Ako vypestovať pepovník

Peprovník čierny (lat. Piper nigrum) je popínavou rastlinou patriacou do čeľade peprovníkovitých rastlín (lat. Piperaceae). Peprovník je občas nazývaný menom svojho plodu - korenie čierne. Peprovník čierny pochádza z Malabarského pobrežia v Prednej Indii, kde sa doteraz hojne pestuje. Zo svojej domoviny sa jeho kultúry rozšírili do všetkých tropických oblastí, najmä do južnej Indie, Indonézie, na Malajský polostrov, do Strednej Ameriky a na Filipíny. U nás sa so vzrastlými rastlinami môžeme stretnúť najmä v botanických záhradách. Peprovník bol pestovaný už v staroveku. Do Európy doviezol plody peprovníka - korenie Alexandr Veľký po svojom ťažení do Indie. Korenie bolo po storočia veľmi vzácne a tým pádom aj veľmi drahé. Rastlina nebola v Európe známa. Peprovník po prvýkrát opísal vo svojom cestopise Marco Polo. V stredoveku bolo zakázané používanie korenia v kláštoroch, pretože pôsobí ako afrodiziakum a stredoveká cirkev voči týmto účinkom mala značné výhrady.

Korenie ako koreninu pozná každý, ale aký je rozdiel medzi jednotlivými druhmi?

• Korenie čierne sa získava otrhaním ešte nedozretých plodov peprovníka. Vhodná doba je vtedy, keď plody začínaju mierne červenať. Zoskubnené plody sa sušia na slnku až do stmavnutia a scvrknutia šupky. Žiadna ďalšia úprava plodu už nie je potrebná, preto je tento druh korenia aj najlacnejší. V kuchyni je čierne korenie najčastejšie používané. Jeho aróma je príjemne zemitá, mieša sa s ľahko nasladlou vôňou a výraznou korenenou chuťou. Čierne korenie sa používa mleté, drvené aj celé. Celé guľôčky čierneho korenia sú veľmi tvrdé, preto sa používajú len na dochutenie vývarov, omáčok a iných jedál.

• Korenie zelené sa získava tiež z peprovníka čierneho a to tak, že sa otrhávajú hrozná ešte nedozretých plodov v dobe, keď sú ešte plne zelené. Pre zachovanie farby, arómy a mäkkej konzistencie sa nakladajú do octu alebo do slaného nálevu. Zelené korenie majú v obľube najmä gurmáni. Vďaka zložitejšej príprave je zelené korenie trochu drahšie, ale jeho delikátna chuť za to určite stojí. Zelené korenie má jemnejšiu arómu a svieži chuť. Oproti čiernemu koreniu je menej ostré. Používa sa najčastejšie celé alebo drvené. Guľôčky zeleného korenia sú mäkké a veľmi často sa pridávajú do paštét, nádiviek a syrov.

• Korenie červené sa získava takmer totožným způsobom, len guľôčky (plody) sa zberajú neskôr, v dobe vyfarbenia guľôčok dočervena.

• Biele korenie sa získava z úplne zrelých plodov, ktoré sa namáčajú a odlupovaním zbavujú šupky. Plody zbavené šupky sa sušia na slnku tak dlho, kým sa vnútro plodov čo najviac nevybieli. Biele korenie má jemnejšiu chuť ako ostatné druhy korenia a nie je také štipľavé. Vďaka odstráneniu šupky nemá biele korenie nasladlé aróma. O to intenzívnejšia je však čistá korenistá aróma. Pretože je biele korenie veľmi tvrdé, používa sa najčastejšie mleté. Uplatnenie nachádza najmä v smotanových a vareových omáčkach.

Tip do kuchyne

Korenie si namelte na mlynčeku najlepšie tesne pred použitím, zachová si tak svoju arómu. Dlhším skladovaním prichádza korenie o svoju typickú chuť i vôňu.

Ako vyzerá korenník čierny?

Korenník je vytrvalou, drevitou liánou, ktorá sa tiahne po opore pomocou adventívnych koreňov až do výšky okolo 15 metrov. Listy korenníka sú striedavé, rapíkaté, dlhé 4 - 14 cm a široké cca 4 - 5 cm. Čepeľ je eliptická až kopijovitá s výraznými žilkami. Listy sú spravidla kožovité, na lícnej strane tmavozelené a rubovej svetlozelené. Valcovité klasy drobných nenápadných kvetov vyrastajú v pazuchách podpôrnychlistencov. Plody v klasoch sú jednosemenné, takmer guľovitého tvaru. Nezrelé plody sú zelené, neskôr žltnú a v zrelosti majú červenú farbu. V priemere dosahujú cca 5 mm.

Ďalšie botanické druhy korenníka

• Korenník dlhý (lat. Piper longum) je ďalším botanickým druhom korenníka. Tento druh korenia je podobný čiernemu koreniu, akurát jeho plody (bobule) stesnané vo valcovitých, hustých, 5 cm dlhých klasoch spolu zrastajú. Zberajú sa teda celé klasy. Dlhé korenie sa pestuje hlavne na Jáve. V našej kuchyni sa nepoužíva, pretože je príliš ostrý a korenistý.

