Ryža z vlastného kvetináča

Ryža siata (lat. Oryza sativa) patrí do čeľade lipnicovitých (lat. Poaceae) rastlín. Ryža je jednoročná, jednoklíčnolistová obilovina pestovaná takmer na všetkých kontinentoch. Okrem Ázie, jej pôvodnej domoviny, sa pestuje v Afrike, Amerike, Austrálii i v Európe. Viac než polovica európskej produkcie ryže pochádza z Talianska. Ďalej sa ryža v Európe pestuje na východnom pobreží Španielska, v Portugalsku, na juhu Francúzska, v Grécku, Bulharsku a v Rumunsku. V Ázii tvorí ryža v niektorých oblastiach až 90 % rastlinnej výroby. Ani toto však nestačí na prvenstvo medzi obilninami, najrozšírenejšia na svete je stále pšenica. Jedno prvenstvo ryža má, a to prvé miesto v produkcii zrna. V niektorých oblastiach sa totiž zbiera dve až tri úrody do roka. Najväčšími producentmi ryže sú Čína, India, Indonézia, Bangladéš a Vietnam. Len cca 6 % z tejto produkcie je následne obchodovaných. Najväčšími exportérmi sú Thajsko, Vietnam a USA. Najväčším importérom je naopak Indonézia.

Nepestuje sa len jeden druh ryže, botanici rozlišujú viac než 20 druhov ryže a vyšľachtených kultivarov existujú desaťtisíce. Najčastejšie sa pestuje ryža siata (lat. Oryza sativa) a ryža africká (lat. Oryza glaberrima). Ryža siata sa pravdepodobne vyvinula z divokej ryže hluchej (lat. Oryza fatua), ktorá je najviac rozšírená v okolí rieky Gangy v Indii. Africká ryža (lat. Oryza glaberrima) sa pestuje najmä v povodí africkej rieky Niger. Ryža patří k najstarším kultúrne pestovaným rastlinám, doklady o jej pestovaní pochádzajú už z rokov okolo 5000 pr. n. l.

Ryžu pozná takmer každý, ale kto vie, ako vyzerá rastlina ryže siatej?

Ryža siata je jednoročná, huste trsnatá obilovina dorástajúca do výšky cca 100 - 150 cm. Na dutých stéblach vyrastajú v striedavom rozložení listy dlhé cca 60 cm a 2 cm široké. Steblo je rozdelené kolienkami a rovnako ako listy má zelenú farbu, ktorá sa pri dozrievaní mení na žltú. Samotný list tvorí pošva, jazýček, ušká a čepeľ. Pošva najprv obaľuje ryžové steblo a v určitej vzdialenosti sa od neho oddelí a vytvorí listovú čepeľ. V mieste predelu sa nachádzajú chlpaté ušká. Tieto ušká v neskorších vývojových fázach opadávajú. Na predele sa nachádza aj biely, blanitý jazýček, dlhý cca 1 - 1,5 cm. Poslednou časťou listu je úzka, dlhá čepeľ. Kvetenstvo tvorí rozvetvená lata dlhá cca 20 - 30 cm. Laty sú tvorené jednotlivými kvetmi. Každý kvet má jeden pestík s dvoma bliznami šiestimi tyčinkami, čím sa líši od ostatných obilnín, pretože tie majú len tri tyčinky. Plodom je okoralá, tj. plevou a plevičkou tesne obalená z boku stlačenáobilka - zrno.

Prínosy a využitie ryže

Okrem toho, že je ryža jednou z najčastejšie sa objavujúcich potravín na tanieroch ľudí celého sveta, má aj medicinálne využitie. Využíva sa najmä pri liečbe tráviacich ťažkostí, upravuje mierne hnačky a zápchu. Ako prevencia proti rakovine hrubého čreva sa odporúča konzumácia ryžových otrúb. Ryža sa konzumuje aj pri rôznych diétach, je považovaná za hlavný prvok racionálnej výživy. Zrnká ryže sa používajú buď lúpané, nelúpané alebo sa z nich melie ryžová múka. Zrnká ryže sa skladajú z cca 8 - 12 % bielkovín, 2,4 % tukov, 68 - 72 % sacharidov, 10 % vlákniny a zo 4 - 5 % minerálnych látok. Z vitamínov sú v najväčšom množstve zastúpené vitamíny skupiny B (B1, B2 a B3).

Vedeli ste? Možno ste už niekedy zahliadli obrázok či film, v ktorom budhistickí mnísi vysypávali kruhový obrazec (mandalu). Na vytváranie týchto mandál sa najčastejšie používa práve ryža...

