - 12 cm. Ich farba je nazelenalá či nafialovená. Jedľa ojedinená je najmenej náročným, veľmi otužilým a prispôsobivým druhom. Jej veľkou výhodou je to, že v prvých rokoch veľmi pomaly rastie, takže cca v 20 rokoch dosahuje výšku okolo 7 m.

• Jedľa kórejská (lat. Abies koreana) pochádza z južnej části Kórejského polostrova. Tu rastie v horských oblastiach s chladným a vlhkým podnebím. V letnom období sú tam veľmi intenzívne zrážky, pre zimné obdobie je charakteristický veľmi silný vietor a nízke teploty. V domovine rastie jedľa kórejská v plytkvých pôdach chudobných na humus. Tento druh jedľe je vzrastovo skôr menší, v domovine dorastá iba 10 - 18 m, pri pestovaní na našom území ešte menej. Kmeň má v priemere 20 - 30 cm. Koruna jedľe kórejskej je široko kužeľovitého tvaru, husto rozkonárená, staršie jedince majú tupý vrchol. Ihlice sú široké, smerom k vrcholu sa rozširujú, na koncoch sú väčšinou vykrojené. Lícna strana je lesklá, zelenej farby s výraznou ryhou. Na rubovej strane sa nachádzajú veľmi nenápadné kriedovo biele pruhy, ktoré občas splývajú s celoplošnou bielou plochou. Najvýraznejšou časťou tejto jedľe sú jej šišky, ktoré po dozretí majú fialovú farbu. Šišky sú krátko stopkaté, valcovité, dlhé cca 4 - 7 cm. Jedľa kórejská je veľmi žiadaným druhom, najmä pre svoje dekoratívne šišky, ktoré sa často vytvárajú už na 1 m vysokých jedincoch. Výhodou je aj malý vzrast, pravidelné konárovanie a každoročná hojná úroda šišiek.

Pestovanie jedličky zo semien

Semená jedličky nepotrebujú pred výsevom zložitú stratifikáciu ako mnohé iné ihličnany. Výsev sa vykonáva najlepšie v máji. Semená sa skladujú v suchom prostredí a pred výsevom je vhodné ich na 24 - 48 hodín namočiť v čistej vode, rašelinovom výluhu alebo v stimulačnom roztoku. Semená možno nechať nabobtať a predklíčiť aj vo vrstve mokrého piesku. Pred výsevom nechajte semená povrchovo uschnúť (tak aby sa nelepili). Semienka saďte buď do špeciálnych misiek alebo do jednotlivých kvetináčov (podľa počtu semien), na dno vždy dajte dobrú drenáž. Nádobu naplňte substrátom získaným zmiešaním rašeliny alebo ihličnatej hrabanky, ostrého piesku a dobre vyzretého kompostu v pomere cca 2:1:1. Semenáčiky ihličnanov sú často napadané plesňami, preto je vhodné substrát pred výsevom sterilizovať (napr. preparením či upečením). Semená vysievajte riedko, rozprestrite ich na substrát a prikryte ich pieskovú vrstvou v hrúbke cca dvoj až trojnásobku veľkosti semien. Drobné semienka prikryte len veľmi tenkou vrstvičkou piesku. Výsev utlačte doštičkou a udržujte neustále mierne vlhký a pričinený. Výsev dobre vetrajte, aby sa zabránilo vzniku plesní. Pre úspešné klíčenie by sa teplota mala pohybovať v rozmedzí 10 - 30 °C. Vzídené výsevy sú náchylné na napadnutie plesňami, preto je treba udržiavať výsev neustále v čistote, odstraňovať prípadné plevele, vetrať a udržiavať optimálnu teplotu 20 - 30 °C. Mladé rastlinky vyžadujú nižšiu vlhkosť vzduchu aj substrátu, takže ich zbytočne neprelievajte. Nadmerné tienenie môže spôsobiť vyťahovanie semenáčikov za svetlom. Cca po 14 dňoch od vzídenia semenáčikov ich môžete začať prihnojovať slabými roztokmi dusíka. Koncom júna začnite rastlinky pomaly zvykať na bežné podmienky (otužovanie) a cca v auguste ich môžete premiestniť do vonkajšieho prostredia. S prenesením do vonkajšieho prostredia sa zmení aj zloženie hnojiva - dusíkaté vymeňte za hnojivo s obsahom fosforu a draslíka, aby ste podporili zdrevnatenie a vyzretie semenáčikov - pripravíte ich tak na prečkanie zimy. Prvú zimu je vhodné nechať semenáčiky ešte v pôvodných nádobách. Semenáčiky zimujte v pareniska či v skleníku, ktorý v prípade silných mrazov bez snehu radšej prikryte. Ihneď po odznel mrazov semenáčiky skontrolujte, či ich silný mráz nevytiahol zo zeme. Aj v zime nezabudnite na občasnú zálievku!!! Na jar vykonajte tzv. školkovanie (príprava rastliny pred výsadbou na konečné stanovisko). Mladé rastlinky presaďte do väčšieho kvetináča, pokiaľ je ten pôvodný už malý, pravidelne ich zalievajte, prihnojujte a otužujte. Rastliny v škôlke zostávajú rôzne dlhú dobu, vždy záleží na konkrétnom druhu ihličnanu a zdatnosti každého jedinca. Na stanovisko ich vysaďte až v dobe, keď majú dostatočne vyvinutý koreňový systém a dosahujú primerané rozmery. Výsadbu je najlepšie vykonávať skôr, ako semenáčiky začnú rašiť, lepšie sa tak prijmú a stihol do zimy dobre zakoreniť.

