Agáve celoročne na záhrade

Agáve (lat. agave) je rodom sukulentných rastlín z čeľade chržestovitých (lat. Asparagaceae). Medzi ľuďmi je však hojne rozšírený mýtus, že agáve sú kaktusy - nie sú. Spoločné s kaktusmi majú iba to, že si vo svojom tele dokážu uchovávať vodu a hospodáriť s ňou v dobe dlhotrvajúceho sucha. Čo sa o agáve naopak nevie, je jej blízke príbuzenstvo s ľaliami. Agáve pochádza predovšetkým z Mexika, niektoré druhy rastú aj na juhu a západe USA a v ďalších štátoch Strednej a Južnej Ameriky. V súčasnej dobe sa však pestujú takmer po celom svete, voľne vysadené ich môžete nájsť napríklad v Stredomorí. Takmer všetky agáve majú veľkú ružicu dužnatých listov lemovanú ostnatým okrajom a končiacu tŕňom. Kmeň agáve je veľmi krátky, preto listy vyrastajú takmer od zeme. Dužnaté listy v sebe dokážu udržiavať vodu, z ktorej rastlina žije v dobe sucha. Agáve kvitnú iba raz za život, potom rastliny uhynú.

Agáve sa na kvitnutie pripravujú celý život, až sú dostatočne silné, vyženú zo stredu rastliny vysoký stonek (latu) s kvetmi. Z kvetov sa po opelení vyvinú plody - tobolky. Skôr než odkvitnutá agáve uhynie, vyženie zo svojho kmeňa niekoľko odnoží (mladých rastlín), ktoré pokračujú v raste. Nemusíte preto zúfať, že o svoju agáve po odkvete prídete. Agáve existuje mnoho druhov, niektoré z nich sú zo svojej domoviny zvyknuté čeliť veľmi nízkym teplotám, preto sa pri zachovaní určitých pravidiel môžu aj v našich klimatických podmienkach pestovať celoročne na záhrade.

Často pestované druhy agáve

• Agáve parryi je zástupcom veľmi mrazuvzdorným, vo svojej domovine zimuje aj pri teplotách klesajúcich až k -20 °C. Agáve parryi rastie v Arizone, Texase a v severnom Mexiku. Tento druh agáve tvorí kompaktnú, pologuľovitú ružicu listov dorástajúcu priemerom až okolo metra. Jednotlivé listy sú 25 - 50 cm dlhé a cca 10 - 12 cm široké. Ostne na okrajoch listov sú najdlhšie pri strede listu, kde môžu byť dlhé až 1 cm. Osteň na špici listu býva dlhý až 3 cm. Najprv má tmavohnedú farbu, s pribúdajúcim vekom pomaly šedne. Stonek kvetu môže byť vysoký 4 - 6 metrov, je pokrytý k báze ohnutými listencami. Kvety sú žiarivo žlté, dlhé asi 5 - 7 cm. Pestovanie tohto druhu agáve je časté, nie je príliš náročné. V zime potrebuje sucho, saďte ho do veľmi priepustnej pôdy. V lete ocení pobyt na plnom slnku. Vhodným miestom pre pestovanie sú dobre drenážované južné a juhovýchodné svahy záhrad.

• Agáve neomexicana (mexicana) je ďalšia mrazuvzdorná agáve. Pochádza z Texasu a Nového Mexika, kde bola nájdená aj vo výškach nad 2000 m. n. m. Tu býva veľmi často pokrytá snehovou vrstvou, vďaka čomu je viac tolerantná na zimnú vlhkosť ako ostatné druhy agáve. Istejšie je však udržiavať ju v zime v čo najväčšom suchu. Agáve neomexicana tvorí krásnu striebornošedú ružicu listov, ktorá môže dorásť až do 70 cm v priemere. U agáve neomexicana sa uvádza mrazuvzdornosť až do - 26 °C. Semienka tohoto druhu agáve veľmi dobre klíčia, úspešnosť býva až 90 %. Na záhrade sa jej bude dariť na plnom slnku, v dobre priepustnej (drenážovanej) pôde, najlepšie na južnej či juhovýchodnej strane.

• Agáve bracteosa už nie je tak tolerantná k mrazivým podmienkam, znáša teploty do cca - 8 °C, nie je teda vhodná pre celoročné pestovanie vonku. Tento druh agáve budete musieť pred príchodom silnejších mrazov schovať na zimné stanovište. Pre pestovanie v nádobe je agáve bracteosa vynikajúca voľba, pretože rastie pomaly a zostává dlhú dobu malá, tj. dobre premiestniteľná na zimné stanovište. Aj tento druh agáve rastie ružicovito, listy sú stredne zelené, bezzubé, smerom k špičke sa zužujú. Kvety majú bielu farbu, lata s kvetmi býva vysoká až 1,8 m. Ako jedna z mála táto agáve po odkvitnutí neodchádza, takže sa z nej budete tešiť dlhú dobu. Rastlina miluje plné slnko, preto jej ho cez leto doprajte čo najviac.

• Agáve garcia-mendosae pochádza z centrálneho Mexika zo štátu San Luiz Potosi. Ružice dorástajú do 50 - 60 cm v priemere. Listy sú tmavo zelené, niektoré variety môžu mať bielo lemovaný okraj. Okraje listov sú zúbkovité, zakončené tŕňom. Agáve garcia-mendosae kvitne iba raz a život latou s bielymi kvetmi. Nie je mrazuvzdorná, nevystavujte ju teplotám pod nulu. Tejto agáve sa dobre darí na slnečnom či polotieňovom stanovišti v priepustnej pôde.

