Kvety lotosu na záhrade

Lotosy (lat. Nelumbo) patria do čeľade lotosovitých rastlín (lat. Nelumbonaceae). Existujú iba dva druhy pravého lotosu - lotos indický (lat. Nelumbo nucifera) a lotos žltý (lat. Nelumbo lutea). Lotos indický je známy aj pod synonymným názvom lotos orieškonosný či oriešinec pekný. Pôvodnou domovinou lotosu indického je India, odkiaľ sa rozšíril do oblasti od južného Povolžia cez Irán a južnú Áziu až do Japonska a severovýchodnej Austrálie. V 18. storočí byl dovezený aj do Európy, kde sa začal pestovať v botanických záhradách a neskôr aj u drobných pestovateľov.

Dnes si ho môžete vďaka nášmu e-shopu vypestovať tiež. Domovinou lotosu žltého sú východné oblasti USA, stredná Amerika a Karibik. Jeho kvety sú žlté. Za lotosy bývajú často považované aj niektoré druhy leknínovov (lat. Nymphaea), ide najmä o leknín lotosový (Nymphaea lotus) označovaný ako lotos egyptský, leknín modrý (Nymphaea caerulea) nazývaný modrý lotos a biely lotos ľudovo zvaný leknín biely (Nymphaea alba). Tieto druhy leknínovov sú lotosom síce vzhľadovo celkom podobné, ale geneticky sú si tieto dva druhy rastlín podobné veľmi málo.

Lotosy sú vodné rastliny vyrástajúce z dužnatého hľuzovito zhrubnutého podzemku. Listy rastú na dlhých a mäkko ostnatých rapíkoch, ktoré majú štítovitú, nálevkovitú až 50 cm veľkú, smaragdovo zelenú čepeľ. Na jej povrchu sa udržiavajú kvapôčky vody. Kvety vyrástajú na dlhých stopkách nad listami. Môžu mať až 20 cm v priemere. Ich farba je ružová alebo biela, príjemne voňajú. Kvety lotosu sa podobajú u nás viac známemu leknínovu, ale majú oproti nemu namiesto jedného semenníka kužeľovito rozšírené hubovité lôžko, v ktorom sú v prohĺbeninách umiestnených v sústreďných kruhoch usadené jednotlivé semenníky. Zo semenníkov sa vyvíjajú oválne nepukavé plody, podobné orieškom.

Lotos ako symbol krásy a čistoty

Lotosový kvet hrá významnú úlohu v mnohých náboženstvách, je považovaný za posvätnú kvetinu a za symbol krásy a čistoty. Uctievali ho už starí Egypťania a dodnes ho ctia Indovia aj Buddhisti. Egyptské mýty považujú lotos za prvú bytosť na Zemi. Podľa nich povstal z prvotných vôd a svetla. Lotos bol v Egypte považovaný za symbol Slnka. Egyptská kniha mŕtvych dokonca uvádza, že lotos je jednou z podôb, do ktorých sa môže zosnulý prevteliť. Vyobrazenia lotosových kvetov môžeme nájsť v staroegyptských chrámoch aj na hrobkách. V Indii hral lotos ešte dôležitejšiu úlohu než v Egypte. Podľa indickej mytológie plynie celá Zem na veľkom kvete lotosu.

Na kvete lotosu sú často vyobrazovaní indickí bohovia. Traduje sa, že lotosový kvet vyrástol z pupka boha Višnua a aj boh Brahma je často zobrazovaný sediaci na lotosovom kvete. Lotosový kvet sa v Indii stal aj súčasťou architektúry vďaka lotosovému stĺpu. Jedná sa o stĺp, ktorý je zakončený hlavicou v podobe lotosového kvetu. Aj dnes sa v Indii stavajú stavby inšpirované podobou lotosového kvetu. Lotos tu totiž neustále platí za symbol krásy a čistoty. Významnú úlohu hrá lotos aj v buddhistických mýtoch. Podľa nich bol lotos prvým kvetom, ktorý sa objavil na svete. V buddhizme lotos symbolizuje cestu života, ktorú je potrebné prejsť k osvieteniu. Symbolika je jednoduchá - lotos vyrástá z bahna, musí sa dostať cez kaluznú vodu a nakoniec sa objaví čistý a žiariaci na vodnej hladine, rovnako ako veriaci, ktorí cez rôzne úskalia nakoniec dôjdu k osvieteniu. Lotos je dokonca spájaný so samotným Buddham, ktorý sedával na lotosovom tróne.