Kam vysadiť pripravený semenáč jedle?

Mladé jedle väčšinou dobre znášajú príslnenie, v dospelosti však vyžadujú slnečné stanovište, počítajte s tým teda už pri výbere vhodného miesta. Pri sadení sa snažte čo najmenej poškodiť koreňový bal. Po výsadbe mladé rastliny dobre zalejte a chráňte ich pred prudkým slnečným úpalom. Jedle potrebujú väčšinou živnú pôdu, dostatočne priepustnú a primerane vlhkú. Neznášajú vysokú hladinu spodnej vody a ani v príliš ľahkých a suchých pôdach sa im príliš nedarí. Nevyhnutným predpokladom pre úspešný rast je trvalo vyššia vzdušná vlhkosť. Jedle saďte na závetnú stranu, na veternom stanovišti sa jej nebude príliš páčiť. Jedle sú odolné voči mrazu. Pri nedostatočnej snehovej prikrývke ich aj v zime zalievajte, mladým rastlinám neuškodí ani ľahké zimné prikrytie (vždy musia mať dostatok vzduchu, aby sa netvárali plesne). Jedle sú citlivé na čistotu vzduchu, lepšie sa im darí na miestach bez zvýšeného množstva exhalátov (na vidieku, v blízkosti lesov či pri vodných tokoch). Ihličnany môžete podporiť v raste prihnojovaním špeciálnym hnojivom určeným presne pre ne. Hnojenie vykonávajte tiež v závislosti na tom, ako rýchly rast vyžadujete. Nikdy sa nesnažte udržiavať jedľu malú rezom, viedlo by to k nezvratnému poškodeniu koruny. Jedľa by potom už nemala svoj charakteristický kompaktný tvar, vďaka ktorému je ozdobou každej záhrady. Jedle nemajú rady presádzanie, preto si vždy dobre rozmyslite, kam ju vysadíte.

Načerpajte energiu z jedle

Jedle vyžarujú veľké množstvo energie, ktorú z nej môžete načerpať. Jedle sú považované za symbol sily, pomáhajú zvládať stres a rozčúlenie, v jej prítomnosti si odpočiniete od každodenného zhonu a môžete nájsť riešenie nejakého problému. Jedľa na záhrade vám tiež pomôže zahnať pesimizmus.