• Korenník úzkolistý (lat. Piper angustifolium) rastie v tropických lesoch Strednej a Južnej Ameriky, najmä v Peru a Chile. Jeho listy sú tuhé, krátko rapíkaté, podlhovasto kopijovité s nesúmernou spodinou a vrúbkovaným okrajom. Plody (bobule) úzkolistého korenia majú tupo štvorbokový tvar. V sušenom stave sa nazývajú matiko.

• Korenník kubebový (lat. Piper cubeba) sa pestuje na Sundských ostrovoch a na Antilách. Listy sú dlhšie a užšie, plody sú stesnané do hustých valcovitých hrozien. V obchodoch možno plody tohto druhu korenia nájsť pod označením chvostnaté korenie (piper caudatum) alebo bobule kubebové (baccae cubebae).

Pestovanie peprovníka

Peprovník má rád skôr polotieň, ostré slnko mu vadí. Peprovníkom vyhovujú izbové teploty. Rastliny sa darí v dobre prevzdušnených pôdach bohatých na humus. Peprovník privíta vysokú vzdušnú aj pôdnu vlhkosť. Prílišné sucho, ale aj dlhotrvajúce dažde a prudké vetry peprovník neznáša. Pri pestovaní nezabudnite, že sa jedná o popínavú rastlinu, takže jej poskytnite oporu, po ktorej sa môže oplietať. Peprovník začína plodiť v 3 - 4 roku po výseve, najbohatšiu úrodu poskytuje medzi 6 - 15 rokom. Pri dobrom pestovaní môže peprovník vegetovať až 60 rokov. Nesmie ho však za ten čas nechať zmrznúť - peprovník čierny nie je mrazuvzdorný! Pre dobrú úrodu môžete peprovník od jari do jesene prihnojovať, ideálne je pridávať výživu cca 2 - 3 x mesačne. V zime hnojenie výrazne obmedzte či úplne vynechajte. Aj zálievka je v zime redšia, ale zeminu nenechajte nikdy úplne vyschnúť. Môžete znížiť aj teplotu, minimom je cca 12 °C. Začiatkom jari zálievku opäť zvýšte. Pri pestovaní peprovníka v byte im prospeje občasné rosenie, ktoré zvýši vzdušnú vlhkosť. Mladé rastlinky na jar presaďte do zmesi listovky, pareniská zeminy a piesku (vhodný pomer je 2:2:1). Cez léto môžete peprovník letniť vonku na polotienistom stanovišti. Peprovník sa množí pomocou rezníkov s jedným až dvoma očkami, pokiaľ zrovna nemáte po ruke dospelú rastlinu, vypestujte si peprovník zo semien. Nie je to zložité. Semená peprovníka zasaďte do nepraného riečneho piesku alebo do rovnakej zmesi zeminy ako na presádzanie. Výsevný aparát umiestnite na svetlé stanovište, najlepšie bez priameho slnečného žiarenia. Pre klíčenie je vhodná rovnomerná, vysoká vlhkosť a vyššia teplota, ktoré dosiahnete napríklad použitím miniskleníka. Po vyklíčení semien udržujte substrát neustále vlhký, aby rastlinky neuschli.

Účinky korenia

Korenie má na ľudský organizmus stimulačné účinky, preto je považované za prírodné afrodiziakum. Stimuluje krevný obeh a zvyšuje krevný tlak, čím zvýši aj zásobovanie orgánov živinami a kyslíkom. Po požití korenia tak môžeme mať pocit prívalu energie a zbystření zmyslov. Zvýšené prekrvenie orgánov zároveň zvyšuje ich citlivosť na podnety, takže sa posilňuje aj pôžitok pri stimulácii niektorých z nich. Korenie je preto jedným z druhov korenín pridávaných do nápojov lásky. Pridaním korenia do pokrmu zvýrazníte jeho chuť, ale tiež pomôžete žalúdku s jeho trávením. Silice obsiahnuté v korení podporujú produkciu slín a tráviacich štiav, urýchľujú a uľahčujú tým trávenie jedla. Korenie má aj ľahko dezinfekčné účinky a pôsobí proti nadúvaniu. Konzumácia korenia môže mať aj liečivé účinky, najmä pri prechladnutí. Vďaka stimulácii krevného obehu a prekrveniu orgánov sa telo začne viac prehrieva, čím sa môže zlepšiť odkašliavanie či zahájiť proces potenia. Pokrm či nápoj okorenený korením je výborný aj po dlhej zimnej prechádzke, pri prechladnutí, pri nízkom tlaku a pri studených rukách a nohách.

Pri používaní korenia dbajte na zásadu všetkého s mierou, predsa len ide o silne aromatické, ostré korenie. Striedmo by ho mali konzumovať najmä tehotné ženy, osoby trpiace vysokým krvným tlakom a jedinci so žalúdočnými vredmi a prekysnutím žalúdka.