Pestovanie agáve

Najjednoduchšou cestou k získaniu prvej agáve je vypestovanie si vlastnej rastlinky zo semien. Semená vysievajte najlepšie na jar na povrch piesočnatého substrátu, ktorý udržiavajte neustále vlhký. Pred výsevom je vhodné substrát sterilizovať teplom (napr. upiecť v rúre), zničíte tak zárodky baktérií a plesní, ktoré by mohli mladé agáve zabiť. Vo výsevnom aparáte udržiavajte dostatočnú vlhkosť a teplo. Osvedčilo sa napr. používanie miniskleníka. Po vyklíčení semien výsevné zariadenie pomaly odvzdušňujte a zvykajte rastlinky na bežnú izbovú vlhkosť, substrát však nenechajte preschnúť, mladé rastlinky ešte nie sú na extrémne sucho úplne pripravené. Až sa rastlinky začnú v miske (miniskleníku) tlačiť, presaďte ich do samostatných kvetináčov s veľmi priepustnou zeminou. Pestujte ich na slnečnom stanovišti, v lete je najvhodnejšie umiestniť rastliny vonku. Na zálievku nie sú agáve náročné, vystačia si s málom vody. Niekoľkokrát za vegetačnú sezónu im však doprajte poriadnu zálievku, aby mohli doplniť vodu do listov pre prežitie obdobia sucha. Prihnojovanie nie je nutné, pokiaľ chcete rastliny podporiť v raste, pohnojte ich niekoľkokrát za sezónu hnojivom pre kaktusy a sukulenty. Nemrazuvzdorné druhy včas preneste na zimné stanovište. Teplota na zimovisku nemusí byť vysoká, záleží na konkrétnom druhu agáve. Pri teplote v rozmedzí 5 - 15 °C by mali bez problémov prezimovať všetky druhy. V zimnom období agáve nezalievajte a nehnojte (pri chladnom zimovaní). Agáve v chladnej miestnosti znášajú aj veľmi málo svetla. Ak nemáte možnosť dopriať agáve chladné zimovanie, postavte ich aspoň do najchladnejšej miestnosti v byte a počas zimy ich môžete 2 - 3-krát mierne zaliať.

Rastlina agáve dokáže zmeniť krepité vlasy na krásne hladké a žiarivé...

Pestovanie mrazuvzdornej agáve

Mnohé druhy agáve sú veľmi odolné voči zime, môžu sa teda pestovať celoročne na záhrade. Pre úspešné prežitie zimy je nutné dodržať niekoľko základných pravidiel. Agáve síce veľmi dobře znášajú zimu, ale premočenie substrátu v zimnom období väčšinou neodpúšťajú. Pre úspešné zimovanie musí byť agáve dobre vysušené a chránené pred prísunom vody (drenáž). Dobré je sadiť agáve na miesto, ktoré je chránené pred studenými vetrami zo severu. Agáve saďte na južnú stranu, najlepšie do mierneho svahu alebo do skalky (zabezpečíte tak odtok prebytočnej vody). I tak je potrebné stanovište pred výsadbou pripraviť. Aspoň do hĺbky 60 cm urobte dôkladnú drenáž, rastlinu prikryte veľmi priepustnou zeminou (zmes hrubého piesku, štrku, drte s trochou záhradnej zeminy a rašeliny). Na vonkajšie stanovište rastliny vysádzajte na jar, aby agáve stihli do zimy dobre zakoreniť. Pred zimou je vhodné najmä mladé rastliny obložiť slamou či netkanou textíliou. Cez korunu pretiahnite fóliu na ochranu rastlín proti zime, ktorá je dnes už bežne dostupná. Rastliny sú počas zimy náchylné aj na zatečenie vody do vrcholu rastliny, ak ju teda nezakryjete špeciálnou fóliou, vybudujte nad agáve aspoň nejakú striešku. Ak zimujete agáve iba pod strieškou a hrozia vysoké mrazy, prehoďte cez ňu po túto dobu starú deku či jutový vrece. Nepriedušnú textíliu však na agáve nenechávajte dlho, aby sa pod ňou nezrážala voda a nevytvorila sa pleseň. Najkritickejším obdobím sú prvé 2 - 3 roky zimovania, ak ich rastlina prežije, je potom veľká šanca, že ďalšie zimy už prečká bez problémov.

Nezabudnite!

Mrazuvzdorné agáve prežijú silné mrazy, ale neodpustia Vám zimné premočenie a mrazivý vietor!

Tequila a sisal

Mnoho ľudí má agáve spojené najmä s pojmami tequila a sisal.

• Tequila je silným destilovaným alkoholickým nápojom vyrábaným z mexickej agáve tequiliana, známej tiež pod názvom Weberova modrá agáve. Pravá tequila sa môže podľa mexických zákonov vyrábať iba v piatich oblastiach. Tequila sa vyrába predovšetkým v mexickom štáte Jalisco vzdialenom cca 50 km od Guadalajary. Tequila obsahuje 38 - 40 % alkoholu.

• Sisal je textilné vlákno získavané z listov agáve sisalovej (lat. Agave sisalana). Jeden list tejto agáve obsahuje v priemere 1000 technických vlákien, každé o dĺžke 60 - 120 cm. Vlákna sú žlté až hnedočervené farby, silne hydroskopické, vysoko pevné a odolné proti vlhkosti, na dotyk sú tvrdé, dajú sa ľahko farbiť. Najhrubšie vlákna sa používajú k výrobe papiera, stredné sú využívané k výrobe lán a povrázkov a z najjemnejších vlákien sú tkané koberce.

Agáve možno využiť v kozmetike ako prípravok na vyhladzovanie vlasov alebo si napríklad vyrobiť sirup z agáve...