Pestovanie lotosu

Lotos nie je na pestovanie príliš náročný, vyžaduje však pestovanie vo vode teplej viac ako 20 °C, ideálne až okolo 25 °C a dostatok svetla. Lotos rastie z bahnitého či štrkovitého substrátu položeného niekoľko desiatok centimetrov (min. 30 cm) pod vodnou hladinou. Len listy a kvety neskôr vykuknú nad vodnú hladinu. Lotosy neznášajú mráz, preto ak ich pestujete vo vonkajšom jazierku, musíte ich včas premiestniť na zimné stanovište. Lotosy môžete počas sezóny prihnojovať napr. hnojivom Nympha-flor, odvďačia sa vám bohatším rastom. Vhodnejšie pre vývoj kvetov je pestovanie v skleníku alebo v zimnej záhrade, kde teplota vody menej kolíše a dosahuje vyššie hodnoty. V zimnom období môže byť teplota vody trochu nižšia, ale nemala by klesať pod 10 °C.

Semená lotosu pred výsevom najprv obrusujte...

Semená lotosu sú zvláštne tým, že si zachovávajú klíčivosť aj niekoľko stoviek rokov. Majú totiž veľmi tvrdú šupku, ktorá ich chráni. Z tohto důvodu sa semená musia pred výsevom obrúsiť (narušiť), aby sa voda dostala k samotnému embryu semena. Narušené semená ponorte na 24 hodín do vlažnej vody o teplote minimálne 20 °C, lepšie 25 - 27 °C. Semená by mali nabotnať (zdvojnásobiť svoju veľkosť). V prípade, že tomu tak nie je, zbrúsili ste semeno málo a postup musíte zopakovať. Správne nabotnané semená začnú veľmi skoro klíčiť, do týždňa by vám mala vyrásť rastlinka s prvými lístkami. Po vytvorení prvých lístkov je vhodné rastlinu zasadiť do bahnitého substrátu či do štrku a mladú rastlinku lotosu vložiť do jazierka. Čím vyššia teplota v jazierku bude, tým lepšie a rýchlejšie bude lotos rásť.

Na čo sa lotos využíva?

Oriešky (semená) aj podzemky sú v Indii a Číne bežne konzumovanou potravinou. Podzemky sa pre vysoký obsah škrobu používajú na prípravu rôznych ľahko stráviteľných jedál, meľú sa na múku, z ktorej sa pripravuje chlieb. Oriešky chutia podobne ako vlašské orechy, jedia sa surové, varené alebo pražené. Konzumácia podzemku je zdravá, pretože obsahuje asparagín pomáhajúci vylučovať prebytok tekutín z pľúc a dýchacích trubíc a nelumbín, ktorý stimuluje pohyb telesných tekutín a hlienu. Podzemok lotosu je tiež významným zdrojom vitamínu C. Podporuje liečbu syndrómu chronickej únavy a dokáže zvýšiť celkovú vitalitu človeka.

Textilné spoločnosti sa inšpirujú kvetom lotosu...

Kvety lotosu sa nedajú zašpiniť tekutými nečistotami, pretože povrch okvetných lístkov je pokrytý drobnými kryštálmi, ktoré napomáhajú stekaniu tekutých látok z kvetu. Táto vlastnosť zaujala textilné spoločnosti, a preto sa snažia vyvinúť textílie s rovnakými vlastnosťami, ktoré by sa nedali zašpiniť poliatím.