Estragon alebo dračia pelin

Pelyn (lat. Artemisia dracunculus) je známou kuchynskou bylinkou známou pod názvom estragon, ktorá podporuje trávenie, povzbudzuje chuť do jedla a osviežuje dych. Pôvodnou domovinou pelyňu je Ázia. Stretávame sa s ním na rozsiahlom území od východnej Európy, cez Sibír až po Čínu.

Pelyn dračí je jednou z bylín bylinkovou záhrady, ale môžeme ho pestovať aj v kvetináči na balkóne, či na parapetnej doske kuchynského okna. Esteticky pôsobí estragon na záhone v bylinkovej záhrade spolu s levanduľou a šalviou.

Poznáme 2 hlavné druhy pelyňu:

• Francúzsky pelyn je v hojnej miere využívaný hlavne v kuchyni vďaka svojej príjemnej vôni. Je tmavozelenej farby a nižšieho vzrastu. V porovnaní s východným druhom má ďaleko výraznejšiu chuť. Práve tento druh najčastejšie používame v kuchyni.

• Ruský pelyn je svetlozelenej farby a je mohutnejší. Na rozdiel od francúzskeho má miernejšiu vôňu aj chuť. Nie je však náchylný voči chorobám a škodcom a je jednoduchší na pestovanie. V minulosti Peržania používali ruský pelyn pri grilovaní mäsa.

Pestovanie francúzskej odrody pelyňu je v našich krajinách rozšírenejšie, predovšetkým pre jej výraznejšiu chuť.

Pelyn súčasťou tradícií a mýtov

Pelyn byl známy v staroveku, používal sa ako prostriedok v boji proti drakovi a hadovi, odtiaľ je odvodený aj jeho latinský názov. V stredoveku bol pelyn bylinkou, ktorá sa používala proti moru. Bola používaná aj ako bylinka mágov, vraj bola spojením dračej a hadej sily. Umiestňovali ju do kadidiel, ale pripravovali z nej aj čarovný nápoj, vďaka ktorému mali mágovia vízie. Existuje aj Pelyn pravý.

Podľa povesti vznikol pelyn z dvoch semienok a to z ľanového a z reďkovky. Pelyn poznáme aj pod ľudovými názvami estragon, esdragon, Tarkan, Dragon, hadí pelyn alebo Paldan. Latinský názov pelyňu je odvodený od slova dracunculus, čo prekladáme ako slovo dráčik.

Pestovanie pelyňu (estragonu)

Pelyn dračí (lat. Artemisia dracunculus) je vytrvalá bylina, ktorá dorástá do výšky 60 cm až 1 m. Patrí do čeľade astrovitých (lat. Asteraceae). Páči sa mu vo výhrevných stanovištiach, ktoré sú chránené pred vetrom. Vhodná pôda pre pestovanie pelyňu je vlhká, ľahká piesočnatá až kamenitá s dostatočným obsahom vápnika.

Pažítku dračiu pestujeme zo semienok, ktoré umiestňujeme do pareniska už v priebehu marca - apríla. Mladé rastlinky pažítky premiestňujeme na záhon v máji do sponu 60x60cm. Rastlinka má okrúhly ryhotý stonku, na ktorom vyrastajú zelené, úzke, dlhé čiarkované lístky. Listy pažítky majú na spodnej strane kanáliky, ktorými prúdia vonné silice. Tie chutnajú trpko, mierne pália. Pažítka dračia kvitne drobnými žltkavými, neskôr načervenalými kvietkami v auguste až októbri. Jeho plody sú nažky. Po každom zbere je vhodné pôdu prihnojiť, zrýť a vyplieť.

Pred kvitnutím zberáme listnaté výhonky pažítky, ktoré orezávame zhruba 10cm nad zemou, resp. odstrihneme 2/3 rastliny, aby zvyšok rastlinky mohol vyhnať nové výhonky. Odrezky byliny sušíme na vzdušnom mieste, nie na slnku preto, aby si zachovala svoju svetlozelenú farbu, typickú arómu a chuť. Pri umelom sušení je dôležité dodržať maximálnu teplotu 35 ° C. Pri nesprávnom usušení má zmes pažítky zatuchlý zápach. Čerstvú rastlinku nakladáme do oleja alebo octu.

Estragon súčasťou provensálskeho korenia

Vňať pažítky používame v kuchyni na dochutenie zeleninových a strukovinových pokrmov, rýb, šalátov, nádievok, ale aj smotanových omáčok. Je tiež súčasťou známeho provensálskeho korenia, spoločne s rozmarínom, bazalkou, tymiánom, levanduľou, majoránkou, saturejkou a dobromyseľou.

Netreba zabúdať, že pokiaľ zmiešame čerstvé lístky s vodou a zmrazíme ich, môžeme ľadové kocky využiť pre prípravu miešaných nápojov. Pažítku využívame aj pri nakladaní uhoriek a kapusty. Pažítku radíme spolu s kerblíkom a petržlenom do dekoratívnych bylín.

Pažítka je typickým korením pre tureckú a arménskú kuchyňu a je obľúbenou súčasťou francúzskej kuchyne.

Listy pažítky obsahujú vitamín A, C, jód, minerálne soli a silicu zloženú z estragolu, felandrénu, triesloviny, horčiny a ďalšie účinné látky. Účinky pažítky sú antiseptické a protikŕčové. Čaj pripravený z listov pažítky pôsobí na podporu chuti do jedla, na celkové zlepšenie trávenia a na posilnenie imunity. Využíva sa aj pri vápnatení tepien a pri roztrúsenej skleróze. Korene estragonu pôsobia proti bolestiam zubov.

Čerstvý čaj je ale oveľa prívetivejšia forma užívania, než žuť korene :)

Pažítka dračia je kuchynským korením, ale aj liečivou bylinkou. Pestujeme ju zo semienok v kvetináči alebo v bylinkových záhradách. Táto vonná a dekoratívna bylinka má rada veľa slnka, kamenitú alebo piesočnatú pôdu. Kvitne načervenalými kvietkami od augusta do októbra. Má mnohostranné využitie a priaznivý vplyv na ľudský organizmus...