Pestovanie ryže v domovine, inšpirujte sa...

Zvláštnosťou ryže je to, že najprv rástla na suchom teréne a až mutáciou sa stala rastlinou polovodnou. Dnes sa ryža siatá pestuje prevažne na zavodnených poliach. Pri vodnom pestovaní sú porasty ryže udržiavané trvale alebo prevažnú časť vegetačnej doby do určitej výšky pod vodou. Polia sú na tieto účely špeciálne pripravené. Sú na nich vytvorené špeciálne zavlažovacie kanály a hrádze. Vybudovanie takéhoto špecializovaného poľa je veľmi nákladné, preto sa na ňom ryža pestuje monokultúrne (nestrieda sa s inými plodinami). Pestovanie ryže na jednom pozemku je možné vďaka starostlivému způsobu pestovania. Pôda je pravidelne hnojena organickými hnojivami, buriny a choré rastliny sú včas odstránené. Do pripravených polí sa ryža vysieva priamo do pôdy alebo sa vysádzajú vzrastené sadenky. Vo Vietname je rozšírenejšie vysádzanie sadeniek, vďaka čomu je dosahovaných niekoľko zberu počas roka. Predpestovanie sadeniek totiž skracuje vegetačnú dobu. Sadenky sa pestujú na zvláštnych záhonoch, do optimálnej veľkosti dorastú za 30 - 40 dní. Na 1 ha poľa je treba vysadiť 300 - 400 tisíc sadeniek. Sadenky sa vysádzajú najmenej po troch kusoch do jedného miesta. Sadenky sa vo väčšine krajín vysádzajú ručne, sadzovacie stroje sa používajú v Japonsku a Kórei. Rastliny sa sadia do hĺbky 3 - 5 cm, rastlina musí byť aspoň z polovice ponorená vo vode.

Ryža je veľmi náročná na množstvo vody, každý nedostatok môže spôsobiť vážne narušenie rastu a vývoja porastu. Rovnako ako sa ryža ručne sádza, vo väčšine oblastí sa aj ručne zbiera v okamihu tzv. žltej (voskovej) zrelosti. Pri ručnom zbere sa minimalizuje mechanické poškodenie a nebezpečenstvo vydrenia. Posekané rastlinné stebla sa zväzujú do malých snopov, ktoré sa v niektorých oblastiach nechávajú v zavodňovaných ryžoviskách, v iných sa ihneď vynášajú na breh, aby vyschli. Mlatí sa väčšinou taktiež ručne, niekedy sa používa aj stacionárna mlátička. Po vymlátení sa zrná ryže dosušia do skladovacej vlhkosti. Vo Vietname môžete spatriť dosušujúcu sa ryžu aj na okrajoch ciest. Zaujímavosťou je, že zavodňované ryžoviská sa v niektorých oblastiach Vietnamu využívajú aj pre chov rýb a vodnej hydiny. Je tu badateľná veľká vynaliezavosť a premyslenosť - ryby sa živia vodným planktónom a larvami komárov, takže vlastne likvidujú prenášačov malárie a navyše okysličujú vodu. Vodná hydina sa zase stará o čistotu nad vodnou hladinou - odstraňuje z porastu riasy a drobné plevele. Na hrádzach je dostatok vody po celú sezónu, takže je to vhodné miesto pre pestovanie banánovníka, liči či citrusov.

Pestovanie ryže v našich podmienkach

Ryža síce nepatrí k najľahšie pestovaným rastlinám, ale vypestovať ju možno, a to aj bez zavodneného ryžoviska na záhrade. Ryžu vysievajte pri bežnej izbovej teplote na povrch rašelinového substrátu, ktorý udržiavajte neustále dostatočne mokrý. Semená by mali vyklíčiť do 14 dní. Mladé rastlinky dostatočne zalievajte. Druhou možnosťou je pestovanie ryže vodným způsobom. Ryža rastie v stojacej vode, má rada plné slnko, teplý vzduch a teplú vodu. Dodržanie týchto predpokladov je základným kameňom úspechu. Ryžu týmto spôsobom pestujte v kýbli alebo v inej vhodnej nádobe. Na dno nádoby nasypte substrát a zalejte tak, aby voda dosahovala cca 2 cm nad úroveň pôdy. Vezmite semienka a vysypte ich do vášho ryžoviska, zrná sa potopia, čím sa vysejú do substrátu. Semienka by mali začať čoskoro klíčiť. Mladé rastlinky udržiavajte neustále vo vode.